tag:blogger.com,1999:blog-63268056298497550942024-03-10T06:46:21.818+04:00Տարօրինակելով Երևանըշուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.comBlogger699125tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-74490589749604789462023-10-13T15:46:00.002+04:002023-10-13T16:06:30.149+04:00անկյուն/angle<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">25/09/2023 </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">performance</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: center;">untitled is a community center and gallery Tbilisi, Georgia.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/dDVfh6dWuzU" width="320" youtube-src-id="dDVfh6dWuzU"></iframe></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-74026623780805648482023-07-12T15:54:00.003+04:002023-07-12T16:41:14.011+04:00Օտարություն<p><span style="font-family: arial;"> </span></p><b><h2 style="text-align: center;"><br /></h2></b><div style="text-align: right;"><span style="font-family: arial;">Յուլյա Կրիստևա</span></div><div style="font-weight: bold; text-align: right;"><b><span style="color: #999999; font-family: arial;"><br /></span></b></div><div style="font-weight: bold; text-align: right;"><b><span style="color: #999999; font-family: arial;"> </span></b></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">
<span> </span><span style="color: #666666;">Տիկնա՛յք և պարոնա՛յք, </span></span></div><div><span style="color: #666666; font-family: arial;"><span> </span>Ձեզ հետ այս պահին խոսողը օտար է: Ի դեպ, ինձ նվիրված իր հոդվածը, որ լույս է տեսել 1970-ին «Քենզեն լիթեղեղ» (<i>Quinzaine Littéraire</i>) ամսագրում, Ռոլան Բարտը վերնագրել է «Օտարը»: Հոդվածը գրել էր 1965 թվին Փարիզ գալուցս ի վեր իմ առաջին ֆրանսերեն գրքի տպագրության առիթով: Ի՞նչ է օտարը: Մեծ ողբերգությու՞ն: Կամավոր ընտրությու՞ն: Թե՞ մերօրյա անսանձելի գլոբալիզացիայի համատեքստում այլևս սովորական դարձած վիճակ: Ինչպե՞ս են օտար լինում: </span></div><div><span style="color: #666666; font-family: arial;"><span> </span>Այսօր ձեզ հետ կկիսվեմ իմ կյանքի մի քանի դրվագներով, ինչպես նաև ավելի ընդհանրական մտորումներով, որ սերում են ֆրանսիացի Լուսավորիչների փիլիսոփայությունից որպես ավանդույթի հետ խզման արդյունք (Տոկվիլ, Հաննա Արենդթ), և որոնց մասին մանրամասնորեն գրել եմ «<i>Օտար՝ ինքներս մեզ</i>» գրքումս (Fayard, 1988):
Նախ այդ սրտի ճիչը. ինչպե՞ս եմ զգում և ապրում օտարությունը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i><span style="color: #444444;">I. Տոկատա և Ֆուգա օտարի համար </span></i></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Օտար. կոկորդումս սեղմված կատաղություն, թափանցիկությունը պղտորող սև հրեշտակ, անթափանց, անմեկնելի հետք: Ատելության և ուրիշի կերպարանք առած օտարը ո՛չ մեր ընտանեկան ծուլության ռոմանտիկ զոհն է, ո՛չ էլ հասարակության բոլոր դժբախտությունների համար պատասխանատու օտարածին տարրը: Ո՛չ ամենօրյա շարունակական բացահայտում է, ո՛չ էլ անմիջական հակառակորդ, որին հեռացնելով խումբը կհանդարտվի: Տարօրինակորեն օտարն ապրում է մեր մեջ. նա մեր ինքնության թաքնված երեսն է, այն տարածքը, որ ավերում է մեր տունը, ժամանակը, որ կործանում է համերաշխությունն ու բարյացակամությունը: Մեր մեջ նրա գոյությունն ընդունելով՝ մենք թոթափում ենք նրա հանդեպ տածած ատելության բեռը: Հայտնանշան, որ «մենքը» առնում է հարցականի տակ և նույնիսկ դարձնում անհնարին, օտարը սկսվում է այն ժամանակ, երբ վրա է հասնում իմ տարբերության գիտակցումը և ավարտվում, երբ մենք բոլորս ընդունում ենք, որ օտար ենք, անհնազանդ առ բոլոր տեսակի կապերն և համայնքները: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">«Օտարը», որ նախնադարում համարվում էր «թշնամի», կարո՞ղ է արդյոք անհետանալ ժամանակակից հասարակարգերում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Մի թաքուն վերք, հաճախ չգիտակցված, օտարին նետում է դեգերումների գիրկը: Սակայն բոլորի կողմից մերժված այդ օտարը դա չի ընդունում. իր առջև ծառացած մարտահրավերը խլացնում է բողոքի ձայնը: «Դու՛ք չէ, որ վշտացրել եք ինձ», կատաղությամբ և անվեհերաբար մերժում է նա, «Մեկնելն իմ սեփակա՛ն որոշումն էր», միշտ բացակա, միշտ բոլորին անհասանելի: Մերժումը մի կողմից, անահասանելիույթունը՝ մյուս. եթե բավականին ուժեղ ենք տեղի չտալու համար, միակ բանը, որ մնում է անել, ճանապարհ փնտրելն է: Այդ ուրիշ, վստահաբար գոյություն ունեցող, բայց անհասանելի տեղով տոգորված օտարը պատրաստ է փախուստի: Այդ անտեսանելի, սակայն բաղձալի վայրի փնտրտուքներով տարված՝ նա չի ընկրկում ոչ մի խոչընդոտի առջև և անհաղորդ է մնում բոլոր տառապանքներին, իր հասցեին հնչող հայհոյանքներին և անընդհատ մերժված լինելու զգացումին: Նա փնտրում է այդ երկրամասը, որ գոյություն չունի, բայց կա իր երազներում, և որին թերևս պետք է տալ <i>անդին</i> անունը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><span style="color: #666666;"><i>II. Ո՞վ է օտարը: </i></span></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Պարադոքս
Դեռ կխոսեմ անընդհատ դեպի <i>անդինը</i> գնալու հակման մասին, որ ապրում է օտարի մեջ և, ի դեպ, ապրում է բոլոր նրանց մեջ, ովքեր չունեն որոշակի ինքնություն, ում միակ հայրենիքը ճանապարհն է (« In via in patria », ասում է Օգոստինոս Երանելին), և յուրաքանչյուրին մտածել է տալիս այն փաստի մասին, որ ինքնությունը հարցական նշան է, ցավոտ, բայց հիացագին: Ինքնության այս բացատրությունը տրվում է մետաֆիզիկայի և փիլիսոփայության տեսանկյուններից. ես այն կդիտարկեմ հոգեվերլուծության շրջանակներում և կավարտեմ խոսքս: Բայց նախ խոսենք մի պարադոքսի մասին, որ օտարի մասին ունեցած մեր իրավա-քաղաքական ընկալման հիմքն է: Բացատրեմ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Մենք հայտնվել ենք արատավոր շրջանի մեջ: Մի կողմից քաղաքական կանոնակարգումները կամ, առհասարակ, օրենսդրությունը որոշում են՝ ինչ տեղ հատկացնել օտարներին, փոփոխել և, անհրաժեշտության դեպքում, բարելավել նրանց կարգավիճակը: Մյուս կողմից հենց այդ բոլոր կանոնների և օրենքների արդյունքում է, որ գոյություն ունեն օտարներ: Հիրավի, եթե գոյություն չունենար իշխանությամբ և օրենսդրությամբ ղեկավարվող սոցիալական խումբ, գոյություն չէին ունենա այդ ոչ յուրայինները, որոնք, որպես կանոն, աննպաստավոր են և ավելորդ խնդիրներ են ստեղծում: Հետևաբար կարող ենք հաստատել, որ փիլիսոփայական (հույն ստոիկներն ու լատինացիներն իրենց կոսմոպոլիտիզմով) և կրոնական (քրիստոնեության սկզբնական շրջանը) շարժումներն են, որ, վերանալով մարդու քաղաքական սահմանումից, նրան տալիս են քաղաքացու իրավունքներին հավասար իրավունքներ, սակայն այդ իրավունքներն ուժի մեջ են մտնում միայն <i>անդինի</i> բնակավայրերում, ինչ-որ աննյութեղեն, անմարմին քաղաքներում: Բոլորիս քաջ հայտնի է, որ օտարության ծնած տագնապների այս բացարձակ լուծումը, որ որոշ կրոններ առաջարկում են, բախվում է սեփական սահմաններին և սեփական դոգմատիզմին. ֆանատիկոսները սահմանում են նոր օտարների՝ նրանց, ովքեր չեն պատկանում իրենց հավատքին, և հեռացվում են ամբողջից ու հալածանքների ենթարկվում: Այդ ժամանակ քաղաքական իրավասությունը վերածվում է պատվարի, քանի դեռ այդ մեխանիզմները կուլ չեն գնացել, ինչ-որ պահից սկսած, այս կամ այն սոցիալական խմբի շահերին կամ էլ քաղաքական իշանությանը: Ըստ ամենայնի, այդ ժամանակ կդիմենք բարոյական և կրոնական կոսմոպոլիտության օգնությանը, և մարդու իրավունքները կջանան պահպանել այն սակավաթիվ իրավունքները, որ քաղաքացիները նպատակահարմար են գտել շնորհել ոչ քաղաքացիներին: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Քաղաքականության, կրոնների և փիլիսոփայության միջև նուրբ հավասարակշռություն պահող այս խաղը ժողովրդավարության լավագույն միջոցն է օտարներին դիմակայելու համար, որոնք պետություններն իրար դեմ հանելու երկյուղալի առավելությունն ունեն, բայց նաև քաղաքական բանականությանն ու բարոյական բանականությանն են դրդում առճակատման: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i>Մա՞րդ, թե՞ քաղաքացի </i></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Մարդու՞ իրավունքներ, թե՞ քաղաքացու՛ իրավունքներ: Այս հակասականությունը, որի ծագումն ու անկումը (անկում, որ ծնունդ է տվել տոտալիտարիզմին) նկարագրել է Հաննա Արենդթը, հստակորեն ի հայտ է գալիս օտարի խնդրի՝ ժամանակակից հասարակությունների ընկալման մեջ: Քաղաքացու և մարդու միջև դրվող տարբերությունը օտարներին վերաբերող առանց այդ էլ դժվարլուծելի խնդիրները փակուղի է մտցնում. հիրավի, տվյալ (թեկուզ ամենաժողովրդավար ու համակարգված) քաղաքակրթությանը կամ ազգին պատկանող մարդու իրավունքները սահմանելու համար ստիպված ենք այդ իրավունքներից զրկել ոչ-քաղաքացիներին, այսինքն՝ այլոց, ոչ յուրայիններին: Այս գործելաոճի՝ ծայրահեղության հասնող հետևանքն այն է, որ կարող ենք քիչ թե շատ մարդ համարվել, եթե քիչ թե շատ քաղաքացի ենք. նա, ով քաղաքացի չէ, չի կարող լիարժեք մարդ լինել: <i>Մարդու</i> և <i>քաղաքացու</i> միջև կա մի սպի՝ օտարը: Արդյոք նա լիարժեք մարդ կարո՞ղ է համարվել, եթե քաղաքացի չէ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Օտարի մերօրյա խնդրի այս գիտակցված ծայրահեղ ձևակերպումը չի ենթադրում անարխիստական կամ «ձախական» պահանջներ: Այն պարզապես ընդգծում է, որ իրավական տեսանկյունից օտարներին վերաբերող խնդիրը բացատրվում է դասական տրամաբանությամբ, այն է՝ քաղաքական խումբ և դրա ծայրակետը համարվող Ազգ-պետություն: Տրամաբանություն, որ ենթակա է կատարելագործման (ժողովրդավարություն) կամ վատթարացման (տոտալիտարիզմ), և չի ժխտում, որ հիմնված է որոշակի բացառությունների վրա, որոնցից, որպես հետևանք, ծնունդ են առնում այլ կազմավորումներ (բարոյական և կրոնական, որոնք աչքի են ընկնում իրենց աբսոլյուտիստական անզուսպ նկրտումներով) այդ Ազգ-պետություն տրամաբնության շրջանակներում չտեղավորվող խնդիրները, տվյալ դեպքում օտարների խնդիրը և դրա հավասարարական լուծումն ապահովելու համար: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հաշվի առնելով երկրագնդով մեկ սփռված օտարների աննախադեպ քանակը՝ երկու ծայրահեղ լուծումներ են պատկերվում: Կա՛մ մենք գնում ենք դեպի Համաշխարհային միացյալ պետություններ, որոնք կներառեն բոլոր նախկին Ազգ-պետությունները (տևական գործընթաց, որը հնարավոր է թվում ներկայիս տնտեսական, գիտական և մեդիա ոլորտի զարգացումների համատեքստում), կա՛մ էլ ընդունում ենք, որ հումանիստական կոսմոպոլիտությունը ուտոպիա է, և յուրահատուկ լինելու հավակնությունները պարտադրում են այն համոզմունքը, որ քաղաքական փոքրիկ միավորումները ամենաօպտիմալ կառույցներն են մարդկության գոյությունն ապահովելու համար: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ինչպես նկատում եք, իրավաքաղաքական պատասխանն անպայմանորեն դիտարկվում է փիլիսոփայական ընկալումների լույսի ներքո, որ ժամանակակաից աշխարհն ունի օտարի մասին: Այսպիսով, առաջարկում եմ՝ վերհիշենք ժամանակակից մտքի պատմության մի քանի վճռորոշ պահեր, երբ ազգային մարդը բախվել է մարդկային զանազանությանը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><span style="color: #666666;"><i>III. Իմ թշնամին, իմ նմանակը, իմ եղբայրը </i></span></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"> Նախ հասկանանք՝ ինչու է խմբին (կլանին, ընտանիքին, ցեղախմբին, ազգին) չպատկանելը, որն օտարի հիմնական բնորոշումն է, վտանգի ենթարկում իմ ինքնությունը: Որովհետև <i>ինքնությունը</i> ինչ-որ անորոշ բաղադրիչ է՝ փխրուն ու հարաբերական հաստատունության: Բայց <i>խմբին պատկանելու </i>այդ զգացումը տագնապները կարող է մարել, եթե այն վերջնական չէ: Հիշենք Մարսել Պրուստի խոսքերը. Ֆրանսիայում Համլետի հայտնի ասույթը՝ «Լինե՞լ, թե՞ չլինել»-ը, վերածվել է «Լինե՞լ <i>դրանից</i>, թե՞ չլինել»-ի՝ ի պատասխան Վոլտերի սարկազմին, որ «մարդիկ դառնում են աստվածավախ, որովհետև վախենում են <i>ոչ մեկը</i> լինելուց»… Մեզ նման ասուն էակների համար խումբը (ընտանիք կամ ազգ) միայն մեր կենսաբանական (բնական) շարունակությունը չէ, որ ապահովում է: Խումբը կառուցում և պահպանում է իմաստը, ասուն էակի սահմանադրական և տնտեսական (ապրուստի միջոցներից օգտվելը) տարածքները: Խումբը իմ լեզվի, արժեքների և պատմական մշակույթի բնական միջավայրն է (հունարեն «էթոս» բառի նախնական իմաստը «բնական միջավայրն է»): Ասուն էակը, որ մենք բոլորս ենք, իր մեջ կրում է իրեն ծնունդ տվողներին, և նրանց ավանդույթներն ու լեզուն իր էթոսն ու էթիկան են: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Արդեն հասկացանք, որ դրանից լինելը (խումբ, ընտանիք, ազգ) կարող է <i>հակադեպրեսանտի</i> ազդեցություն ունենալ մարդու վրա: Ընտանիքն ու ազգն իմ հակադեպրեսանտներն են, որոնք, ավա՜ղ, շատ արագ վերածվում են կործանարար և ինքնակործան մոլագարային կրքի: Սակայն (հոմո սապիենսի գոյության ներկայիս փուլում) իմ ինքնությունը կառուցվածքայնորեն դրա կարիքն ունի, և օտարներն իրենց ներակայությամբ այդ ինքնությունը վտանգի տակ են դնում ու սպառնում են կործանել այն: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Անտիկ Հունաստանից եվրոպական մայրցամաք եկած առաջին մարդիկ օտարներ էին մեզ համար: Վերցնենք Էսքիլես Աթենացու (մ.թ.ա. 5-րդ դար) Դանայուհիների օրինակը իր «Խնդրարկուները» պիեսից: Անհատակ կարասը ջրով լցնելու հավերժ պատիժը կրող Դանայուհիների օտարությունը կրկնակի էր, քանի որ ծագումով Եգիպտոսից էին ու ընդդիմանում էին ամուսնությանը, ընտանիքին, որ համայնքի հիմքն է, և դրամատուրգն այլ բան չի գտնում նրանց քաղաքական կարգավիճակն ապահովելու համար, քան նրանց խորհուրդ տալ, որ աղերսեն. «Սովորե՛ք զիջել, այս կողմերում մարդիկ դյուրաբորբոք են… չափազանց ինքնավստահ խոսքը թույլերի համար չէ»: Այսպիսով, ինտեգրվելու համար այդ առաջին հունական օտարությունը չի առաջարկում այլ լուծում, քան աղերսելը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Անտիկ դարաշրջանում, երբ մշակվում է քաղաքացիական աղերսակցության գաղափարը՝ կոյինոնիան (koïnonia), Պերիկլեսը բոլոր քաղաքացիներից պահանջում է ապացուցել, որ աթենացիներ են և՛ հայրական, և՛ մայրական կողմից, հակառակ դեպքում կհամարվեն բարբարոսներ և առանց որևէ քաղաքական իրավունքների օտարներ: Որքան էլ մերժված ու վայրի լինեն, օտարները շարունակում են հմայել մեզ, և Սոկրատեսի համար «հույն» բառը ցույց է տալիս մշակույթը, ոչ թե ազգը. «Հույն են համարվում նրանք, ովքեր իրենց մասնակցությունն են բերում մեր դաստիարակությանը, ոչ թե նրանք, ովքեր նույն ծագումն ունեն, ինչ մենք» (<i>Ներբող</i>): </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ի վերջո հելլենական կոսմոպոլիտությունը աստիճանաբար սկսում է զարգանալ. դրա վառ ապացույցը Մենանդրոսի ասույթն է Տերենտիուսի լատիներեն թարգմանությամբ. «Ես մարդ եմ, և այն, ինչ մարդկային է, օտար չէ ինձ»: Սակայն ստոիկ փիլիսոփաներ Զենոն Կիտիոնցին (մ.թ.ա. 3-րդ դար) ու Քրիսիպոսն են (մ.թ.ա. 2-րդ դար), որ մշակում են տիեզերական հաշտության գաղափարը (<i>oikéiosis</i>), որ կարող ենք նաև հասկանալ որպես «ներքին կապ» կամ կենսական եռանդ, որ մարդուն հաշտեցնում է ինքն իր հետ: Այստեղից բխում է հռոմեական <i>conciliatio</i> և <i>commendatio</i> (Ցիցերոն) կամ <i>comitto</i> գաղափարը (Սենեկա): Որից էլ ավելի ուշ սերել են <i>amornostri</i> և <i>caritas</i> հասկացությունները՝ ստոիկների գիտակից կյանքի հիմքերը, որ միավորում են մարդկային ցեղը. <i>caritas generis romani</i> (Ցիցերոն): </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Արդեն հասկացանք, որ պատմության այդ պահից սկսած՝ գոյություն չունեցող երկրամասի փնտրտուքներով տարված օտարը դնում է իր ծանր հարցական նշանը ոչ միայն ԽՄԲԱՅԻՆ ԻՆՔՆՈՒԹՅԱՆ և դրա քաղաքական կառավարման վրա, այլ նաև անհատի ինքնության և, որ ավելի հիմնավոր է, ԷԱԿԻ վրա, որ մենք ժառանգում ենք մետաֆիզիկայից: Եթե այն մեզ պարտադրում է ընտրություն կատարել ինքնության ջղաձգումների և խմբային, ընտանեկան, ազգային ապակառուցում-վերակառուցումների մեջ, օտարն է՛լ ավելի սրությամբ է դնում անդրանցիկության (տրանսցենդենտության) անշրջանցելի հարցը. այդ ցանկությունն անընդհատ այլուր գնալու, միշտ ավելի բարձր, ավելի արագ, ավելի ուժգին, որ բաժանում է, <i>մաքրագործում ու հաշտեցնում</i>: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հրեական կրոնն այլ տրամաբանություն է առաջարկում. ոչ թե հաշտեցումի, այլ ընտրության տրամաբանությունը (ընտրել: «bahar» (հայացք նետել), որը բյուրեղանում է դաշինքով («bérit» = հանձնառություն, պատասխանատվություն և հավատարմություն): Խոսելով արտագաղթի մեջ գտնվող օտարի դեգերումների տեսանկյունից՝ Թորայի նպատակն է ոչ թե տարբերությունը վերացնելը, այլ, օտարությունը դիտարկելով որպես անվերջանալի երևույթ, այն համարել միաժամանակ և՛ փորձություն, և՛ ընտրություն: Օտարությունն ընտրություն է, որովհետև նախ և առաջ այն փորձություն է (փնտրել մի երկրամաս, որ գոյություն չունի, փնտրել անդինը, անդրանցիկությունը): Դաշինքը չէ՞, որ Օրինաց երկրորդ գրքում արդեն իսկ տարածվում է Եգիպտոսով մեկ մարգարեների ունիվերսալիզմից առաջ, Ամոսից մինչև Երեմիա. «Դու չես գարշի եգիպտացուց, որովհետև դու հյուր ես եղել նրա երկրում» (XXII, 3-9): Այստեղ ուզում եմ նաև հիշել Մովաբացի Հռութին՝ Դավիթ արքայի նախնուն, որ օտարությունը դրեց հրեական թագավորության հիմքում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Նախ Պողոս Տարսոնացին, ապա նաև Օգոստինոս Երանելին ամփոփում են օտարությունը. մի կողմից այդ ընտրությունը, որն ինձ մղում է ինձանից և ազգից անդին, մյուս կողմից «ներքին կապը», հունա-հռոմեական հաշտեցումի կենսական եռանդը: Խոսքն Էկլեզիայի մասին է: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i>Էկլեզիան</i> հակադվրում է լաոսին (ժողովուրդ) Նոր դաշինքի ծրագրով, որ Պողոսն ուղղում է Հռոմեական կայսրության սահմաններում բնակվող վշտահար օտարներին, ինչպես նաև բոլոր տագնապներին՝ ի տես կորսված իմաստի, խոսող էակների թափառող յուրօրինակությանը, ըստ Օգոստոս Երանելու <i>Civitas Peregrina</i>-ի բոլոր թափառականներին: Այդ նոր դաշինքը կստեղծի մարդկային ունիվերսալիզմ, «ժողովուրդներից» անդին, կստեղծի Էկլեզիայի «միակ ժողովրդին»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i><span style="color: #666666;">IV. Պատմական իդեալական տեսակը</span> </i></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ֆրանսիացի Լուսավորիչները և այնուհետև <i>Մարդու և քաղաքացու իրավունքների հռչակագիրը</i> փորձում են հենց քաղաքական համաձայնագրի մեջ ներմուծել քաղաքական ինքությունների այդ ապակառուցումը, ունիվերսալությունը ներունակ դարձնել իշխանության համար: Եվ արդեն 18-րդ դարից սկսած՝ դա փորձում էին իրագործել մարդկային ցեղի միավորվածության գաղափարի և իրավական, սոցիալական ու քաղաքական ջանքերի միջոցով, ժամանակակից գլոբալիզացիայի համատեքստում մշակութային զանազանության մեջ <i>միասին ապրելու </i>միջոցով: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Երբ վերադարձա Ասիզիի Հանուն խաղաղության և արդարության միջկրոնական հանդիպումից (հոկտեմբեր, 2011թ.), որտեղ Բենեդիկտոս XVI պապն արտասանեց ինձ խորապես տպավորած այս նախադասությունը. «Ոչ ոք ճշմարտության սեփականատերը չէ», Բերնարդինական ընկերներիս առաջարկեցի ստեղծել Մոնտեսքյոյի խմբակ կրոնավորների՝ քահանաների, ռաբինների, իմամների, և հումանիստների մասնակցությամբ, որպեսզի մտածենք ու աշխատենք միասին: Ինչո՞ւ Մոնտեսքյո: Մոնտեսքյոն՝ «առաջին մտածողը, որ հղացել է պատմական իդեալական տեսակի գաղափարը» (ըստ Էռնստ Կատիեի), երկրագնդի քաղաքական հյուսվածքի ու «այդ տեսակի» հիմքում տեսնում է «դյուրահաղորդությունն» ու «ընդհանուր ոգին», որ կառավարում է վերջապես իր իրական ունիվերսալությունը վերգտած մարդկային տեսակին: Ազգի կարևորությունը չժխտելով հանդերձ՝ Մոնտեսքյոն այն փոխադրում և տարրալուծում է սահմաններ չունեցող քաղաքական փիլիսոփայության մեջ. մարդկային տեսակի առավելագույն ինտեգրում իրագործելի չափավոր <i>իդեալականությանը</i>: Համարելով, որ ազգային պատկանելության զգացումը պատմության ընթացքին զուգահեռ մոտենում է իր մայրամուտին («Եթե ես ինչ-որ բան իմանայի, որն ինձ օգուտ կբերեր, բայց կվնասեր ընտանիքիս, ես այն կջնջեի մտքիցս: Եթե ես ինչ-որ բան իմանայի, որ օգուտ կբերեր ընտանիքիս, բայց կվնասեր հայրենիքիս, ես կփորձեի մոռանալ այն: Եթե ես ինչ-որ բան իմանայի, որ օգուտ կբերեր հայրենիքիս, բայց կվնասեր Եվրոպային, կամ օգուտ կբերեր Եվրոպային, սակայն կվնասեր մարդկությանը, ես այն ոճիր կորակեի») և հիմնական շեշտը դնելով միջազգային բաց և փոխկապակցված հանրության վրա առևտրի զարգացման շնորհիվ, որ կղեկավարվի Եվրոպայի կողմից և հաշվի կնստի փողի և ապրանքների շրջանառությունը որոշող չափավոր նորմերի հետ, Մոնտեսքյոն մշակում է մի նատուրալիստական ռացիոնալիզմ, որ կարելի է զուգակցել ստոիկների հետ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Այսուհանդերձ, ժամանակակից քաղաքական մտքի ծննդյան պահից սկսած, զարգանում է անվտանգության ցանց, որ, ըստ իրեն, պետք է թույլ չտար <i>սոցիալականի </i>ու <i>քաղաքականի</i> կոպիտ ինտեգրումը մեկ ընդհանուր մարմնի մեջ, որն ի չիք կդարձներ ազատության ցանկացած հնարավորություն: Անվտանգության այդ ցանցի մեջ են ներառվում իշխանության բաժանումը, զգոնամիտ իրավասությամբ սահմանափակվող սահմանադրական միապետության պահպանումը, <i>մասնավորի</i>, նույնիսկ <i>գաղտնիի</i> հարգանքը ոչ համասեռ, բայց որպես առանձնահատկությունների միավորում ընկալվող սոցիալական ամբողջի մեջ (հարգելով հպատակների «թուլությունն» ու «վեհերոտությունը»), տարբերակված ենթաբաժանումների (<i>քաղաքական, սոցիալական, մասնավոր</i> և այլն) և համակարգերի խաղի եղանակով անդարմանելի տարբերությունների ներդաշնակեցման փորձի շնորհիվ իշխանությանը վերագրվող չափազանց մեծ կարևորության վերանայումը: Այսպիոսով, Մոնտեսքյոյի պատկերացրած կոսմոպոլիտությունը մերժում է միասնական հասարակությունը՝ ի նպաստ անհատների առանձնահատկությունների փոխհամաձայնեցված զանզանության: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><span style="color: #666666;"><br /></span></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i><span style="color: #666666;">V. Մարդն ընդդեմ քաղաքացու</span> </i></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Նվազագույնը, որ կարող ենք ասել, այն է, որ Մոնտեսքյոյի ժամանակաշրջանին հաջորդած դարերի ընթացքում ազգայնականությունը հաստատել է նրա նախազգուշությունների և անվտնգության ցանցերի կարիքը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Այսուհանդերձ, Ֆրանսիական հեղափոխությունից հետո և արդեն Մարդու և քաղաքացու իրավունքների հռչակագրում (16 օգոստոսի 1789թ.) ակնհայտ է դառնում, թե դեռ որքան հեռու է այդ հորիզոնը, և խաղաղ կառավարումը աննկատ կերպով հրաժարվում է ունիվերսալության գաղափարից («մարդիկ» առհասարակ) և իր քաղաքական ասոցիացիաներից, որոնք ենթադրվում է, որ պետք է ապահովեին հավասարարական բնական իրավունքների ի կատար ածումը, պատմականորեն «էական» «քաղաքական ասոցիացիան»՝ ազգը, ստեղծելու համար: Նորից հանգում եմ խոսքիս սկզբում հիշատակած պարադոքսին. </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոդված 1. «Մարդիկ ծնվում են ազատ և հավասար իրավունքներով …»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոդված 2. «Օրենքը ընդհանուր կամքի արտահայտությունն է. բոլոր քաղաքացիներն իրավունք ունեն մասնակցելու դրա [օրենքի] ստեղծմանը…»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Սրանից հետում է, որ «բնական» մարդը զուր է ունիվերսալ համարվում. այն պահից սկսած, երբ նա մտցվում է քաղաքականության դաշտ, անմիջապես դառնում է ազգային մարդ: Տրամաբանության այս սայթաքումը, արևմտյան հասարակարգերի տնտեսական զարգացմանը զուգընթաց, կհանգեցնի Ազգ-պետությունների ստեղծմանը և, որպես հետևանք կամ շեղում, ծնունդ կտա ազգայնականության կտրուկ վերելքին 19-րդ և 20-րդ դարերում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Այսուամենայնիվ, հարկ է ընդգծել բազում անգամներ վերացականության մեջ մեղադրված զգուշավորությունը, որ տարբերություն է դնում ազգային քղաքացու և բնական ու ունիվերսալ մարդու մեջ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ֆրանսիական հռչակագրում տեղ գտած այդ իրավունքները բխում են բնությունից և սահմանվում են որպես «ազատություն», «սեփականություն», «ազգային ինքնիշխանություն»: Ամերիկյան հռչակագրում տեղ գտած իրավունքները բխում են Աստծուց և կոչվում են «կյանք», «ազատություն», «երջանկություն»: Ցավալի է, որ այդ մարդ/քաղաքացի երկվությունը տեղ է գտել նույնիսկ առավելագույն հավասարության պարտադրանքի պայմաններում: Կարող ենք իրավամբ քննադատել այդ դրույթի անճշգրտությունը («աստվածայի՞ն», թե՞ «բնական»), որ ընկած է մարդկային հավասարության հիմքում: Այսուհանդերձ, ժամանակակից պատմության սարսափելի անցուդարձերից հետո մեզ մնում է միայն հիանալ գոյություն ունեցող էթիկական և քաղաքական ինտուիցիայով, որ, մարդկանց ազգային քաղաքական էությունը ճանաչելու պատմական անհրաժեշտությունից զատ, իրեն վերապահում է նաև մի անօտարելի հորիզոն, որ երբեք չի զիջի ազգային քաղաքական խղճին և դրա իրավասությանը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Կանտը տալիս է այս ժամանակակից ունիվերսալության արմատական ձևակերպումը: Իր «Խորհրդածություններ ունիվերսալ պատմության շուրջ կոսմոպոլիտության տեսանկյունից» աշխատության մեջ (1784) նա «բարոյական հրամայականը» բացատրում է իրավական և գործնական դաշտերում՝ աչքի առաջ ունենալով «արտաքին օրինական հարաբերությունները պետությունների միջև», և ջատագովում է ազգային իրավունքների ֆեդերացիան «Ազգերի մեծ ընկերակցության» շրջանակներում՝ «միասնական կամքի օրինական որոշում և միավորված ուժ»: Սակայն այդ համընդհանուր իրավունքի իրականացումը բախվում է մի մեծ դժվարության. առանց տրանսցենդենտալ համընդհանուր և բարձրագույն ատյանի ի՞նչպես ապահովել այդ «միացյալ կամքի» գոյությունը կամ ստեղծել այդ երկիրը, որ վեր կլինի մյուս բոլոր երկրներից, և որտեղ ժողովուրդներն ու երկրները իրենց շարքերը կընդունեն օտարներին, որոնք այլևս կդադարեն որպես այդպիսին լինելուց: Կանտն ինքն էլ իր այդ գաղափարն արտառոց է համարում: «Խենթ գաղափար» ասում է նա՝ մտաբերելով Շառլ Իռենե Կաստել դը Սեն Պիեռին և Ժան-Ժակ Ռուսոյին, որ իրենից առաջ ադեն խորհրդածել էին այդ հարցի, ինչպես նաև «մարդկանց անհաղորդ դյուրահաղորդության» շուրջ: Այսուհանդերձ, Կանտն իր այդ գաղափարից չի հրաժարվում և շարունակում է այն դիտարկել որպես «ցավը դարմանելու միակ հնարավոր միջոց»: Ինչպե՞ս բացատրել այդ օտարընկալությունը, այդ կամավոր մեծահոգությունը: «Շատ պարզ…. որովհետև Երկիրը կլոր է», շատ գործնական, բայց և միամտաբար ամփոփում է նա: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոլոքոստը և միջհամայնքային կոտորածները, որ 21-րդ դարում էլ դեռ շարունակվում են ամբողջ թափով, ապացուցում են այն փաստը, որ, չնայած նշանակալից առաջընթացին, «բարոյական հրամայականը», երկրագնդի սահմանափակ մակերեսը և միջազգային իրավունքի իրավաքաղաքական բարեփոխումները, միևնույն է, դեռ անզոր են լուծելու օտարների սոցիալ-քաղաքական խնդիրները: Նրանք օր օրի ավելի մեծ դժվարությամբ են դիմակայում անդինի այդ ազուսպ մղումին, որով համակված ենք բոլորս և հատկապես օտարները, որոնք ինտեգրման անհաջող փորձերի պատճառով ոչ միայն չեն որդեգրում աղերսելու սկզբունքը, այլ նաև բաց են թողնում կյանքի ազդակների սանձերն ու հանձնվում են մահվան ազդակների տարուբերումներին: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">«Ինտելեկտուալ և բարոյական համագործակցության», ինչպես նաև «հաշտեցման» բացակայության պայմաններում մենք դեռ շատ հեռու ենք ստոիկներից, <i>religere</i>-ի խաղաղաբեր միտումներից և Կանտի «միացյալ կամքից»: Ռաձինգերն ու Հաբերմասը կոչ էին արել վերադառնալու հավատքին («Դեմոկրատական պետության նախաքաղաքական հիմքերը», 2004): Բայց ո՞ր հավատքին: Կրոնների միջև երկխոսությունը կարծես թե ի զորու չէ վերջ դնելու հավատացյալների միջև կոտորածներին: Խաղաղամիտ բուդդայականությունը նույնիսկ միանգամայն ընդունակ է հալածելու իր օտար հակառակորդներին: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ես ուզում եմ ինձ թույլ տալ կարծել, որ հումանիտար գիտություններն օր օրի ավելի շատ են սկսում հասկանալ մարդու հոգեկան կյանքը, և դրանց ու հատկապես հոգեվերլուծության զարգացումը իրենց ունիվերսալիստական և կոսմոպոլիտական մոտցումներով նորովի են նպաստում ժամանակակից հումանիզմի վերստեղծմանը հատկապես ինքնության տագնապների համատեքստում, որ համակում են օտարներին, բայց նաև բնիկներին, որ օտարներին հյուրընկալում են թվայնացված գլոբալիզացիայի պայմաններում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i><span style="color: #666666;"> VI. Տագնապահարույց օտարությունն ըստ Ֆրոյդի </span></i></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Զիգմունդ Ֆրոյդի (1856-1939) գյուտի երկու հիմնարար կետ անմիջականորեն վերաբերում են մեր նյութին: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Նրա սահմանած «տագնապահարույց օտարությունը» (<i>Unheimlich</i>) մեզ դրդում է դիմադրելու զգացմունքային ռեակցիաներին, որ ծնվում են օտարին ի տես, որն էլ իր հերթին նույնացվում է արտասովորի և վտանգավորի հետ: Արտասովոր օտարը, ում մենք մեջքով ենք շրջվում, որին չենք ընդունում կամ հալածում ենք, որին որպես սպառնալիք ենք դիտում կամ ում գթասրտորեն ընդունում ենք, տեղ տալիս, մանկամտի տեղ դնում կամ էլ ուժ տալիս, այդ արտասովոր օտարը որպես այդպիսին գոյություն չունի, ասում է Ֆրոյդը: Նա մեր մեջ արթնացնում է այն վախերն ու հոգեկան տրավմաները, որ մենք մոռացել ենք, խեղդել ենք մեր մեջ, և որոնք արթնանում և մեր ներկա են ներխուժում ուրիշին և հատապես օտար մեկին հանդիպելիս: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոգեվերլուծությունն ասում է, որ դուք ի զորու չեք արմատախիլ անելու օտարին, յուրաքանչյուր առանձնահատկություն իր մեջ կրում և ուրիշի մեջ առաջացնում է սիրո և ատելության զգացմունքներ, բայց ինքներդ ձեր մեջ դրանք հստակ գիտակցելու դեպքում ուրիշին ավելի հեշտորեն կընդունեք: Տարօրինակություններին ընտելանալով (վախեր, տագնապներ, բռնություն, բացասում, որ կան, ապրում են մեր մեջ), ինքներդ ձեր օտարությանն իմաստ հաղորդելով՝ դուք կյանքի եք կոչում այդ «ներքին կապը» (<i>oikéiosis</i>), այդ տիեզերական հաշտեցումը, որ «մարդկային ցեղի» ունիվերսալության հիմնաքարն է: Օտարի հարուցած այս տագնապների հոգեկանացումը մեզ հուշում է, որ վերաբնակիչներին և նրանց ընդունող բնիկներին պետք է անհատականապես օգնել միմյանց հանդիպելու փուլում: Այն չի «լուծում» «օտարների խնդիրը»: Ըստ ամենայնի՝ այդ հոգեկանացումը կարող է միայն ավելանալ խնդրի տնտեսական, իրավական և սոցիալական կողմերին: Բայց խնդրի քաղաքական կողմի ավելի խորն ընկալումը մեզ ստիպում է գիտակցել սեփական պատասխանատվությունը և վկայում է այն մասին, որ ունիվերսալիստական հումանիզմը բավականին խրթին և նուրբ փորձառություն է, որը պետք է վերահիմնել՝ հաշվի առնելով յուրաքանչյուրի անհատականությունը և զինվելով ծով համբերությամբ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Վերացական ունիվերսալիզմի թակարդը չընկնելու համար մեզ մնում է միայն մեկ անհաստատ, բայց անշրջանցելի և բոլորիս համար հասանելի միջոց. այն է՝ անհատական օգնություն ցուցաբերել մեր մեջ ապրող օտարին և մեզնից դուրս գտնվող օտարներին: Ինձ համար սա անհրաժեշտություն է, եթե հաշվի առնենք գլոբալիզացիայի արդյունքում տիրող քաղաքակրթական մեծ ճգնաժամը և միգրացիոն անկասելի հոսքերին բախվող ազգերի տագնապները: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Խոսքս ավելի համոզիչ դարձնելու համար ուզում եմ հիշեցնել (հաճախ) դեռահաս օտարների օրինակը. նրանք պաշտպանված չեն սոցիալական մեկուսացումից, խոր դեպրեսիայից և իրենց էության թաքնված մոլագար կողմից, որ կոչվում են ինտեգրիստական մոլեռանդություն կամ գանգստերային ինտեգրիզմ (կրոնական ավանդապահություն): </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><i><span style="color: #666666;"><span style="font-family: arial;">V</span><span style="font-family: arial;">I</span><span style="font-family: arial;">I. Օտարությունն ու Օտարության արմատական չարիքը </span></span></i></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հիրավի, նորանոր օտարներ գլխացավանք են դառնում ընդհանուր առմամբ գլոբալիզացիայի և մասնավորապես հանրապետական պակտի համար. հանուն իրավունքների պաշտպանության մղվող պայքարն այլափոխվում է վանդալիզմի, եթե չասենք գանգստերային ինտեգրիզմի, և մահասփյուռ մոլեռանդության: Թերևս սրանք այնքան էլ «նոր» երևույթներ չեն, եթե, ի թիվս այլ ինքնակործան շարժումների, հիշենք 19-րդ դարի նիհիլիստներին: Սակայն սրանք «նոր» են, որովհետև ծավալվում են կրոնների վերազարթոնքի համատեքստում և գործում են հանուն բացարձակի, որ այլևս վերափոխվել է ոչ թե «իդեալականության» <u>(աստվածային կամ աշխարհիկ ունիվերսալիստական)</u> այլ «իդեալականության հիվանդության»: «Նոր» են, որովհետև անդրադառնում են կամ անդրադարձնում են Մերձավոր Արևելքի ընդհարումները: Եվ որովհետև մարտահրավեր են նետում ֆրանսիական ոգով կառուցած ապակրոնացմանն ու աշխարհիկությանը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">«Անբարենպաստ պայմաններում գտնվող դեռահասների» հանցավորությունը, երիտասարդների կամ ավելի տարեցների մոլեռանդությունը, որ մահապարտներ են դառնում իրեն «Իսլամական պետություն» <i>հոջորջող կազմակերպության համար, հակասեմականության նոր ալիքի մոլեգնումը փաստում են, որ թևակոխել ենք նիհիլիզմի նոր, ավելի արմատական փուլ, որ մեզ է ներկայանում միջկրոնական բախումների տեսքով</i>: Այն հատկապես վերաբերում է ներգաղթյալների ընտանիքներում ծնված երիտասարդ ֆրանսիացիներին, որոնց ընտանեկան ծանր միջավայրը, ուսման, մասնագիտական կյանքի անհաջողությունները դարձրել են շատ խոցելի տարր և պատճառ են հանդիսացել, որ նրանք մեկուսանան հասարակությունից: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ինչպես <i>բոլոր դեռահասները</i>, այս խոցելի դեռահասները նույնպես ընդվզում են «համակարգի» դեմ, շարունակ փորձում են իրենց տեղը գտնել հասարակության մեջ, անվերջ փորձում են հասնել իրենց իդեալին, տարված են <i>դրախտայինի</i> փնտրտուքներով: Նրանց համակած <i>անդինի</i> այս տենդը հասնում է բռնության ծայրահեղ աստիճանի և խրվում է թուլակամ «ես»-ի մեջ և ավերածություններ անում: Իդեալներն այդժամ ի չիք են դառնում ազդակներից ամենահզորի՝ մահվան ազդակի ճնշման տակ, որ ավելի հզոր է, քան կյանքի ազդակը: Այս կազմաքանդումն անմիջապես լարում է քաղաքակրթության զսպանակները՝ երևան հանելով հոգկան կյանքի բաղկացուցիչ մասը կազմող մինչկրոնական «հավատալու պահանջի» կործանումը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոգեվերլուծությունը հարցին մոտենում է անհատի այդ խոր կազմաքանդման տեսանկյունից, դա ներքին կապի վերացումն է (ես գոյություն չունեմ, գոյություն ունի միայն ամեն ինչի պատրաստ և ամենակործան կազմաքանդումը) և ուրիշի հետ կապի վերացումն է, <i>ապաօբյեկտացումը</i> (ուրիշը չունի ո՛չ արժեք, ո՛չ էլ իմաստ), որտեղ իշխում է չարի ոգին, «արմատական չարիքը»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><i><u>Ի՞նչ ենք հասկանում՝ արմատական չարիք ասելով:</u></i> Այն մարդկային էակների ավելորդությունը հայտարարելն ու ավարտին հասցնելն է. նրանց սպանելն է (Կանտ, Արենդտ): </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ո՞րն է արմատական չարիքի առաջացման պատճառը: Միստիկան և գրականությունը յուրովի են մոտենում այդ հարցին: Մենք՝ քաղաքական պակտի հարողներս, չենք կարող բավարարվել նրանց տված պատասխանով: Հոգեվերլուծության մեջ ունեցած փորձս ինձ թույլ չի տալիս նաև սահմանափակվել միայն ըմբոստանալով: Ես ուզում եմ հասկանալ <i>արմատական չարիքի տրամաբանությունը</i>, որ կարողանամ հղկել այդ տագնապին, այդ օտարությանը տրվող բացատրությունս <i>տրանսֆեր-կոնտրտրանսֆերի</i> շրջանակներում: Մենք սկսում ենք հասկանալ, որ այդ նոր օտարնրի շրջանում որոշ մարդիկ, հատկապես դեռահասները, անձնատուր են լինում իդեալականության հիվանդությանը. նրանք բառացիորեն պոռթկում են՝ <i>բոլորովին անընդունակ տարբերելու ներսը դրսից, սեփական անձն ուրիշից</i>: Մահվան ազդակը համակում է հոգեկան կյանքը, սեփական անձից և ուրիշից ձեբազատված՝ չկա ո՛չ «ես», ո՛չ «դու», կույր և ինքնակոծրան հակումները քաշում են «մեզ» իրենց հատակը: Հավատալու պահանջը հօդս է ցնդում <i>ներքին կապի վերացման և ապաօբյեկտացման կայսրությունում՝</i> ուղեկցված ինչ-որ խելացնոր հաճույքով կամ էլ առերևույթ ու խաբուսիկ անտարբերությամբ: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Օտարների մեջ տարվող պատերազմներում, որ կերտել են պատմությունը, մարդիկ միշտ փորձել են տարբերակել «չարը» «բարուց», որ ձևավորվում են արժեքների բախման արդյունքում, արժեքներ, որոնք իրենց հերթին արտացոլում են իրարից տարբերվող կամ իրար հետ մրցակցող սեռազգայական հետաքրքրություններ: <i>Կրոնական Մարդը և Բարոյական Մարդը</i> այդ արժեքների կրողներն են. քիչ թե շատ մեղավոր և ըմբոստ՝ նրանք ապրում են հանուն այդ արժեքների, հոգում են դրանց պահպանման մասին և լիահույս են, որ ի վերջո կկարողնան պարզաբանել դրանք միմյանց կործանելու փոխարեն իրար ավելի լավ հասկանալու համար: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Այս խնդրական <i>չարիքի</i> կողքին գոություն ունի մեկ այլ, <i>արմատական չարիքը</i>, որ ի չիք է դրաձնում չարի և բարու տարբերակումը՝ այսպիսով վերացնելով ուրիշի գոյությունը ընդունելու և սեփական գոյության իմաստը բացահայտելու ցանկացած հնարավորություն: Մարդու այս «սահմանային վիճակները» միայն հիվանդանոցներում կամ հոգեվերլուծողի աշխատասենյակներում չէ, որ հանդիպում են: Նրանք սոցիալ-քաղաքական աղետների պատճառ են դառնում, բնաջնջումներ են անում, ինչպես օրինակ՝ Հոլոքոստը՝ այդ սարսափը, որին մինչ օրս մարդկային բանականությունը չի կարողանում որևէ բացատրություն տալ: Այսօր գլոբալիզացված աշխարհում արմատական չարիքի նոր ձևեր են ի հայտ գալիս ու տարածվում՝ իրենց մեջ ներառելով իդեալականության հիվանդությունն ու գանգստերային ինտեգրիզմը:
Հոգեվերլուծությունը խիզախում է զբաղվել այդ հարցով՝ հիմք ընդունելով վերը նշված ախտորոշումը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Հոգեվերուծողը գտնվում է այդ դժվարին խաչմերուկում, ուր տեղի է ունենում սպառնալից ապաօբյեկտացում-օբյեկտացումը, բայց նաև որտեղ կարող է սկսվել վերաձևավորումը: Իդեալականության հիվանդությունների մեջ դարանած մահվան ազդակների և հոգեկան ապարատի հնարավոր չարության բացահայտումը որոշել են հոգեվերլուծության անելիքը: Իդեալականության հիվանդությունները (այդ տարօրինակությունները) հոգեկան ապարատի անբաժանելի մասն են կազմում, մեզ ստիպում են հետաքրքրվել իրենցով և պատասխաններ գտնել: Հոգու այս հիվանդությունները, որ սպանում են հավատալու պահանջն ու սովորելու ցանկությունը այն աստիճան, որ մարդն այլևս անկարող է լինում կապ հաստատել, կորցնում է իր «եսը», <i>ուրիշին</i> ընկալելու ունակությունը ու սկսում է թափառել անէ «աշխարհում», աննյութեղեն աշխարհում, ուր չկան ո՛չ «բարին», ո՛չ «չարը», ո՛չ էլ որևիցե «արժեք»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Արդյոք հնարավո՞ր է վերլուծությունը հասցնել հոմո սապիենսի այս սահամաններին և կիրառել հոգեվերլուծությունն այս պայամաններում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Ժողովրդավար երկրները բախվել են պատմական մարտահրավերի. նրանք ի զորո՞ւ են արդյոք առերեսվել հավատալու պահանջի և սովորելու ցանկության այս ճգնաժամի հետ և ընդունել, որ կրոնի հիմքերն այլևս սասանված են, և որ ճգնաժամը հարցականի տակ է դրել օտար մարդկանց միջև եղած հիմնարար կապը: Տնտեսական և սոցիալական ներկայիս ճգնաժամի պայամաններում մեզ համակած տագնապն արտացոլում է մեր տարակուսանքը այդ հսկայական մարտահրավերին ի տես: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Փորձեցի ձեզ ասել, թե ես ինչպես եմ ապրում օտարությունը: Արդյոք ես լավատե՞ս եմ: Ինքս ինձ ավելի շուտ կբնութագրեի որպես անդրդվելի հոռետես: Ինքս ինձ հարց եմ տալիս՝ ի՞նչ ենք անում: Չընկրկել չարի դեմ, նույնիսկ արմատական չարիքի դեմ կանգուն մնալ: Համբերատարությամբ շարունակել փնտրել ոչ թե ինչ-որ ուտոպիստական հավասարակշռություն, այլ փնտրել այդ փխրուն <i>կետը</i>, որ Պասկալը բնութագրում է որպես «հավերժական շարժում». «Նա, ով գտել է բարին վայելելու բանալին առանց չարից խրտնելու, գտել է նաև այդ կետը: Դա հավերժական շարժումն է»: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Իսկ ի՞նչ, եթե այդ նոր օտարներին հասկանալու փորձը, որ մենք դեռ չունենք այսօր, հենց այդ կետն է, այդ հավերժական շարժումը, որ մեզ պետք է մոտեցնի առանց չարից խրտնելու բարին վայելելու գաղտիքի բացահայտմանը… Ինչ-որ ներքին փորձառություն օտարությունը, թեկուզ և վտանգներով հղի օտարությունը հասկանալու համար: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><i><span style="font-family: arial;"><span style="color: #666666;">VI</span></span><span style="color: #666666; font-family: arial;">I</span><span style="color: #666666; font-family: arial;">I</span><span style="font-family: arial;"><span style="color: #666666;">. Գործնականում…</span> </span></i></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">Որպես ամփոփում՝ կանեմ երկու դիտարկում: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">- Օտարը, որ սկզբում մեզ հայտնվել էր որպես խմբերի մեջ եղբայրություն սերմանելու հնարավորություն, չկարողացավ 21-րդ դարի կանանց և տղամարդկանց լսելի դարձնել ունիվերսալության իր ուղերձը: Բայց օտարության այդ տագնապահարույց ընտրությունը է՛լ ավելի է վատացնում մարդկության կացությունը, խոչընդոտ է դառնում իմաստի փնտրտուքների ճանապարհին՝ ծնունդ տալով իդեալականության հիվանդություններին. արմատական չարիքը տարածվում է աշխարհով մեկ սուրբ պատերազմների կեղծ պաճուճանքի ներքո: Ես առաջարկում եմ, որ օտարին չզմռսենք միայն մեկ կերպարի մեջ, լինի դա մարգարեի կամ էլ բարբարոսի կերպար. նա հարցերի տեղիք է տալիս և լուսավորում մեզ, բայց նաև մահաբեր ֆանատիկոսության աղբյուր կարող է լինել: Պետք է ընդունենք նրա եզակիությունը, նրան հանդիպած փակուղիները նաև մեզ են վերաբերում, դրանք նաև մե՛ր խնդիրներն են: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">- Ազգային ինքնությունը անմասն չի մնում. այն արագ տեմպերով փոփոխվում է: 20-րդ դարավերջի Ֆրանսիայում յուրաքանչյուրը հիշողության մեջ միշտ պետք է վառ պահի սեփական մշակույթը, բայց միաժամանակ այն պետք է ոչ միայն ապրեցնի այլ մշակույթների կողքին, այլ նաև թույլ տա, որ ենթարկվի վերջիններիս ազդեցությանը: Նոր տեսակի միատարրության հասնելը քիչ հավանական է, թերևս նաև քիչ ցանկալի. Ազգային ճակատ կուսակցության հռետորաբանությունը, չնայած որոշ չափով մխիթարական լինելուն, հետադիմական է և ինքնակործան: Տնտեսությունը, մեդիա ոլորտը և պատմությունը մեզ բոլորիս ստիպում են ապրել մեկ և նույն երկրում՝ Ֆրանսիայում, որ բռնել է եվրաինտեգրման ուղին: Արդյոք մեր բոլորիս վերջնական հանգրվանը ազգ-խճանկա՞րն է՝ կազմված զանազան յուրօրինակ տարրերից, որի գլխավոր հատկանիշը ֆրանսիականությունն է, բայց մինչև ե՞րբ կշարունակվի այս ընթացքը: </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div><span style="font-family: arial;">- Համայնքային ներքին նոր կապի բացակայության պայմաններում (ամենափրկիչ կրոնը, որ մի ժամանակ թափառաշրջիկների մեծաթիվ խմբերը և բոլոր ոչ-նմաններին համախմբում էր նույն հոգևոր գաղափարի շուրջը, ինչն այնքան տարբեր էր այսօրվա «ավելի շատ փող և սպառման ավելի շատ ապրանք բոլորի համար» մոտեցումից) մարդկության պատմության մեջ առաջին անգամ մենք ստիպված ենք ընդունել և ապրել մեզ շրջապատող տարբերությունների կողքին՝ ապավինելով միմիայն սեփական բարոյական նորմերին և զրկված լինելով մեր բոլորիս յուրօրինակությունները համախմբող մեկ ընդհանուր ամբողջությունից:
Մի նոր, պարադոքսալ համայնք է ի հայտ գալիս մեր օրերում՝ կազմված օտարներից, եթե վերջիններս ընդունում են, որ օտար են: Այսպիսով, բազմազգ հասարակությունը թերևս կլինի ծայրահեղ յուրօրինակության արդյունքը և միաժամանակ քաջ կգիտակցի սեփական խնդիրներն ու սահմանները, կօգնի մարդկանց հաղթահարելու սեփական թուլությունը, որի մյուս անունը մեր արմատական օտարությունն է. <i>սուրբ</i> ցեղատեսակ: Օգոստինոս Երանելին մեզ մտածելու տղիք է տալիս՝ գրելով հետևյալ տողերը. «Տե՛ր Աստված, քո շնորհիվ մենք սովորում ենք, որ այն, ինչ համարում ենք մերը, երբեմն մեզ օտար է, իսկ այն, ինչ համարում ենք օտար, մերն է երբեմն» (<i>Մենախոսություններ</i>): </span></div><div><span style="font-family: arial;"><br /></span></div><div style="text-align: right;"><span style="font-family: arial;">Ֆրանսերենց թարգմանեց Նարե Ֆելեքյանը</span></div><div style="text-align: right;"><span style="font-family: arial;">Խմբագրեց Տիգրան Ամիրյանը</span></div>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-3460849659484121502023-05-01T17:08:00.005+04:002023-07-12T19:59:06.114+04:00բացիկ<p><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Ջեմա</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgV-B5-IgzFpif08fG8KZQUnWsoIUloHNwM7ZLLSq8a_urvoZAslNwl2tYyAj2BrkJvtQryYx390zLdXcbzWUiZj9DqdRxGYUizIE6CFaTQBepi_rNtUYwJbcz83fbM2EYB43KQGXOWXbOmhk3zgvP7NDiwPD_t16sD4UJpI4N96TYkBegqGfxpwM4Cjw/s1749/339315984_6121859077905930_5480279407347211572_n.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1749" data-original-width="1241" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgV-B5-IgzFpif08fG8KZQUnWsoIUloHNwM7ZLLSq8a_urvoZAslNwl2tYyAj2BrkJvtQryYx390zLdXcbzWUiZj9DqdRxGYUizIE6CFaTQBepi_rNtUYwJbcz83fbM2EYB43KQGXOWXbOmhk3zgvP7NDiwPD_t16sD4UJpI4N96TYkBegqGfxpwM4Cjw/s320/339315984_6121859077905930_5480279407347211572_n.jpg" width="227" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><div style="text-align: left;"><br /></div><div style="text-align: left;">քամի</div><div style="text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYTIfozhpLTWt2wLzgDxEIYgI_LMaqn4E7Iz0lRDMB_cqEMphdHDMsMzkuO59H6kPNCz3v-fqiJq6FA3tR13jadaq5oAXq5FoVBtsck4_uYeCmHtUBz_ZJC_okhqNVhRg7HNpzALzg0xfHn-FC4gJD5ncP5PbNNmUIVs9sEJRJKYPDitMoezPMLG1uLQ/s2048/339430721_220738143880543_8834714382874212075_n.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1399" data-original-width="2048" height="219" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYTIfozhpLTWt2wLzgDxEIYgI_LMaqn4E7Iz0lRDMB_cqEMphdHDMsMzkuO59H6kPNCz3v-fqiJq6FA3tR13jadaq5oAXq5FoVBtsck4_uYeCmHtUBz_ZJC_okhqNVhRg7HNpzALzg0xfHn-FC4gJD5ncP5PbNNmUIVs9sEJRJKYPDitMoezPMLG1uLQ/s320/339430721_220738143880543_8834714382874212075_n.jpg" width="320" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><span style="text-align: center;"><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span><span> </span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><span style="text-align: center;">նվիրում եմ</span></div></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2M8EgZ1lvUSbXBRxoDb3WDmvt_hMXSrHVlR9xsYMtfcjvI2VwBXBlQOYZKXuquAuHX3wVvIXxquRJPLo9Jvj_gOOWe8KaeYHaEpGVWwdJ3SG4JkyRBDRNaR26OBFeuGlVjjgZQ-ZUuQ1aivzM_xEmQsUTfrL-YrzCt_UoiqHGoAMzyysYr1oF0qk4Ywwt/s1752/%D5%B6%D5%BE%D5%AB%D6%80%D5%B8%D6%82%D5%B4%20%D5%A5%D5%B4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1752" data-original-width="1247" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2M8EgZ1lvUSbXBRxoDb3WDmvt_hMXSrHVlR9xsYMtfcjvI2VwBXBlQOYZKXuquAuHX3wVvIXxquRJPLo9Jvj_gOOWe8KaeYHaEpGVWwdJ3SG4JkyRBDRNaR26OBFeuGlVjjgZQ-ZUuQ1aivzM_xEmQsUTfrL-YrzCt_UoiqHGoAMzyysYr1oF0qk4Ywwt/s320/%D5%B6%D5%BE%D5%AB%D6%80%D5%B8%D6%82%D5%B4%20%D5%A5%D5%B4.jpg" width="228" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><p><br /></p>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-86710791698727100452022-10-24T14:12:00.002+04:002023-07-12T19:13:06.679+04:00կրախմալ<p><span style="background-color: #f9f9f9; color: #030303; font-family: Roboto, Arial, sans-serif; font-size: 14px; white-space: pre-wrap;">
հոկտեմբերի 23, 2022
անգլիական այգի
(սպիտակեղենը պահեստավորվել է հայարտ ցուցասրահում՝ անվճար)</span></p><p><span style="color: #030303; font-family: Roboto, Arial, sans-serif;"><span style="font-size: 14px; white-space: pre-wrap;"><br /></span></span></p><p><span style="color: #030303; font-family: Roboto, Arial, sans-serif;"><span style="font-size: 14px; white-space: pre-wrap;"><br /></span></span></p><p><span style="color: #030303; font-family: Roboto, Arial, sans-serif;"><span style="font-size: 14px; white-space: pre-wrap;"><br /></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="290" src="https://www.youtube.com/embed/AWxk2fADrO4" width="397" youtube-src-id="AWxk2fADrO4"></iframe></div><p></p>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-61880645765172838862021-09-26T01:52:00.004+04:002021-09-26T02:00:29.881+04:00Ձևեր և ուժերի քաղաքականությունը<div style="text-align: justify;"><div style="text-align: left;"><b><span lang="DE" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: DE; mso-fareast-font-family: Tahoma;">Թրին</span></b><b><span face=""Arial AM",sans-serif" lang="DE" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: DE; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: Tahoma;"> </span></b><b><span lang="DE" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: DE; mso-fareast-font-family: Tahoma;">Մին</span></b><b><span face=""Arial AM",sans-serif" lang="DE" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: DE; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: Tahoma;">-</span></b><b><span lang="DE" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: DE; mso-fareast-font-family: Tahoma;">հա</span></b></div></div><p> </p><blockquote style="border: none; margin: 0px 0px 0px 40px; padding: 0px; text-align: left;"><div style="text-align: justify;"><i><span style="font-size: x-small;">Թրին Մին-հան ստեղծագործում է վավերագրական, փորձարարական և ավանդական ֆիլմերի սահմաններում, կենտրոնանալով մի քանի կարևոր թեմաների վրա: Նա ուսումնասիրում է հասարակության մեջ կանանց կարգավիճակը, ինչպես նաև գաղթականների կյանքը, ում դիմանկարները նա պատկերում է ավանդական և ժամանակակից հասարակությունների հարափոփոխ հարաբերությունների համատեքստում: Արվեստագետն այս կերպարներին կոչում է «անպատշաճ-չյուրացվող այլը» (inappropriate/d other) և իր հարցազրույցներից մեկում ասում է. «inappropriate/d other - կարելի է կարդալ երկու ձևով՝ մեկն ում չես կարող յուրացնել, և մեկն ով անպատշաճ է, ոչ տարբեր է, ոչ էլ նույնը»:</span></i></div><div style="text-align: justify;"><i><span style="font-size: x-small;"><br /></span></i></div><div style="text-align: justify;"><i><span style="font-size: x-small;">Թրին Մին-հան հենվում է իր անձնական փորձի վրա, անձնականը դարձնում հանրային, այսպիսով իր ֆիլմերը վերածելով «բանաստեղծական-քաղաքական» գործերի։ Մին-հայի մոտեցումը տարբեր թեմաներին անկողմնակալ է, ինչը դիտողին հնարավորություն է տալիս երևույթներն ուսումնասիրել տարբեր տեսանկյուններից: Նա աշխատում է դիտողի զգայարանների հետ, որոնց նա փորձում է կատարյալ զգոնության մեջ պահել: Նրա օգտագործած ձայները և երաժշտությունը երկրորդական չեն, սակայն երբեմն վերցնում են պատմողի դերը, երբեմն էլ աննկատ հեռանում՝ թողնելով, որ դերասանները խոսեն: Ոճավորված հարցազրույցների և թատերական տեսարանների համադրությունը` հետարտադրական փուլում հավելված արխիվային նյութերով և ֆիլմի գծային պատումով, հնչյունների և արտահայտիչ գույների հետ մեկտեղ ստեղծում է սինթետիկ-գեղագիտական փորձառություն, որտեղ բառերն արտահայտում են նույնը, ինչ հնչյունները և գույները:</span></i></div></blockquote><p> </p><div style="text-align: justify;">Ոչինչ այնքան ավանդական չէ, քան այն մոտեցումը քաղաքականությանը, որն ուղղված է ուժի ամենաակնհայտ տեղակայման կետին՝ պետության գլխին և քաղաքական մարմնի այլ հայտնի անձանց։ Քաղաքականությունը որպես գիտակցության հարթություն տարածված է մեր առօրյայի վրա։ Եթե «անձնականը քաղաքական է», ինչպես ֆեմինիստական պայքարն էր ժամանակին առաջարկում, ապա դա պայմանավորված չէ նրանով, որ անձնականը բնականորեն քաղաքական է, այլ նրանով, որ առօրյա կյանքում ամեն ինչ, մինչև իսկ ամենափոքր մանրուքը հնարավոր է քաղաքականացնել։</div><div style="text-align: justify;"><br />Քաղաքական ֆիլմ նկարելու և ֆիլմերը քաղաքականապես նկարելու միջև առաջ քաշված տարբերությունն օգնում է լայնացնել քաղաքականի շրջանակը՝ ազատելով այն տնտեսական դաշտից և մարմնի քաղաքականությունից։ Ձևի՝ որպես արտահայտման միջոց կամ մտքի սրության վրա ենթադրյալ սևեռումը հիշեցնում է, թե ինչպես առաջադեմ գործողությունների մասին աշխատանքները կարող են ի վերջո հետադիմական լինել՝ ուժի կառուցվածքային հարաբերությունների իրենց անվիճելի կրկնօրինակմամբ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Այստեղ հիշում եմ կյանքից հեռացած պաղեստինցի բանաստեղծ Մահմուդ Դարվիշին, ով իր տունն ավիրող պայթյունից դուրս գալուց հետո առաջին հերթին սուրճ խմելու ցանկություն հայտնեց։ Կորստի վրա սևեռվելու փոխարեն նա իր ծարավի ու սուրճ խմելու ցանկությամբ հաստատեց, անմիջապես հաստատեց կյանքը, ուստի նաև առավոտվա անդորրության և գրելու ցանկությունը։ Իր ժողովրդի հանդեպ բռնի և արյունալի դեպքերով պայմանավորված ճնշումները քննադատելու փոխարեն (դեպքեր, որ նրանց պայքարի մի մասն էին դարձել) նա գեղեցիկ ձևով գրեց հացի ու ջրի՝ կյանքի երկու առաջնահերթ տարրերի մասին, ինչից իր ժողովուրդը հիմնականում զրկված էր։ Մինչ մյուս գրողները զբաղված էին բանաստեղծի դերը սահմանելով և նրան մեղադրելով իր պարտականություններում թերանալու մեջ, Դարվիշը հիշեցրեց նրանց, որ նա իր Բեյրութում կամ իր գործերի մեջ «բանաստեղծ» չէր կարող գտնել։ Նա մտածում էր, թե արդյոք Բեյրութը քաղա՞ք է, արաբական փողոցներում փախստականների ճամբա՞ր, մի՞տք, իրավիճակի փոփոխությու՞ն, հարձակումներից ծնված ծաղի՞կ, թե՞ երիտասարդ կին, ով շարժել է երևակայությունը։ Հավանաբար բոլորն էլ գիտակցում էին, ինչպես նա էր գրում, որ «Բեյրութում Բեյրութ չկար»։</div><div style="text-align: justify;"><br />Կարծում եմ՝ այս պատմությունը շատ տեղին է, որպեսզի ձեզ ներկայացնեմ ֆիլմ նկարահանելու իմ մոտեցման բնույթը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ուժային հարաբերություններն ընկած են նորմատիվ վերաներկայացումների հիմքում։ Ձևի քաղաքականությունը հնարավոր չէ դասել «իզմ»-երի այն շարքին, որոնցով սահմանվում են հասարակական և արվեստին վերաբերող շարժումները, և ոչ էլ հավասարեցնել ժանրի, ոճի և կոմպոզիցիայի կամ վերաներկայացման հարցերին։ Իր արմատական տեսակի մեջ ձևը պետք է անդրադառնա անձևին, քանի որ այն ի վերջո կյանքի ու մահվան գործընթացների մասին է։ Հաստատել ձևը՝ նշանակում է գիտակցել յուրաքանչյուր եռուն կյանքի ներդրման կարևորությունը որպես շարունակական ստեղծարար գործընթաց: Միևնույն ժամանակ ձևից հրաժարվելը նշանակում է, որ մենք ընդունում ենք մեր մահկանացու լինելը, կամ՝ ցանկացած ձևի սահմանափակումների հետ աշխատելու կարիքը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ավարտվող և վերադարձող հետգաղութային պայքարներնի, պոստմոդեռն վերականգնման և «էկոլոգիականության» (գերժամանակակից եզրեր) այս ժամանակաշրջանում, արվեստագետներն, ովքեր աշխատում են երեք աստիճան պարունակող ինտերվալներում՝ հիմնական ուղղություն ունեցող արտադրողականության լուսանցքում, պետք է միաժամանակ շատ պարզունակ և շատ մշակութային լինեն։ Անվարժորեն, արդյունավետորեն «ցածր» և հմտորեն, անհամապատասխանորեն «բարձր», առանց ճիգ գործադրելու՝ ավանգարդի ու արիերգարդի միջև հետ ու առաջ գնալով, հասարակայնորեն մարգինալացված խմբերն այսպիսով կարող են և գայթակղիչ կերպով հայ-թեք լինել, և անհնազանդորեն կիրառական։</div><div style="text-align: justify;"><br />«Միջ-» (inter), «բազմա-» (multi), «հետ-» (post), «փոխ-» (trans)՝ սրանք են մեր ժամանակների նախածանցները։ Սրանք սահմանում են հասարակական և էթիկական գիտակցությունների <i>առաջը, հետոն, ընթացքումն ու միջևը։</i> Յուրաքանչյուրն ունի պատմություն, ինչպես նաև հայտնվելու, անհետանալու և վերահայտնվելու թվացյալ ճշգրիտ պահ։ Չնայած իրենց առանձնահատկություններին, սրանք բոլորն էլ փաստորեն կապված են միմյանց հետ որպես փոխ(ա)-դեպքեր։</div><div style="text-align: justify;"><br />Եթե հին աֆրիկյան և ասիական արվեստներում կոմպոզիցիան, հստակությունն ու նմանությունը իսկական արվեստի գործի չափանիշներ չեն համարվում, ապա դրա հիմնական պատճառն այն է, որ ձևին և բովանդակությանը հետևելու փոխարեն կարևորությունը տրվում է «շնչին», որը կենդանացնում և կյանքի է կոչում աշխատանքը։ Իմ փորձառության մեջ նման աշխատանքը ուշադրություն է դարձնում իր «բնույթին», իր թաքուն միտումներին և ձևավորման ու ձևափոխման շարունակական ընթացքներին։ Խորապես ներդաշնակեցված անցումային պահերի ու տեսանելի իրականությունների վաղանցիկության հետ, այն ազատ է շարժվելու ժանրերի միջև՝ հիմնական ուղղության ֆիլմերի լուսանկարչական ռեալիզմի, փորձարարական ֆիլմերի հականերկայացուցչական նյութականության և վիրտուալ իրականության հակալուսանկարչականի միջև։</div><div style="text-align: justify;"><br />Անվերջ հարցեր բարձրացնելով ձևի հասարակական և քաղաքական հարթությունների վերաբերյալ, աշխատանքը, որը չի ենթարկվում այնպիսի դասակարգումների, ինչպիսիք են վավերագրությունը, գեղարվեստը կամ կինոարվեստը, ակներև ուսումնասիրում է անսահմանի հետ սահուն հարաբերությունը` սահմանափակի մեջ: Կարևոր են ոչ միայն բույսի ձևը, ծաղիկները և պտուղները, այլ նաև բուսահյութը, որ հոսում է դրա միջով։ Յուրաքանչյուր տեսողական արտահայտում միևնույն ժամանակ փորձընկալվում է և որպես որոշակի երևույթ՝ իր կառուցվածքային խտության մեջ, և որպես անորոշ երևույթ՝ ոգու փոփոխականության մեջ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Կարելի է ասել, որ կյանքի իրադարձությունների ուժերին հաղորդակից լինելու մեջ, ձևը միայն ձեռք է բերվում անձևին անդրադառնալու համար։ Հնարավորությունների և ներուժերի դատարկ դաշտը նկատելով աշխատելը թույլ է տալիս շփման մեջ մնալ ձևի անսահմանության հետ, ինչը նաև ձև չէ։ Պատկերների արտադրության և իմաստի մասին խոսելու փոխարեն կարելի է պատկերներին կամ դրանց ստեղծմանը մոտենալ որպես ստորջրյա և խաչաձև հոսանքների ցանց, ուժերի դրսևորում։</div><div style="text-align: justify;"><br />Դասակարգված, խմբավորված աշխարհում, կինոն հաճախ առարկայացվում է որպես ավանդույթների մի մարմին: Այնուամենայնիվ, չնայած վավերագրական ֆիլմի ավանդույթի շատ ակնհայտ գոյությանը, վավերագրական ֆիլմ ասվածը գոյություն չունի, անկախ նրանից, թե ինչ ենք հասկանում վավերագրություն ասելով՝ ժանր, մոտեցում, նյութերի խումբ, թե մեթոդների հավաքածու։ Այս պարադոքսն օգնում է ուշադրություն հրավիրել վավերագող հաստատությունների ճշմարտության և տեղեկատվության վերաբերյալ թյուրիմացության մեջ գցող պնդումների վրա։ Ֆիլմի իրականության և նյութեղենության հետ աշխատող ցանկացած մարդ չի կարող համաձայնել այնպիսի դասակարգումների հետ, որոնք պարզապես արտացոլում են, թե ինչպես է հասարակությունը գիտելիքը դասակարգում փորձառության մեջ` որպես նպատակ ունենալով վերահսկողությունն ու սպառումը։ «Չկա ավելի խղճուկ բան, քան ճշմարտությունը, որն արտահայտված է այնպես, ինչպես մտածված է», գրում է Վալտեր Բենյամինը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Մի կողմից ճշմարտությունը ստեղծվում, պարտադրվում և տարածվում է իշխող ռեժիմին համապատասխան, մյուս կողմից այն գտնվում է ճշմարտության բոլոր ռեժիմների արանքում։ Ճշմարտությունը, նույնիսկ եթե բռնվում է փախուստի ճանապարհին, չի հանձնվում, ոչ անուններում, և ոչ էլ կադրում։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ճշմարտություն և իմաստ։ Երբեմն այս երկուսը հավասարեցվում են իրար, սակայն հաճախ այն, ինչ ներկայացվում է որպես ճշմարտություն, ոչ այլ ինչ է, քան իմաստ։ Իսկ այն, ինչը մնում է իմաստի և ճշմարտության միջև՝ ինտերվալն է, դադարը, առանց որի իմաստը կանշարժանա, իսկ ճշմարտությունը՝ կկարծրանա։</div><div style="text-align: justify;"><br />Սովորաբար շեշտը դրվում է ֆիլմի՝ <i>այնտեղի</i> իրականությունն <i>այստեղի</i> համար արձանագրելու կարողության վրա։ Իմաստի ստեղծման ընթացքը և սպառման պահը կամ պարզապես անտեսվում են, կամ զգուշորեն անտեսանելի դարձվում։ Հասարակական ուղղվածություն ունեցող կինոռեժիսորը ամենազոր ձայն նվիրողն է, ում իշխանական դիրքը իմաստի ստեղծման ժամանակ հաճախ շարունակվում է անքննելի մնալ՝ վարպետորեն քողարկված իր արդար առաքելության դիմակի տակ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Միջնորդի և միջոցի կամ միջամտության հարաբերությունը կամ անտեսվում է, կամ ենթադրվում, որ թափանցիկ է։ Վավերագրական ֆիլմերի հայրերը ի սկզբանե պնդում էին, որ վավերագրական ֆիլմը ոչ թե լրատվություն է, այլ արվեստ, «նոր և կարևորագույն արվեստի տեսակ», ինչպես մի անգամ հայտարարեց Ջոն Գրիերսոնը։ Վավերագրական ֆիլմի էությունը տեղեկատվությունը, լրագրությունը, նորությունները չեն, այլ «իրականության ստեղծարար պատկերումը»:</div><div style="text-align: justify;"><br />Եթե հին աֆրիկյան և ասիական արվեստներում կոմպոզիցիան, հստակությունն ու նմանությունը իսկական արվեստի գործի չափանիշներ չեն համարվում, ապա դրա հիմնական պատճառն այն է, որ ձևին և բովանդակությանը հետևելու փոխարեն կարևորությունը տրվում է «շնչին», որը կենդանացնում և կյանքի է կոչում աշխատանքը։ Իմ փորձառության մեջ նման աշխատանքը ուշադրություն է դարձնում իր «բնույթին», իր թաքուն միտումներին և ձևավորման ու ձևափոխման շարունակական ընթացքներին։ Անվերջ հարցեր բարձրացնելով հասարակական և քաղաքական հարթությունների վերաբերյալ, ինչպես արդեն նշեցի, սա աշխատանք է, որը չի ենթարկվում այնպիսի դասակարգումների, ինչպիսիք են վավերագրությունը, գեղարվեստը և կինոարվեստը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Իրականությունը շատ ավելի անհավանական, խելագարեցնող ու տարօրինակորեն անազնիվ է, քան հորինվածքը։ Սա հասկանալու համար պետք է ճանաչել կինեմատոգրաֆիայի տեխնոլոգիաների զարգացման այն միամտությունը, որը նպաստում է իրականության չմիջնորդավորված աճող հասանելիությանը։ Այն նաև նշանակում է հստակորեն տեսնել աղքատությունը, որը Բենյամինը դատապարտում է որպես «ճշմարտություն, որն արտահայտված է այնպես, ինչպես մտածված է», և հասկանալ, թե ինչու են առաջադիմական գեղարվեստական ֆիլմերը հետաքրքրված վավերագրության մեթոդներով և անվերջ հարգանքի տուրք մատուցում դրանց։</div><div style="text-align: justify;"><br />Դասավորելը ոչ միշտ է կանօնակարգելու հոմանիշ հանդիսանում՝ համոզելու նկատառմամբ, և ֆիլմի իրականության իմաստների բազամազանության և դյուրաշարժության հանդեպ ուշադիր լինելը չի նշանակում խեղաթյուրել այն։ Իմաստը միայն այն ժամանակ է կարող լինել քաղաքական, երբ այն իրեն թույլ չի տալիս հեշտությամբ կարծրանալ և չի վստահում որևէ իշխանական աղբյուրի, այլ դատարկում և ապակենտրոնացնում է այն։ Ամեն գնով ինչ որ բան նշանակելու իր պահանջում վավերագրական ֆիլմը հաճախ մոռանում է, թե ինչպես է ստեղծվում և թե ինչպես են գեղագիտությունը և քաղաքականությունը մնում իր կազմության անքակտելի մասը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Կարծում եմ վավերագրական ֆիլմը <i>դրսից ներս</i> շարժում է, որտեղ պատկերները ստեղծվում են, երբ աշխարհին թույլ ենք տալիս գալ դեպի մեզ՝ մեր ամեն քայլի հետ, իսկ հորինվածքը <i>ներսից դուրս</i> շարժում է, որտեղ պատկերները ստեղծվում են, երբ ներսից ենք հաղորդակցվում աշխարհի հետ։ Այս շարժումները հեշտորեն միմյանց հետ համընկնում են մեջտեղում եղած տարածքում։</div><div style="text-align: justify;"><br />Այստեղ կցանկանայի մի շատ կարճ հատված ցուցադրել «Չորրորդ հարթություն» ֆիլմից։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ինչպես քիչ առաջ նշեցի, սա «Չորրորդ հարթության» բացման հատվածն էր։ Կինոարտադրության մեջ չորրորդ հարթությունը ժամանակի հարթությունն է, իսկ հոգևոր փորձառության մեջ՝ լույսի հարթությունը․ սակայն ոչ այն լույսի, որը խավարի հակառակն է, այլ լույսի, որի որակը կախված է մթության որակից (ինչպես ֆիլմերում): Եվ վերջապես, չորրորդ հարթությունը որպես անտեսանելին. ինչպես ճապոնացի գրողներն ու բանաստեղծներն են ասում, եռաչափ իրականության մեջ միշտ գոյություն ունի հարթություն, որը տեսանելի չէ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Այս ֆիլմը նկարահանվել է Ճապոնիայում։ Ես կենտրոնացել էի ճապոնական մշակույթի այն երեք առանձնահատկությունների վրա, որոնք նաև բնորոշ են թվային տեխնոլոգիաներին, այն է՝ դյուրակրություն, շարժունակություն և փոքրություն:</div><div style="text-align: justify;"><br />Երբ իրականությունը սկսում է մեզ հետ այլ կերպ խոսել, այն հանգեցնում է մի բանի, որն անվանում եմ <i>այստեղի ներսում այլ տեղ:</i> Իմ ֆիլմերը և ինստալացիաները ստեղծված են փոխելու իրականության մեր ընկալումը` փորձընկալելու պատկերները մեր մարմնի ամբողջությամբ։ Սա է գեղագիտության արմատական ուժը։ Եթե գեղագիտությունը չի գիտակցում իր հասարակական և գոյացական կողմերը, այն շարունակում է հիմնականում ավանդական և նորմատիվ մնալ: Ձևը և բովանդակությունն անբաժանելի են, քանի որ երկուսն էլ հավասարապես պատմական և սինթետիկ են: Այստեղ իրականության հասարակական և պատմական կողմերը ստեղծագործական մտորման կամ քաղաքական պարտավորության համար նյութ չեն հանդիսանում: Դա այն է, ինչը մեկին բուռն կերպով ձգում է դեպի կինոն, սակայն երբ դրան մոտենում են առանց նրբության և խոցելիության, անհնար է դառնում այն բռնել՝ առանց փխրուն էությունը քայքայելու։ Ինչպես նկարագրել եմ «Կոլաժ» (Reassemblage) ֆիլմում և կիրառել գործունեությանս բոլոր ոլորտներում՝ ես մտադիր չեմ խոսել ինչ-որ բանի <i>մասին</i>, այլ միայն խոսել <i>հարևանությամբ</i> (nearby).</div><div style="text-align: justify;"><br />Վերաներկայացման քաղաքականության մեջ հարևանությամբ խոսելու գործընթացը (որի սկիզբը դրել եմ իմ «Կոլաժ» ֆիլմում և ապա շարունակել իմ բոլոր գործերում) «հետ» և «մոտիկից» խոսելու միջոց է։ Անկախ նրանից, թե արդյոք մյուս կողմը ներկա կամ բացակա է խոսքի գործողության ժամանակ, այս պրակտիկան հաճախ ինձ դնում է վտանգավոր իրավիճակում` ինձ համար անհնար դարձնելով գործել իշխանության անվիճարկելի դիրքից, այսպիսով ինձ օգնելով խուսափել «մասին», «համար» կամ «անունից» խոսելուց, ինչպես նաև ճնշվածներին և ոչ արտոնյալներին ձայն տալու պնդման ծուղակն ընկնելուց։ Յուրաքանյուր աշխատանքիս հետ, որ ստեղծել եմ և ստեղծում եմ, հարևանությամբ խոսելու մարտահրավերը նոր թափ է ստանում։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ավելին, մեկնաբանողների և մեկնաբանության քաղաքականությունը, բարձրացնելով հարցը, թե ով է խոսողը, նաև հարց է բարձրացնում, թե ով է լսողը։ Գիտակցել` առանց ծածկելու, թե որտեղից, ինչ դիրքից է մեկը խոսում, կամ հարցը թե ինչպես, երբ և ում կողմից մեկը կարող է լսվել, պարզապես լսարանի և առաջնորդության հարց չէ։ Ինձ համար այն մթության մեջ առաջ գնալու կարողություն է, ստեղծարարության մեջ հնարավորությունների դաշտ բացելու միջոց, ինչպես նաև ուժային հարաբերություններում բազմազանության հետ աշխատելու անհրաժեշտություն:</div><div style="text-align: justify;"><br />Լսելը երբեք տեսնելու նման գծային չէ` ինչպես հիմնական լրատվամիջոցներում։ Երբ ֆիլմում կամ ինստալացիներում տարածականորեն աշխատում ես պատկերների հետ, կամ գրելու ընթացքում՝ գաղափարների հետ, կարևոր են օրինակ, լռության և հնչականության կիրառությունները։ Տեսնել և հնչեցնել իրականությունը հիմնականում որպես հարաբերություններ և ժամանակահատվածներ, հնարավորությունների լայն դաշտ է բացում։ Մեկը կարող է մտնել կամ դուրս գալ ֆիլմից, ինստալացիայից, փորձարարությունից, պարից, քանդակից, կամ բանավոր տեքստից՝ անմիջապես ուշադրություն դարձնելով այն բանի վրա, թե արդյո՞ք աշխատանքը ձայն ունի, ինչպես նաև թե որտեղ և ինչպես է այդ ձայնը տեղակայում իրեն։ Այստեղ ձայնը տեսարան և գործողություն է, ինչի միջոցով աշխատանքի հասարակական, էթիկական և գեղագիտական տեղակայվածությունը փոխանցվում է դիտող-լսողին։ Այն կարելի է գտնել ասելու և տեսնելու, խոսելու և լսելու ժամանակահատվածների միջև, կամ լեզվի և պատկերի միջև, զգայության և ձայնի միջև։ Հիմնական ուղղության արտադրանքներում պատկերը, հնչյունը և բանավոր շփումները ստեղծված են որպես միատարր ամբողջություն, սակայն իմ փորձառության մեջ դրանք մտածված են այնպես, որ վիճարկեն սինթետիկ ներկայացուցչության (plastic representation) և լեզվական հղումների միջև եղած ենթակարգային հարաբերությունները։</div><div style="text-align: justify;"><br />Կինոյի ամենահետաքրքիր կողմերից մեկը ձայնի և տեսողական պատկերի մեջ եղած հարաբերությունն է: Անվերջանալի կապերը, որոնք ծնվում են զգայության, պատկերի և ձայնի միջև հյուսված գործվածքից, կարող են փոխադարձաբար ընդարձակող և ստեղծագործաբար ապակենտրոնացնող լինել։ Օրինակ, ֆիլմի երաժշտության դեպքում ես կամ աշխատում եմ տեղացիների երաժշտության հետ, կամ ինչպես գեղարվեստական ֆիլմերում է՝ երաժիշտների հետ, ովքեր ազատորեն ստեղծագործում են՝ անկախ պատկերից:</div><div style="text-align: justify;"><br />Սա մեզ բոլորիս կոմպոզիտոր է դարձնում, ում համագործակցությունը խորապես սահմանվում է լսելու արվեստով, այլ ոչ թե ինքնին ձայն հնչեցնելու: Երկու, երեք կամ ավելի երաժիշտներ, ովքեր իրականում դժվար թե միասին հանդես գային, մտնում եմ զրույցի մեջ։ Սոլո կատարումների դեպքում ես ստեղծում եմ վիրտուալ երաժշտական անսամբլ, և մի հնչյունով կամ ինչ-որ երաժշտական պատառիկներով ստեղծում եմ ձայների բազմազանություն: Բազմազանության նման պրակտիկան ինձ ավելի շատ հնարավորություններ է թողնում խմբագրման ժամանակ վերստեղծել և վերհավաքել երաժշտական պատառիկներն այնպես, որ դրանք պատկերի և ձայնի միջև նոր որոշակի հարաբերություններ ստեղծեն․ հարաբերություններ, որոնք հպատակության և տիրապետման մաս չեն կազմում, և ի վիճակի են խախտել նորմերը՝ թե իմաստի արտադրության մեջ, և թե ֆիլմի ազդեցության:</div><div style="text-align: justify;"><br />Յուրաքանչյուր աշխատանքի ստեղծմամբ վերափոխում է այն, թե ինչպես է մարդ տեսնում իրեն և աշխարհը։ Երբ սկսում եմ ֆիլմ նկարահանել կամ ստեղծագործական որևէ այլ ճամփորդության մեջ ներգրավվել, նաև սկսում եմ մի ուղևորություն, որի ժամանման վայրն անհայտ է ինձ համար: Մտադրություններն ու կանխակալ գաղափարները շատ սահմանափակ դեր ունեն ստեղծագործական գործընթացում: Ամենահետաքրքրականը փակուղիներն են, կույր ընթացակարգերը, կախարդական պատահականությունները, անցանկալի հայտնագործությունները, ինչպես նաև վատնած ժամանակը, անօգուտ շարժումները, կամքից անկախ կյանքի կոչված ռեզոնանսները, որոնք ի սկզբանե անհայտ են կատարողների և դիտողների համար, և հետևաբար նաև անկանխատեսելի՝ մինչ ժամանակն էկրանի վրա առաջ է ընթանում:</div><div style="text-align: justify;"><br />Երբ խոսքը վերաբերում է մշակութային, գենդերային, սեռական և ռասայական տարբերություններին, իրական մարտահրավերը բազմազանության վրա և բազմազանությունից աշխատելն է։ Եզրույթը, որ այստեղ օգտագործում եմ, ոչ պետք է հավասարեցնել առաջադեմ բազմակարծության հետ, ոչ էլ շփոթել բազմամշակութայնության հետ, որը ծաղրի առարկա է հանդիսանում հիմնական լրատվամիջոցների համար։ Բազմազանությունը նորմալացնելու գործընթացում բազմամշակութայնությունը շարունակում է խաբուսիկ կերպով գունակույր և միանգամայն պառակտիչ մնալ։ Բազմազանությունը ավելի խորությամբ է սահմանում այն ժամանակ-տարածությունը, որտեղ տեսողական և ձայնային գործվածքների տարբեր տարրեր են միահյուսված: Իմ աշխատանքներում նրանց ընդլայնվող հարաբերությունը տիրապետության և ենթակայության մաս չեն կազմում: Օրինակ, ականջն ու աչքը երբեք իրար չեն կրկնօրինակում: Նրանք հարաբերվում են ձայնակարգություններում, սինկոպաներում, չշեշտված տակտերում, բազմառիթմերում (փոխառելով որոշ երաժշտական տերմիններ):</div><div style="text-align: justify;"><br />Անկախ մարդու կամքից, ֆիլմի փորձընկալումը կախված է ռիթմից: Ֆիլմում յուրաքանչյուր քննարկում և երկխոսություն ի սկզբանե դիտվում և ընկալվում է որպես ռիթմ, ձայն և գույն՝ նախքան իմաստավորվելը: Պատկեր, կադր կամ հաջորդականություն ստեղծելուց մարդ ամենից առաջ աշխատում է ռիթմի հետ։ Այնուամենայնիվ, ռիթմը նույնը չէ, ինչ որ գործողութունը կամ խմբագրումը, ոչ էլ պարզապես գեղարվեստական միջոց է։ Գերտրուդ Սթայնը, օրինակ, գրել է լսելու, տեսնելու և զգալու միջոցով անձի բնավորության ռիթմի ձեռք բերման մասին: Ռիթմը այն է, ինչն անխոս սահմանում է ձայնային պատկերի բաղադրիչների մեջ և միջև եղած հարաբերության որակը։ Այն պետք է տեսածի և լսածի միջև փորձառությունների բազմազանություն փոխանցի․ փորձառություններ, որոնցում ոչ խոսքն է կառավարվում պատկերով, ոչ էլ պատկերը՝ խոսքով, այսինքն փորձառություններ, որոնք կարող են շարունակաբար փոխել մարդու տեսակետը, ինչպես նաև այլ մարդկանց և իրադարձությունների նրա ընկալումը։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ըստ էության, ռիթմն է որոշում հասարակական հարաբերությունների և ստեղծագործական դրսևորումների որակը: Աշխատանքը ոգեշնչող չի դառնում գաղափարի, պատկերացման, տեղեկատվության, ներըմբռնման կամ հմտություն միջոցով, այլ նրանով, թե ինչպես են այս բոլորը անսպասելիորեն միանում, բաժանվում, հանդիպում ճանապարհի կեսին և այլն: Այլ կերպ ասած, ինչպես են իրենց բազմապիսի շարժումներում անում և ետարկում միմյանց, ստեղծելով ոչ-մի-բանի, այլ ոչ թե ոչնչի հաստատուն կոլաժ։ Սա է ռիթմը: Ռիթմի միջոցով կարող են անսահմանափակ հարաբերություններ ձևավորվել՝ տարբեր մակարդակներում միաժամանակ։ Մեկ կենտրոնական և հիերարխավորված հարաբերություն ունենալու փոխարեն, որի համար ամեն ինչ ստորադաս է, այստեղ մենք ունենք շփումների ցանց, որոնց բուռն լինելը որոշակի կերպով և նրբորեն շեշտված է՝ հիմնականում այլ նշումներ հրապուրելու համար։ Ի վերջո, ռիթմի զգացողությունը նախ և առաջ ուղեկցվում է ազատության զգացումով: Երբ կա ռիթմ, մարդն ազատ է չափող գործիքից և կայուն չափումից, ազատ է խաղալ կրկնվող ռիթմի հետ, բաց թողնել այն կամ բացը լցնել սեփական ռիթմով, ազատ է հետևել, թողնել, կամ երկարատև ազդեցության տակ լինել, ազատ է գործընթացի պարբերականությանը բազում եղանակներով մոտենալ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Որպես գեղեցկության և հասարակական զգայական փոխհարաբերությունների բարդության որոշիչ, ռիթմն այն հիմքն է, որի համար ձևը ստեղծվում և ետարկվում է։ Այստեղ ցանկանում եմ ձեզ ցույց տալ տեսագրության մի հատված, որն արել էի մի ինստալացիայի համար։ Ավելի ուշ կխոսեմ դրա մասին։</div><div style="text-align: justify;"><br />Գործը կոչվում է «Հին հող, նոր ջուր»։ Այն նկարահանվել է Օկինավայում տեղի ունեցող մի ինստալացիայի համար։ Այն բաղկացած է երկու տեսագրությունների հաջորդականությունից, որոնք պետք է ցույց տրվեն միաժամանակ և շարունակաբար։ Հաջորդականություններից մեկը, այն, որը հենց նոր տեսաք, ցույց է տալիս հողի տարրը, իսկ մյուսը՝ ջրի տարրը։ Երկու հաջորդականությունները տեղի են ունենում տարածության մեջ՝ որպես երկխոսություն և հանդիպում հողի և ջրի միջև։ Երկու տարր, որոնք ընդգծում են Երկիր բառի ձևավորումը և պատմում այն մարդկանց ծագման մասին, ովքեր հայտնի են որպես վիշապի և անմահների, հետևաբար՝ օվկիանոսի և լեռների զավակներ։</div><div style="text-align: justify;"><br />Ամփոփելով ուզում եմ ասել, որ ստեղծագործական ճանապարհորդությունը չի կարող կրկնվել։ Սա է այն փակուղին, որի հետ յուրաքանչյուր նախագծի վրա աշխատելիս բախվում եմ։ Յուրաքանչյուր գործի ծնունդն ու ավարտը մի փոքրիկ մահ է, և այս մահն է, որ թույլ է տալիս իրերը տեսնել ինչպես առաջին անգամ:</div><div style="text-align: justify;"><br />Ասում են, թե արվեստագետը սեյսմագրական ասեղի է նման, մեկն ով սուր ուժգնությամբ զգում է իր շուրջ տեղի ունեցող ամենափոքր փոփոխությունները, մեկն ով շարունակում է նկատել այն ամենն, ինչ սովորաբար անկատ է անցնում կամ չի գնահատվում առօրյա կյանքում: Արվեստագետներին հաճախ վախեցնում է տարածված այն կարծիքը, թե հասարակությունը կարող է շատ հանգիստ ապրել առանց արվեստի, և թե խիստ կարևոր քաղաքական իրավիճակներում նրանց գործունեությունը չնչին արժեք ունի։ Տարբեր ազգերի մշակույթների և պատմության ողջ ընթացքում արվեստագետի գործունեությունը կասկածելի է համարվել, որովհետև այն խաթարում է ստատուս քվոն կամ քարացած իմաստների և նորմալացված պրակտիկաների հարմարավետությունն ու ապահովությունը:</div><div style="text-align: justify;"><br />Կարծում եմ, որ պետք է պայքարել այն ճակատում, որտեղ լավագույնն ես։ Արվեստը արտադրության ձև է, որը սակայն գիտակցում է, որ ճնշումը կարող է տեղ գտնել ինչպես պատմած իրադարձության, այնպես էլ իրադարձությունը պատմելու մեջ: Հասարակական իրականությունը քննադատող արվեստը չի հիմնվում ընդհանուր համաձայնության վրա, և չի հայցում գաղափարախոսության թույլտվությունը:</div><div style="text-align: justify;"><br />Ստեղծած գործերս ընդհանուր առմամբ մշակութային տարբերությունների հետ առնչվելու տարբեր փորձեր են: Դրանք ձգտում են ընդլայնել տարասեռ հասարակությունների մեր հասկացողությունը, միևնույն ժամանակ դիտողին առիթ տալով մտածել զանգվածային լրատվամիջոցների արտադրման և դիտորդության մեջ մատակարարի և սպառողի ընդունված փոխհարաբերության մասին։ Ահաբեկչության դեմ ահաբեկչություն քարոզող այսօրվա աշխարհում, որտեղ գլոբալիզացիան պայքարում է գլոբալիզացիայի դեմ, հատկապես կարևոր է, որ կինոն միջոց հանդիսանա մեր ազատության անապահով ճանապարը գիտակցաբար հանձն առնելու համար:</div><div style="text-align: justify;"><br /><div style="text-align: right;">Անգլերենից թարգմանեց Մարգո Գևորգյանը</div></div>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-15140667290064726512021-08-17T09:49:00.005+04:002021-08-17T09:54:52.429+04:00Ստելա Նյանզի -<div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 700; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;">Կանայք Այլևս Չեն Սպասելու</span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="white-space: pre-wrap;"><span><b><br /></b></span></span><span style="white-space: pre-wrap;"><span>Կանայք այլևս չեն սպասելու բացակայող տղամարդկանց<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Այս թունավոր օձերին մեր տներից քշելու համար։<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մենք կվերցնենք ձեր ժանգոտած երկար թրերը<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ու կտոր-կտոր կանենք այդ մաղձոտ օձերին։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Կանայք այլևս չեն սպասելու ամորձատված տղամարդկանց<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Պետության կողմից սպանված բարեկամների դագաղները տանելու համար։<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մենք հագնում ենք ձեր տաբատներն ու տարազերը <br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Եվ տանում ենք այդ արկղերը մինչև գերեզմաններ, որ ինքներս ենք փորել։</span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Կանայք այլևս չեն սպասելու վախկոտ տղամարդկանց<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ուգանդայի ազատագրման համար պայքարելու։<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մենք հավաքում ենք հրթիռները մեր գրիչների մեջ ու նռնակները՝ բերանների<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Եվ մեր ճշմարտությունը կրակում ենք բռնապետության վրա։</span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Կանայք այլևս չեն սպասելու կույր տղամարդկանց<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մեզ դեպի խոստացված գեղեցիկ երկիր առաջնորդելու<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մենք ամրացնում ենք մեր ոտքերի մկանները<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Եվ հեծանիվներով ու մեքենանորով ինքներս մեզ տանում ենք դեպի ազատություն։</span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Կանայք այլևս չեն սպասելու անդեմ տղամարդկանց<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մեզ փաղաքշելու, սիրելու կամ հաճույք պատճառելու համար։<br /></span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մենք կրում ենք յուղի մեջ թաթախված դիլդոներ<br /></span></span><span style="white-space: pre-wrap;"><span>Եվ սերմնավորում ենք ինքներս մեզ ավելի ամուր սերմնահեղուկով։</span></span><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span><br /></span></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><br /></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><br /></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><br /></span></span></div><div style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: trebuchet; font-size: medium;"><span style="font-weight: 700; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք</span></span><br /><span> </span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Հատուկ ուժայիններին վրա բերելով չի հաջողվի</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Արդյունքաբեր գազ կրակել հանգերի վրա</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Կամ մեր բանաստեծությունների տաղը ցրել։</span></span><br /><span> </span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Մոռացված զանգվածները մեր ցավը կճղտեն</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>բռնապետության միջուկը ծակող տների մեջ:</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ձեր տափակություններից ավելի ուժեղ են հարվածում </span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>հում բանաստեղծությունները։</span></span><br /><span> </span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ձեռնաշղթաները չեն կարող պարունակել բանաստեղծությունների զորությունը։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ձեռփակալման հրամանները չեն կարող անհետացնել անգիր արած տողերը</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Պոեզիան երբեք չի կարող բանտում կալանավորվել։</span></span><br /><span> </span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Հետաքննող խուզարկուներն ու հանցանքներ պարզողները</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Չեն կարող փոխաբերություններ, նմանաբանություններ կամ խորհրդանշաններ վերծանել</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Նրանց գրավոր ծանուցումները երբեք հասկանալի չեն լինի։</span></span><br /><span> </span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ազգին պոեզիա սովորեցրեք։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Այն գրել, արտասանել և մեկնաբանել։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Ճնշվածների բանաստեղծությունները կճնշեն ճնշողներին։</span></span><br /><span style="background-color: transparent; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span>Բանաստեղծությունները մեզ կտեղափոխեն ազատություն։</span></span></span></div><div style="text-align: left;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></span></div><span id="docs-internal-guid-c49cddbe-7fff-94b3-0bc3-6f9e03826794"><div><span style="background-color: transparent; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div></span>the story less toldhttp://www.blogger.com/profile/10238930072407196187noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-72424218281532026172021-07-28T01:36:00.003+04:002021-07-28T01:41:21.294+04:00Մոշել - Սիլվիա Պլաթ<br /><span style="font-family: helvetica;">Ոչ ոք չկա նրբուղում, ու ոչինչ, ոչինչ բացի մոշերից,<br />Երկու կողմից մոշեր` թեպետ հիմնականում աջ կողմից,<br />կեռ-կեռ վայր իջնող մոշենու կածան, ու դրա վերջում<br />ինչ որ մի տեղ՝ ծփացող ծով։ ։ Մոշեր<br />այնքան մեծ որքան բթամատիս կլոր մասը, որքան բթամիտ են աչքերը<br />Ցանկատնկերում սևացած, գիրացած<br />կապույտ-կարմիր հյութերով։ Սրանով են նրանք շռայլում իմ մատները։ <br />Ես չէի խնդրել այսպիսի արյունակից քույրություն; նրանք պետք է, որ սիրեն ինձ։<br />Նրանք համակերպվում են իմ կաթի շշին, տափակեցնելով իրենց եզրերը։<br /><br /><br />Վերևում գնում են ագռավները սևի մեջ, աններդաշնակ երամ -<br />Վառված թղթի պատառներ պտտվելով պայթած երկնքում։<br />Նրանցն է միակ ձայնը, որ առարկում է ու առարկում։<br />Ես չեմ կարծում, որ ծովը երբևե կհայտնվի։ <br />Բարձր, կանաչ մարգագետինները շողում են, կարծես լուսավորված լինեն ներսից։<br />Մոտենում եմ մի այնքան հասած հատապտղի թփի, որ այն ճանչերի թուփ է,<br />կանաչակապույտ նրանց փորերն ու թևերի թերթիկները կախված են Չինական էկրանից։<br />Նրանց ապշեցրել է հատապտղերի մեղրախնջույքը; նրանք հավատում են դրախտին։<br />Եվս մի կեռ ու հատապտուղներն ու թփերն էլ չկան։ <br /><br /><br />Հիմա միակ գալիքը ծովն է։<br />Երկու բլուրների մեջտեղից հանկարծակի քամի է հեղում ինձ վրա,<br />ապտակելով իր ցնորք լվացքը իմ դեմքին։<br />Այս բլուրները չափից շատ կանաչ ու քաղցր են աղի համ առած լինելու համար։<br />Հետևում եմ բլուրների միջև գնացող ոչխարների արահետին։ Վերջին կեռը ինձ հասցնում է բլուրների հյուսիսային փեշին, իսկ փեշը նարնջագույն քար է,<br />որը նայում է դեպի ոչինչ, ոչինչ բացի մի ահռելի տարածքից՝ <br />կազմված անագեղեն ու սպիտակ լույսերից, ու ժխորից, կարծես արծաթագործերն են<br />ծեծկում ու ծեծկում կամակոր մետաղին։</span>the story less toldhttp://www.blogger.com/profile/10238930072407196187noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-63025248916983288152021-07-19T17:48:00.003+04:002021-07-19T18:01:29.478+04:00ասեղնագործված<div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgY2TPBJX8mZxGkGx8-Eha_SfMegkyC3ZQEfDbIiieMDMMiqCB2zkwXytpUiN081hQSWotaNhTg81Z39RFnjo6TkQFvZm2g-V7WktaFrNWmsnyWf5FDJqDWc_APC2JdDYHUviDcqF7S1QQn/s2048/_08.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" height="320" data-original-height="2048" data-original-width="1536" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgY2TPBJX8mZxGkGx8-Eha_SfMegkyC3ZQEfDbIiieMDMMiqCB2zkwXytpUiN081hQSWotaNhTg81Z39RFnjo6TkQFvZm2g-V7WktaFrNWmsnyWf5FDJqDWc_APC2JdDYHUviDcqF7S1QQn/s320/_08.jpg"/></a></div>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-4121590587398829502021-07-19T17:41:00.000+04:002021-07-19T17:41:01.366+04:00փաստաթուղթ<div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjq9zxZAr2Gd9uybGxflbcvL5PCMUy4VgrtEyEZVZKMZTxyhBSQ6yA77XmS8X2hI2QQpH-ANxP4i-XP-F1Kt0VBjvE0pPWJ8LzWV_JnnDtfHo5UXErBeykXFUfjEXKRo1ZF9WVD3RWeAIze/s2048/paper++%25281%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjq9zxZAr2Gd9uybGxflbcvL5PCMUy4VgrtEyEZVZKMZTxyhBSQ6yA77XmS8X2hI2QQpH-ANxP4i-XP-F1Kt0VBjvE0pPWJ8LzWV_JnnDtfHo5UXErBeykXFUfjEXKRo1ZF9WVD3RWeAIze/s320/paper++%25281%2529.jpg"/></a></div><div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjniD_bSxLffxiV6yY-sYHPq26KeBoLui7HafkkU6-gP0nYtIS4Dkp6GuGo4Agw6Ns5LJt0BF-YESTDZiR6PNp3SgtyrkUnURSUkUsar_3Njw809j3dpwbP-fy3Zx7U9rhWIanKXBz7nDh3/s2048/paper++%25282%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjniD_bSxLffxiV6yY-sYHPq26KeBoLui7HafkkU6-gP0nYtIS4Dkp6GuGo4Agw6Ns5LJt0BF-YESTDZiR6PNp3SgtyrkUnURSUkUsar_3Njw809j3dpwbP-fy3Zx7U9rhWIanKXBz7nDh3/s320/paper++%25282%2529.jpg"/></a></div><div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhP5sF3IZN08xownyW8sZPdu33SniZYCg0J3bmj4pRt4jKO1iW0hj9qV2FOqWaMDfgGP-aaDHZzXghu5CcA0vBHuLLyuCn_l8vl6wAXyUaCMoxdaz16AKmGCroZ6IJj5Qvn4jH1FdmYHGUr/s2048/paper++%25283%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhP5sF3IZN08xownyW8sZPdu33SniZYCg0J3bmj4pRt4jKO1iW0hj9qV2FOqWaMDfgGP-aaDHZzXghu5CcA0vBHuLLyuCn_l8vl6wAXyUaCMoxdaz16AKmGCroZ6IJj5Qvn4jH1FdmYHGUr/s320/paper++%25283%2529.jpg"/></a></div><div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_aaZgl202HouO1o8uQPt5pTI7LW4eGZ5lk7E-Asf90h6fdCAVD56bw1b45hrBlKcVuHVb_Wvf5z8tpdSm9WBzHLd0j9n3QgxeEztLYSzWezmUZ7lI8AVqVuzxolsi0uHJrhjGT-O4hRXv/s2048/paper++%25284%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_aaZgl202HouO1o8uQPt5pTI7LW4eGZ5lk7E-Asf90h6fdCAVD56bw1b45hrBlKcVuHVb_Wvf5z8tpdSm9WBzHLd0j9n3QgxeEztLYSzWezmUZ7lI8AVqVuzxolsi0uHJrhjGT-O4hRXv/s320/paper++%25284%2529.jpg"/></a></div><div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIwbN12im4HghBcBHs6saMU048lHAzX7TciyV9GGRbxlbEJKqzylBq4zUNjUxMoWVsm3WfLI1t1H_vVVJFLIJm8ukAZbaPUCHUbvgvm8T3Z28QwzBiowHmewzpS4tHa5saDMtuRSv5UITI/s2048/paper++%25285%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIwbN12im4HghBcBHs6saMU048lHAzX7TciyV9GGRbxlbEJKqzylBq4zUNjUxMoWVsm3WfLI1t1H_vVVJFLIJm8ukAZbaPUCHUbvgvm8T3Z28QwzBiowHmewzpS4tHa5saDMtuRSv5UITI/s320/paper++%25285%2529.jpg"/></a></div><div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhggT8VeV2kXcYYZM02sUInArAomzSp2nol2-U1I8gQSMLmk5x17a3f6P3kBbUZU-bnI3gGEH0_-F383-F9QvVQ_5LO2UJZf-vZRgXCnjMwjenWtDuoD9dC0VtxcogBIpHuriI9gIdTQHEW/s2048/paper++%25286%2529.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="320" data-original-height="1458" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhggT8VeV2kXcYYZM02sUInArAomzSp2nol2-U1I8gQSMLmk5x17a3f6P3kBbUZU-bnI3gGEH0_-F383-F9QvVQ_5LO2UJZf-vZRgXCnjMwjenWtDuoD9dC0VtxcogBIpHuriI9gIdTQHEW/s320/paper++%25286%2529.jpg"/></a></div>լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-17836749301325256592021-07-13T09:39:00.001+04:002021-07-13T09:39:56.068+04:00Բաց Թողնելով - Գլորիա Անզալդուա<p><span style="font-family: Arial; font-size: 11pt; white-space: pre-wrap;"> </span></p><span id="docs-internal-guid-c5e22b5b-7fff-8102-9422-0a23a1ca97a9"><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Բավարար չէ</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որոշել բացվել։ </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Պետք է մատերդ խրես</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">պորտիդ մեջ, քո սեփական երկու ձեռքով</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ճեղքելով բացես,</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">դուրս թափես մողեսներին ու պոզավոր դոդոշներին</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">խոլորձներին ու արևածաղիկներին,</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">բավիղը շուռ տաս ներսից դուրս։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Թափ տաս։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Միևնույն է, մինչև վերջ չես դատարկվում։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Գուցե թաքնված կանաչ խորխ կա</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">հազիդ մեջ։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Կարող է նույնիսկ չիմանաս,</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որ այնտեղ է</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">մինչև կոկորդիդ մեջ մի հանգույց չաճի`</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">վերածվելով գորտի։</span></p><span style="font-family: verdana;"><br /></span><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Գաղտնի ժպիտ է այն հրահրում</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">քիմքիդ վրա</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">փոքրիկ օրգազմներով լի։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Բայց վաղ թե ուշ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">այն դրսեվորվում է.</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Կանաչ գորտը անամոթաբար կռռում է։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Բոլորը վեր են նայում։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Մի անգամ բացվելը</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">բավարար չէ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Կրկին պետք է խրես ձեռքերդ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">պորտիդ մեջ, երկու ձեռքերով</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">պատռես,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">դուրս գցես մեռած առնետներ ու խավարասերներ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">գարնանային անձրև, դեռաբողբոջ եգիպտացորեններ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Շուռ տուր բավիղը ներսից դուրս։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Թափ տուր։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Այս անգամ պիտի բաց թողնես։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Նայիր վիշապի բաց դեմքին</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ու թույլ տուր սարսափը կուլ տա քեզ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- Տարրալուծվում ես իր թքի մեջ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- ոչ մեկը քեզ չի ճանաչում որպես ջրափոս</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- ոչ մեկը քեզ չի կարոտում</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- դու նույնիսկ հիշված չես</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">և բավիղը նույնիսկ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">քո ստեղծածը չէ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Դու հատել ես սահմանը։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Եվ քո շուրջն ամբողջությամբ տարածություն։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Միայնակ։ Ոչնչի հետ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ոչ ոք քեզ չի փրկելու։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ոչ ոք քեզ չի քաղելու,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">չի կտրելու հաստ փշերը քո շուրջ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ոչ մեկը չի գրոհելու</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ամրոցի պատերը, ոչ էլ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">համբուրելով արթնացնելու քո ծնվելը,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">վարսերիցդ կառչելով ցած իջնելու,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ոչ էլ քեզ բարձրացնելու</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">սպիտակ ձիու վրա։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Չկա մեկը, ով</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">կսնի քո իղձերը։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Առերեսվիր դրա հետ։ Պետք է դու</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">անես, ինքդ արա։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Եվ քո շուրջն ամբողջությամբ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">մի ընդհարձակ տարածք։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Միայնակ։ Գիշերվա հետ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Մթություն, որի հետ պետք է ընկերենաս</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">եթե ուզում ես գիշերները քնել։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="font-family: verdana;"> </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Բավարար չէ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">բաց թողնել երկու անգամ, երեք անգամ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">հարյուր։ Շուտով ամեն ինչ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ձանձրալի է, անգոհացուցիչ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Գիշերվա բաց դեմքը</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">քեզ այլևս չի հետաքրքրում։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Եվ ահա, նորից, կվերադառնաս</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">քո տարերքին ու</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ինչպես ձուկն է մոտենում օդին դու գալիս ես բացվելուն</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">միայն շունչերի արանքում։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Բայց խռիկներն արդեն </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; font-family: verdana; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">աճում են կրծքերիդ վրա։</span></p><div><span style="background-color: transparent; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div></span>the story less toldhttp://www.blogger.com/profile/10238930072407196187noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-14323829510740659302021-07-04T22:55:00.044+04:002021-07-05T07:30:12.915+04:00 Լռության փոխակերպումը լեզվի և գործողության<p><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; white-space: pre-wrap;">ՕԴՐԻ ԼՈՐԴ</span></p><span id="docs-internal-guid-32456264-7fff-8b4a-6a49-47aa13692dfc"><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: -webkit-standard; font-size: medium; white-space: normal;">(1977թ.-ի դեկտեմբերի 28-ին Արդի լեզվի ասոցիացիայի «Լեսբի և գրականություն» պանելին ներկայացված հոդված, Չիկագո)</span></span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ես բազմիցս հասկացել եմ, որ այն, ինչ ինձ համար կարևոր է` պետք է բարձրաձայնել, վերածել խոսքի, կիսվել դրանով, նույնիսկ եթե կա վտանգ, որ դրանից այն կվնասվի կամ սխալ կհասկացվի։ Հասկացել եմ, որ խոսելն է ինձ համար օգտակար է՝ առավել ամեն ինչից։ Ես կանգնած եմ այստեղ որպես Սև լեսբի բանաստեղծ, և այս ամենի իմաստը հիմնված է այն փաստի վրա, որ դեռ կենդանի եմ, բայց կարող էի և չլինել։ Ընդամենը երկու ամիս առաջ երկու բժիշկ՝ մեկը կին, մյուսը տղամարդ, ինձ ասացին, որ պետք է կրծքի վիրահատություն տանեմ, և որ 60-ից 80 տոկոս հավանականությամբ ուռուցքը չարորակ է։ Այս լուրի և վիրահատության օրվա միջև ընկած տառապալից երեք շաբաթվա ընթացքում ստիպված եղա վերադասավորել ամբողջ կյանքս։ Վիրահատությունն արեցին, և ուռուցքը բարորակ էր։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Այդ երեք շաբաթվա ընթացքում ստիպված եղա զննել ինձ և իմ կյանքը՝ խիստ ու հրատապ հստակությամբ, որից թեպետ մինչ օրս ցնցված եմ, բայց ինձ շատ ավելի ուժեղ եմ զգում։ Այս փորձառությունը շատ կանայք են ունենում, այսօր այստեղ եղածներիցդ ոմանք։ Այդ օրերին ապրած որոշ բաներ ինձ օգնեցին հասկանալ, թե ինչ եմ մտածում լռության՝ լեզվի և գործողության փոխակերպման մասին։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ստիպողաբար և էապես գիտակցելով մահկանացու լինելս, և թե ինչ էի ուզում կյանքից՝ անկախ դրա տևողությունից, առաջնահերթություններն ու բացթողումները խստորեն պատկերվեցին անխնա լույսի ներքո, և այն, ինչի համար ամենից շատ ափսոսացի՝ իմ լռություններն էին: Ինչի՞ց եմ երբևէ վախեցել։ Հարցադրել կամ ասել մտքինս կարող էր ցավ կամ մահ բերել։ Բայց մենք առանց այդ էլ անվերջանալի ցավեր ունենք, և ցավը կամ կփոխվի, կամ կանհետանա։ Իսկ մահը վերջնական լռությունն է։ Այն կարող է արագ վրա հասնել, առանց հաշվի առնելու թե արդյոք ասել եմ այն, ինչ պետք է ասեի, թե ուղղակի դավաճանել եմ ինքս ինձ՝ փոքրիկ լռություններով, մինչ պատրաստվում էի մի օր խոսել, կամ՝ սպասում ուրիշի խոսելուն։ Գիտակցումը, որ թեև շատ ավելի լավ կլիներ չվախենալ, սովորել վախը հեռանկարի մեջ դնելը ինձ համար դարձավ ուժի աղբյուր։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Վաղ, թե ուշ մեռնելու էի, անկախ նրանից` կխոսեի, թե ոչ։ Իմ լռություններն ինձ չէին պաշտպանել։ Ձեր լռությունը ձեզ չի պաշտպանելու։ Բայց ասածս ամեն իրական խոսքով, ճշմարտությունը (որին դեռ ձգտում եմ) ասելու ամեն փորձով կապվել եմ այլ կանանց հետ, որոնց հետ փնտրել ենք բառեր, որ կպատկանեին այն աշխարհին, որին բոլորս էինք հավատում՝ կամրջելով մեր տարբերությունները։ Այս կանանց մտահոգությունն ու հոգատարությունն էր, որ ինձ ուժ տվեց հանգամանորեն քննել կյանքս։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Կանայք, ովքեր ինձ օգնեցին դիմակայել, Սև էին և սպիտակ, տարեց և երիտասարդ, լեսբի, երկսեռական, հետերոսեռական. մենք բոլորս նույն պատերազմում էինք կռվում՝ լռության բռնակալության դեմ։ Նրանք ինձ տվեցին ուժ, առանց որի չէի կարողանա դիմանալ։ Մի քանի շաբաթ տևած սուր վախից հետո եկավ գիտակցությունը, որ մահվան դեմ մղած պատերազմում, (ակնայտ կամ ոչ, գիտակցաբար կամ ոչ), ես ոչ միայն զոհ եմ, այլ նաև ռազմիկ։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ո՞ր բառերն են, որ չունեք դեռ։ Ի՞նչ եք ուզում ասել։ Որո՞նք են բռնակալությունները, որ ամեն օր հանդուրժում եք և փորձում ձերը դարձնել, մինչև որ հիվանդանաք և մեռնեք դրանցից՝ լռության մեջ։ Գուցե ձեզնից ոմանց համար ես ձեր վախերից մեկի դեմքն եմ։ Որովհետև ես կին եմ, Սև եմ, լեսբի եմ, որովհետև ես՝ ես եմ. Սև կին ռազմիկ բանաստեղծ, ով անում է իր գործն ու եկել է հարցնելու՝ իսկ դուք անո՞ւմ եք ձերը։ </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Իհարկե՛ վախենում եմ, որովհետև լռության վերածումը լեզվի և գործողության ինքնաբացահայտման արարք է, իսկ դա միշտ լի է վտանգներով։ Երբ աղջկաս պատմեցի մեր թեմայի և դրա հետ կապված իմ դժվարության մասին, ասաց. «Պատմիր այն մասին, թե ինչպես երբեք ամբողջական չես կարող զգալ, քանի դեռ շարունակում ես անտեսել ներսումդ եղած այն ձայնը, որ ուզում է խոսել, և եթե շարունակում ես անտեսել այն, ավելի ու ավելի է խստանում ու թեժանում, և եթե չխոսես մի օր, այն պարզապես կբարձրանա և բռունցքով կխփի բերանիդ՝ ներսի կողմից»։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Լռության պարագայում մեզնից յուրաքանչյուրը պատկերում է իր իսկ վախի դեմքը՝ վախ արհամարհանքի, դատապարտման, ճանաչման, մարտահրավերի, ջնջման․ բայց ամենից շատ վախենում ենք տեսանելիությունից, առանց որի չենք կարող ապրել։ Այս երկրում, որտեղ ռասայական տարբերությունը ստեղծել է հաստատուն, թեև անխոսելի տեսողության խեղաթյուրում, Սև կանայք մի կողմից միշտ շատ տեսանելի են եղել, մյուս կողմից անտեսանելի են դարձվել՝ ռասիզմի ապանձնավորման միջոցով: Նույնիսկ կանանց շարժման ներսում ենք ստիպված եղել պայքարել և դեռ պայքարում ենք հենց այդ տեսանելիության համար, որը նաև մեզ առավել խոցելի է դարձնում՝ մեր Սևությունը: Որպեսզի կարողանանք գոյատևել ամերիկա կոչված այս վիշապի բերանում, մենք ստիպված ենք եղել սերտել առաջին ու ամենակարևոր դասը՝ մենք երբեք կոչված չենք եղել գոյատևելու։ Ոչ որպես մարդ արարածներ։ Նույնը վերաբերում է այստեղ գտնվող ձեզնից շատերին՝ Սև կամ ոչ։ Այդ տեսանելիությունը, որն առավել խոցելի է դարձնում մեզ, նաև մեր ուժի ամենամեծ աղբյուրն է: Որովհետև, միևնույն է, մեքենան կփորձի ձեզ փոշիացնել, անկախ նրանից կխոսեք, թե ոչ: Մենք կարող ենք նստել մեր անկյուններում՝ մեկընդմիշտ համր, մինչ մեր քույրերն ու մենք սպառվում ենք, մեր երեխաները խեղաթյուրվում և ոչնչացվում են, մինչ մեր հողը թունավորվում է։ Մենք կարող ենք նստել մեր անվտանգ անկյուններում՝ համր ինչպես շիշը, սակայն դրանից մեր վախը չի պակասի։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Այս տարի իմ տանը նշում ենք Քուանզայի տոնը՝ աֆրոամերիկյան բերքահավաքի փառատոնը: Այն սկսվում է Սուրբ ծննդյան հաջորդ օրը և տևում յոթ օր: Քուանզայի յոթ սկզբունք կա՝ յուրաքանչյուրը օրվա համար մեկ սկզբունք: Առաջինը Ումոջան է՝ միասնությունը, սեփական անձի և համայնքի ներսում միասնության ձգտելու և այն պահպանելու որոշումը: Երեկվա՝ երկրորդ օրվա սկզբունքը Կուժիչագուլիան էր՝ ինքնորոշումը, ինքներս մեզ սահմանելու, մեզ անուն տալու և մեր անունից խոսելու որոշումը, ուրիշների կողմից սահմանվելու և խոսվելու փոխարեն: Այսօր Քուանզայի երրորդ օրն է, և այսօրվա սկզբունքը Ուջիման է՝ հավաքական աշխատանք և պատասխանատվություն՝ ինքներս մեզ և մեր համայնքը միասին կառուցելու, պահպանելու և մեր խնդիրները միասին լուծելու որոշումը:</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Այստեղ գտնվող մեզնից յուրաքանչյուրն այս կամ այն կերպ պատասխանատու է լեզվի և դրա ուժի համար, </span><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">վերագրավելու</span><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> համար այն լեզուն, որը մեր դեմ է կիրառվել: Լռության՝ լեզվի և գործողության փոխակերպման համար չափազանց կարևոր է, որ յուրաքանչյուրս ուսումնասիրի ու հաստատի իր գործառույթը այդ փոխակերպման մեջ, ինչպես նաև գիտակցի իր դերի կարևորությունը։ </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Մեզնից նրանք, ովքեր գրում են, պետք է ուշադրություն դարձնեն ոչ միայն խոսքի, այլ նաև լեզվի ճշմարտացիությանը։ Մյուսները կարող են տարածել այն խոսքերը որ նշանակալից են իրենց համար։ Անհրաժեշտ է սովորեցնել ՝ ապրելով և խոսելով այն ճշմարտությունները, որոնց հավատում ենք և գիտենք՝ տրամաբանությունից անդին: Քանզի միայն այս ճանապարհով ենք կարող գոյատևել՝ մասնակցելով կյանքին, որը ստեղծագործ և շարունակական է, որը աճ է։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Վախը միշտ ներկա է՝ տեսանելիությունից, քննվելուց և գուցե դատապարտվելուց, ցավից, մահվանից։ Բայց այս ամենի միջով (բացի մահվանից) մենք արդեն լուռ անցնում ենք: Ինքս ինձ միշտ հիշեցնում եմ, որ եթե նույնիսկ համր ծնված լինեի կամ ամբողջ կյանքս լռության երդում տված լինեի հանուն ապահովության, միևնույն է տառապելու էի, մեռնելու էի։ Սա շատ օգնում է իրերն այլ լույսի ներքո տեսնել։ </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Եվ երբ կանայք գոռում են լսելի լինելու համար, մեզնից յուրաքանչյուրը պետք է գիտակցի այդ բառերը լսելու, կարդալու, կիսելու և մեր կյանքի համատեքստում դիտարկելու պատասխանատվությունը։ Որ մենք չթաքնվենք բաժանումների ծաղրանքների հետևում, ինչը մեզ պարտադրել են և ինչը</span><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; white-space: pre-wrap;"> հաճախ ընդունում ենք որպես մեր սեփականը (մեզնից բխող)։ Օրինակ՝ «Ես չեմ կարող դասավանդել Սև կանանց գործերը, քանի որ նրանց փորձառությունը շատ տարբեր է իմից»։ Իսկ քանի՞ տարի եք Պլատոն, Շեքսպիր կամ Պրուստ դասավանդել։ Կամ՝ «Նա սպիտակ կին է, ի՞նչ կարող է ինձ ասել»։ Կամ՝ «Նա լեսբի է, ամուսինս կամ ամբիոնի վարիչն ի՞նչ կասեն»։ Կամ՝ «Այս կինը իր որդիների մասին է գրում, իսկ ես երեխաներ չունեմ»։ Եվ բոլոր մնացած անվերջանալի ձևերը, որոնցով մենք գողանում ենք մեզնից և իրարից։ </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Մենք կարող ենք սովորել աշխատել և խոսել, երբ վախենում ենք նույն կերպ, ինչպես սովորել ենք աշխատել և խոսել, երբ հոգնած ենք։ Մեզ սովորեցրել են ավելի շատ հարգել վախը, քան լեզու ունենալու և սահմանել կարողանալու մեր կարիքը։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Եվ մինչ լռության մեջ սպասում ենք վերջնական անվախության ճոխությանը, լռության ծանրությունը մեզ ոչնչացնում է։ Մեր այստեղ լինելը և իմ խոսելը փորձ է խախտելու այդ լռությունը և կամրջելու մեր միջև եղած տարբերությունները, քանի որ տարբերությունը չէ, որ մեզ կաթվածահար է անում, այլ լռությունը։ Խախտելու այնքա՛ն լռություններ կան։</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt; text-align: right;"><span style="background-color: white; font-family: "Book Antiqua", serif; font-size: 12pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-position: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">[Անգլերենից թարգմանեց Մարգո Գևորգյանը]</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 12pt; margin-top: 12pt; text-align: right;"><span style="font-family: Book Antiqua, serif;"><span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;">[Բնագիրը տե՛ս <a href="https://electricliterature.com/wp-content/uploads/2017/12/silenceintoaction.pdf">այստեղ</a>]</span></span></p></span>շուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-36834716483182080132021-06-25T12:52:00.002+04:002021-06-25T14:05:35.946+04:00II, V - Ադրիեն Րիչ<p> </p><span id="docs-internal-guid-b553ab03-7fff-7a09-eeaf-1f2435efcfec"><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-weight: 700; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">II</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"> </p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Արթնանում եմ քո անկողնում։ Գիտեմ՝ երազ էի տեսնում։ </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Ավելի վաղ զարթուցիչի ձայնը մեզ իրարից բաժանեց,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">դու արդեն ժամերով նստած ես քո գրասեղանի մոտ։ Գիտեմ ինչ էի երազում․</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">մեր բանաստեղծ ընկերը գալիս է իմ սենյակ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որտեղ ես օրերով գրում եմ.</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ամենուր թափթփված են սևագրեր, պատճեններ, բանաստեղծություններ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">և ես ուզում եմ նրան ցույց տալ մի բանաստեղծություն,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որն իմ կյանքի բանաստեղծությունն է։ Բայց վարանում եմ</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">և արթնանում։ Մազերս համբուրեցիր, որ արթնանամ։ </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: italic; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">Երազումս բանաստեղծություն էիր</span><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ասում եմ </span><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: italic; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">բանաստեղծություն, որն ուզում էի ցույց տալ ինչ-որ մեկին․․․</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ու ծիծաղում եմ ու կրկին ընկնում երազի մեջ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որտեղ ուզում եմ քեզ ցույց տալ բոլորին, ում սիրում եմ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որտեղ ուզում եմ ազատորեն շարժվել քեզ հետ միասին</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ձգողականության ուժի ներքո, որն այնքան էլ հեշտ չէ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">որը փետրավոր խոտը դանդաղորեն քաշում է ցած</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">դեպի վերաշնչող օդը։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><br /></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="color: #222222; font-family: Arial;"><span style="font-size: 14.6667px; white-space: pre-wrap;"><b>V</b></span></span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="color: #222222; font-family: Arial;"><span style="font-size: 14.6667px; white-space: pre-wrap;"><br /></span></span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">Այս գրքերով լի բնակարանը կարող էր ճաք տալով բացվել </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">հրեշների հաստ ծնոտների, դուրս պրծած աչքերի դիմաց </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">հեշտորեն: Երբ գրքերը բացես, պետք է առերեսվես </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">քեզ համար սիրելի բոլոր իրերի ստորին կողմերի հետ - </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">գելարանն ու ակցանները պատրաստ բռնած, բերանակապը, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">որի արանքից նույնիսկ լավագույն ձայները ստիպված էին մրթմրթալ,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">լռությունը, որ թաղում է անցանկալի երեխաներին -</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">կանանց, շեղվածներին, ականատեսներին - անապատի ավազների մեջ։</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">Քեննեթը ասում է, որ դասավորում է իր գրքերը,</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">որպեսզի կարողանա նայել Բլեյքին ու Կաֆկային, երբ տպում է;</span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">այո; և մենք դեռ պետք է հաշվի նստենք Սվիֆտի՝ կնոջ մարմնի հանդեպ </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ատելության հետ, մինչդեռ նա գովաբանում էր կնոջ մտքի կարողությունը, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">Գյոթեի սարսափի հետ՝ Մայրերի նկատմամբ, Կլոդելի հետ, ով զրպարտում է Ժիդին, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">և ծննդաբերության ժամանակ մահացող արվեստագետների, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">խարույկների վրա այրվող իմաստուն կանանց, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">դարակների հետևում դարերով կուտակվող չգրված գրքերի </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ուրվականների հետ - նրանց ձեռքերն ի մի բերած - </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">և մենք դեռ պետք է նայենք բացակայությանը </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">տղամարդկանց, ովքեր չէին ուզում, և կանանց, ովքեր չէին կարող խոսել </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">մեր կյանքից - այս դեռևս չպեղված անդունդը, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span id="docs-internal-guid-70d3f5f7-7fff-80f7-08bd-b41396781174"></span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">որ անվանում են քաղաքակրթություն, </span></p><p dir="ltr" style="background-color: white; line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">այս թարգմանության արարքը, այս կիսաշխարհը։</span></p><div><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div><div><span style="background-color: transparent; color: #222222; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div></span>the story less toldhttp://www.blogger.com/profile/10238930072407196187noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-12786791868479471292020-09-29T15:39:00.063+04:002020-09-30T15:43:53.453+04:00Զապէլ Եսայեան | Բաւական է . . . <p style="text-align: justify;">(Նօթեր եւ տպաւորութիւններ պալքանեան պատերազմէն. գրուած 1912թ. նոյեմբերին. Կ. Պոլիս։)*</p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;">Երեք օրէ ի վեր պատերազմը յայտարարուած է եւ թէեւ մայրաքաղաքը կը ջանայ իր սովորական արտաքին կերպարանքը պահել, այսու ամենայնիւ մարդոց հոգիները խռովուած են շատ երանգաւոր եւ բազմադիմի զգացումներով։ Երկար եւ ջղագրգիռ սպասումներէ ետքը վերջապէս յայտարարուեցաւ անիկա. հազարաւոր մարդիկ օրերէ ի վեր անձկությամբ կը հարցնէին իրարու. «պատերա՞զմ թէ համաձայնութիւն . . . »։</p><p style="text-align: justify;"> Մղձավանջային եւ ահարկու հեռապատկերը անկարելի թուեցաւ իր առթած սոսկումին աստիճանով. մարդիկ կ'ըսէին «Այս դարուս մէջ, ի՞նչպէս կարելի է . . . քաղաքակիրթ աշխարհը արգելք կ'ըլլայ այդ ահարկու ոճիրին»։</p><p style="text-align: justify;"> Այլ սակայն երեք օրէ ի վեր պատերազմը յայտարարուած է եւ պալքանեան սահմանագլխին այլ եւ այլ կէտերուն վրայ հրացանները կ'որոտան։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Ամէն առաւօտ եւ երեկոյ տարէց մարդուկ մը կ'անցնի փողոցէն. ուսերը կորացած են, աչքերը լաւ չեն տեսներ. ո՞վ գիտէ ինչ սնոտի գործով կ'զբաղի եւ ինչ զրկուած կեանքով ստիպուած է ապրելու. առաւօտները կ'երթայ աճապարանքով եւ երեկոները կը դառնայ ծանրաբեռնուած իր ընտանիքին առօրեայ եւ վտիտ պարէնով։ Այդ մարդը արգահատանք պիտի ներշնչէր եթէ տեսակ մը աշխոյժ եւ իր վիճակին անսովոր խանդավառութիւն մը չի վանէր այդ զգացումը։ Ամէն իրիկուն անիկա կը կենայ իրեն ծանօթ տուներուն առաջ եւ կը բերէ օրուան լուրերը որոնք աղաւաղուած են իր անձնական տրամադրութիւններէն։</p><p style="text-align: justify;"><span style="text-align: left;"> Դիւրին է գուշակել թէ ի՛նչ մեծ ոգեւորութեամբ, այն իրիկունը մարդուկը գոչեց, աճապարանքով անցնելով փողոցէն։</span></p><p style="text-align: justify;"> — Պատերազմը յայտարարուած է . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ոչ մէկ մանրամասնութիւն. տուներէն, դաշտը աշխատող բանւորներէն հարցումները կ'ուղղուէին իրեն, բայց անիկա չ'էր պատասխաներ ու իր կքած ուսերուն մէջտեղէն գլուխը մէյ մը աջ, մէյ մը ձախ դարձնելով կը գոչէր, գրեթէ կաղաղակէր յաղթական.</p><p style="text-align: justify;"> — Պատերա՜զմ . . . պատերա՜զմ . . . պատերա՜զմ . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ինչո՞ւ կ'ուրախանար մարդուկը. ի՞նչ շահ կար իրեն համար այդ զարհուրելի կացութենէն։ Երկար ատեն բաց պատուհանին առաջք կեցած մտատանջ մնացի յիշելով անոր մշտավառ քինախնդրութիւնը։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Պատերազմը յայտարարուած է . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ու նստած մեղմօրէն ջերմիկ սենեակին մէջ, լամբային բարի ու մտերիմ լոյսին տակ զբաղած եմ՝ հաճելի ընթերցանութեամբ մը. յանկարծ ներքին դրդում մը զիս ոտքի կը հանէ. անսպասելիօրէն յուզուած կը մտածեմ. «Թերեւս ճակատամարտ կայ այս միջոցին ու անհամար մարդիկ կը մեռնին . . . »։</p><p style="text-align: justify;"> Խոր լռութիւն կը տիրէ սենեակին մէջ ու խոսակցութիւնները կ'ընդհատին ինչպէս դանակի հարուածէ մը. ամէնքն ալ, վստահ եմ, այդ րոպէին կը դիմաւորեն իմ մտածումս. երկար եւ ցաւագին հառաչանք մը կը սողոսկի այդ լռութեան մէջ, բայց ահա քանի մը րոպէէն կը մոռնանք իրականութիւնը։</p><p style="text-align: justify;"> Գիտենք որ պատերազմ կայ, այլ սակայն կ'ապրինք մեր անդորր ու միօրինակ կեանքը. մեր միտքը կը յածի աննշան մանրամասնութեանց շուրջ. կը խօսինք մօտիկ եւ հեռաւոր ապագայի մասին, կը գուրգուրանք իրարու վրայ եւ կը ջանանք գիրար զերծ պահել ամենափոքր անախորժութենէ . . . այլ սակայն գիտենք որ պատերազմ կա՜յ ու մեր սրտի ամէն մէկ բաբախումին մարդկային կեանքեր դիակներու կը վերածուին։</p><p style="text-align: justify;"> Բայց երբ ամէնքը կը քնանան եւ ես մինակ կը մնամ, անձկալի եւ շփոթ մտահոգութիւնը կը ցցուի դէմս . . . կուզեմ դիմագրաւել զայն ու կուզեմ ճանչնալ զայն, բայց իմ բոլոր ջանքերս ապարդիւն կ'ըլլան երեւակայելու թէ ի՞նչ է ճակատամարտ մը, իր զարհուրանքի լրումին մէջ։</p><p style="text-align: justify;"> Ու ինձ կը թուի որ անսահմանելի եւ անպարտելի սպառնալիք մը կը սաւառնի մեր վրայ։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Ինչպէ՜ս ցուրտ է. աշունը յանկարծ կը յայտնուի անձրեւներով եւ միգապատ հորիզոնով։ Դիմացը Վոսփորի արտաշնչած գիշերային մշուշին ետեւէն քաղաքին լոյսերը կը պլպլան նուազելով, մարելու մօտ եղող մոմի լոյսերու նման։ Մայրաքաղաքը հանդարտ է եւ չէ կարելի ոեւ է կերպով գուշակել թէ մօտաւոր սահմանագիծերու վրայ արիւնը կը հոսի . . .</p><p style="text-align: justify;"> Գիշերն ի բուն, խռովուած եւ անընդհատ քունիս մէջեն, ընդոստ զարթնումներով կը խորհիմ. արիւնը կը հոսի . . . անյաղթելի յաճախում մըն է ասիկա, որ զիս կը հալածէ պատիժի մը պէս մինչ լռութեան ու մթութեան մէջ անդորր՝ քաղաքը կը քնանայ խաղաղութեամբ։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Առաւօտուն կ'արթննամ զօրակոչի թմբուկէն. հեռաւոր եւ իսլամ թաղերը կը հեւան անոր համաչափ եւ չարագուշակ տրոփիւնէն . . . հետզհետէ աղմուկը թաւալելով կը հեռանայ մինչ աւելի մօտիկները մունետիկը կը գոչէ խռպոտ ձայնով մը։</p><p style="text-align: justify;"> — Բոլոր անոնք որ նշանակուած տարիքին մէջ կը գտնուին, <i>մուին</i> [ընտանիքի նեցուկ] թէ ոչ, անկար թէ առողջ, ներկայանան պատկանեալ իշխանութեան մինչեւ երկու օր . . . անսաստողները խիստ պատիժներու պիտի ենթարկուին . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ոտքի կ'ելլամ ու կը բանամ պատուհանը. ասդին անդին գլուխներ կ'երեւան դրացի տուներէն. անձկութեան եւ սարսափի սարսուռ մը կ'անցնի թաղերէն մունետիկին զօրակոչին հետ, որ եղերական հանգամանք մը կը ստանայ այլ եւս . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ահաւասիկ պատերազմը կը դառնայ ամենուս համար իրական եւ ներկայ. չարիքը կուրուագծուի հետզհետէ որոշ գիծերով. անիկա իր մահուան ստուերը կ'երկարէ մինչեւ մայրաքաղաքի խաղաղ տուներուն մէջ, բայց ամէն ընտանիք կը մտածէ մի միայն իր զինւորացուին վրայ. ճարը կը խորհի զայն զերծ պահելու մահու վտանգէն. մայրական սրտեր արհաւիրքով ու դողով կը լեցուին ու ամէն մէկը այս դժբաղդութիւնը կ'ընդունի իբր անձնական աղէտ մը։ Բայց ոչ ոք կ'ըմբռնէ չարիքը իր հաւաքական եւ ահռելի ծաւալին մէջ, ոչ ոք թերեւս կ'անդրադառնայ իրապէս որ պատերազմ կայ ու ամէն րոպէ արիւնը կը հոսի . . . ։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Հաւաքուած ենք բարեկամի մը տունը եւ թէյի սեղանին շուրջ կը խօսինք մեզ հետաքրքրող բաներու վրայ. խօսակցութիւնը կը նուազի ու ահա կը լռենք. մեր աչքերը իրարու կ'ըսեն. «Ճակատամարտ կայ այս միջոցին», բայց իբր անպատեհ հրէշ մը կը զսպենք այդ խորթ մտածումը։ Դարձեալ խօսակցութիւնը կը պտուտքի արուեստներու եւ գրականութեան վրայ. կը վիճենք նոր հրատարակուած վէպի մը մասին. կ'ոգեւորուինք ու կը խնդանք. կատակներ ու սրախօսութիւններ կը մրցին իրարու հետ. բայց ահա յանկարծ ժպիտը կը սառի դէմքերու վրայ եւ ամենքը մտախոհ կը դառնան. այն մտածումը որ ջանացինք զսպել քիչ առաջ՝ հոգի եւ մարմին առած կը տիրապետէ մեր տրամադրութիւններուն։</p><p style="text-align: justify;"> Այլ եւս ծանր ու լուրջ շեշտով կը խօսին պատերազմի մասին. ոմանց համար պալքանեան ժողովուրդները իրենց արդար եւ նուիրական իրաւունքի մէջ են. կարելի՞ է երեւակայել ավելի սուրբ պատերազմ. անոնք կը կռուին իրենց տանջուած եղբայրներու ազատութեան համար։</p><p style="text-align: justify;"> — Իսկ թուրքերը, կ'առարկէ մէկը, արդեօք նուա՞զ իրաւացի են. Պալքանեան դաշնակիցները յարձակեցան իրենց վրայ. իրաւունք չունէի՞ն ինքզինքնին պաշտպանելու։</p><p style="text-align: justify;"> — Բնականաբար այո՛. վերջ ի վերջոյ իրաւունքը յաղթողին կողմն է։</p><p style="text-align: justify;"> Իրաւո՜ւնք . . . ստապատիր եւ նենգաւոր բառ. ինձ կը ներկայանայ այս պահուս անարգ հտպիտի մը երեւոյթով որ գունագեղ եւ արտառոց հանդերձանքի մը ներքեւ, դէմքը կնճռոտած քծնող ծամածռութիւններով, կը խոնարհի ու կը ժպտի մէյ մը մէկ եւ մէյ մը միւս կողմին։</p><p style="text-align: justify;"> Այդ միջոցին խօսակցութիւնը իր ընթացքը կատարեր է. չեմ գիտեր թէ դեռ ինչե՜ր ըսուեցան երբ սթափեցայ ներկաներէն մէկուն սուր եւ ատելավառ ձայնէն։</p><p style="text-align: justify;"> — Ի՞նչ իրաւունք . . . որովհետեւ վեց դարէ ի վեր սուրի եւ հուրի միջոցով տիրապետեր են այդ երկիրներուն, որովհետեւ վեց դարէ ի վեր խաղաղ ժողովուրդներու արիւնը ծծեր են, անարգեր, տանջեր ու ամենէն ցած ստրուկի վիճակին վերածեր են այդ ժողովուրդները, իրաւո՞ւնք են հաստատեր այդ այդպէս շարունակելու։ Ընկճուած ժողովուրդներու տկարութիւնը միայն կրնար յաւերժացնել այդ բռնութեամբ ձեռք բերուած իրաւունքը։</p><p style="text-align: justify;"> Ծերունի մը որ անկիւնը թիկնաթոռին մէջ թաղուած էր, ընդհատեց զայրոյթի այդ պոռթկումը, եւ խօսեցաւ երկարօրէն խռպոտ եւ յոգնած ձայնով. կարելի չ'էր իր խօսքերէն եզրակացութեան մը յանգիլ որովհետեւ մէկ նախադասութիւնը կը ժխտէր միւսը եւ անիկա կարծես կ'երկնչէր իր մտածումին խորքը յայտնելէ. կարծես անիկա կուզէր որ զինքը հասկնայինք առանց որ ինքը հարկադրուէր վճռական եւ վճիտ բան մը ըսելու։</p><p style="text-align: justify;"> Ձանձրոյթով մտիկ կ'ընէինք զինքը բայց իր անկայուն իմաստով խօսքերը կ'օրօրէին մեզ, որովհետեւ մեր մտածումներն ալ իր խօսքերուն յոգնեցուցիչ եւ ընդունայն ճօճումները կ'ընէին վարանելով։</p><p style="text-align: justify;"> — Է՜հ եզրակացուց մէկը, ինչ չափով որ փապես, այն չափով պիտի չափուիս . . . պատիժի ժամը հնչած է. բիւրաւոր շրթներէ, սգաւոր մայրերու, որբերու տժգունած շրթներէն բարձրացած անէծքն է որ ամպի պէս կուտակուած է այս միջոցին դաժան եւ ոճրապարտ ցեղին գլխուն. թուրքերը իրենց թափել տուած արցունքին մէջ է որ պիտի խեղդուին։</p><p style="text-align: justify;"> Ժամը հնչա՞ծ է արդեօք։</p><p style="text-align: justify;"> Ու ահա կը խօսին յաղթանակի հաւանականութիւններու վրայ. կը խօսին երկու կողմի յաջողութեան բախտերուն, եւրոպական դիւանագիտութեան անլուծելի առեղծուածի մասին բայց այլ եւս իմ ուշադրութիւնս կը վրիպի. ի՞նչ փոյթ ինձ համար պաշտօնական եւ անպաշտօն խաղերը նենգաւոր դիւանագիտութեան. ձայն մը, ներսէս բարձրաղաղակ կը գոչէ։</p><p style="text-align: justify;"> — Երկու կողմէն ալ հազարաւոր գեղջուկներ, հազարաւոր անգիտակից եւ միամիտ մարդկային արարածներ իրենց արիւնը կը թափեն այս միջոցին . . .</p><p style="text-align: justify;"> Սուր քրքիջ մը կը լսուի. երիտասարդն է որ ծերունիին ուսին զարնելով կը խնդրայ. ինչո՞ւ կը խնդան. կարելի՞ է արդէօք ոեւ է բանով զուարթանալ երբ այնքան սիրտեր սգաւոր են այս միջոցին։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Ես չեմ ուզեր վիճաբանիլ, ես չեմ ուզեր լսել այն պատճառները եւ պատրուակները որով կուզեն պատերազմը ներկայացնել ոգեւորիչ եւ ցանկալի եւ նոյն իսկ չեմ ուզեր ընդունիլ որ անիկա անխուսափելի անհրաժեշտութիւն մըն է։ Այլ սակայն մեկնելու պահուս ներկաներէն երիտասարդ մը զիս կը բռնէ եւ կը ստիպէ որ պատասխնեմ։</p><p style="text-align: justify;"> — Անոնք որ յարձակեցան մեր տուներուն վրայ, անոնք որ սպաննեցին ու թալլեցին մեզ, անոնք որ մեր պատիւը ու մեր սրբազան զգացումները ոտնակոխ ըրին, արժանի չէի՞ն այս դասին։</p><p style="text-align: justify;"> Հոգիիս մէջ հառաչանք մը կը բարձրանայ բայց իմ ներքին էութեանս մէջ ատելութեան ժահր չիկայ եւ կը զգամ որ իմ մտքի տեսողութեանս բոլոր հորիզոնները անամպ են ու պայծառ։</p><p style="text-align: justify;"> — Ես չեմ հասկնար, կը պատասխանեմ։</p><p style="text-align: justify;"> Երիտասարդին աչքերը. մանր եւ սուր բիբերով, քէնով ու վրէժով վառուած աչքեր, կը սեւեռեն զիս։</p><p style="text-align: justify;"> Ես անձամբ չեմ տեսած այդպիսի դիւային իրականութիւն, ես անհաղորդ գտնուած եմ ցեղիս ճակատագրին. երբ ինձ կը խօսին կոտորածներու մասին կարծես դարաւոր հառաչանք մը թունդ կ'ելլայ հոգիիս մէջ եւ մտածումս, երեւակայութիւնս կը շփոթին. մղձաւանջ մըն է անիկա որ չեմ կրնար իրականացնել բանականութեամբ եւ որ կ՚անօսրանայ ու կ'անհետի իր առթած սոսկումին ահագնութեանը մէջ, ինչպէս ցնորական տեսիլ մը։</p><p style="text-align: justify;"> — Ես աչքերովս տեսած եմ ու ականջներովս լսած ու կը հասկնամ, կը պատասխանէ երիտասարդ. ու ահա ինչու սրտիս մէջ միայն մէկ զգացում մը տիրէ. վրէժի զգացումը։</p><p style="text-align: justify;"> Խորին գթութեամբ կը նայիմ իրեն. անոր հոգին խեղանդամուած է սուրի հարուածով մը. պիտի ուզէի գորովանքով խնամել զինքը ինչպէս շատ ծանրապէս հիւանդ եղբայր մը. բայց անիկա կը հետապնդէ զիս. կուզէ որ իմ շրթներս ալ արտասանեն անհաշտ ատելութեան խօսքեր։</p><p style="text-align: justify;"> Յոգնած եմ ու ջլատուած. զանազան տաժանելի տպաւորութիւններով ծանրաբեռն օրուան մը յոգնութենէն ծունկերս կը կթոտին։</p><p style="text-align: justify;"> Սրահին մէջ մոռցած են արդէն պատերազմը, մեր ատելութիւնները ու համակրութիւնները. կը խօսին զուարթօրէն եւ ծրագրուած պտոյտներու համար ժամադրութիւններ կու տան իրարու. օրիորդ մը խօսքը ինձ կ'ուղղէ բայց ես միտքս յառած ահռելի տեսիլքին ի զուր կը ճգնիմ սեւեռել անոր կարմիր գիծերը։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Փոքրիկս չի քնանար ու իր անձկալի ու խոնաւ աչքերը անթարթ սեւեռած ինձ, կարծես կ'ուզէ աւելի բան մը ըսել քան իր շրթները կրնան արտաբերել։</p><p style="text-align: justify;"> Ի՞նչ ցաւով կը տանջուի անիկա. օրօրոցին մօտ նստած կը խորհիմ երկարօրէն։ Այսպէս եկան ու մտան խաղաղ տուներէ ներս, ուր մանուկներու անկողնին մօտ կանթեղի լոյսը կը պլպլար, ու սպաննեցին, ոտքի կոխան ըրին ինչ որ գտան ուժեղ, գեղեցիկ ու նուիրական։ Ճշմարիտ է որ թշնամին անարգ է ու վատ…</p><p style="text-align: justify;"> Ահաւասիկ նստած փոքրիկիս անկողնին քով, նայելով իր անձկալի աչքերուն, կը զգամ որ կը կքիմ դարաւոր ստրկութեան ճնշումին տակ։ Պիտի ուզէի դիտել զինքը ժպտուն հպարտութեամբ, պիտի ուզէի իրեն համար հիւսել ապագայի գեղեցիկ երազ մը, բայց իմ մայրական սրտիս մէջ խառնաշփոթ կերպով թունդ կ'ելլեն միայն երկիւղի, անձկութեան ու արհաւիրքի զգացումներ։ Կուզեմ երգել ու օրօրել բայց բոլոր երգերը սառած են շրթներուս վրայ։</p><p style="text-align: justify;"> Փոքրիկս կուլայ չ'ուզեր քնանալ . . . իր ձայնը ոչ թէ մանկական քմահաճ լացի պէս կը հնչէ ականջիս, այլ ողբական եւ ահեղ ճիչի մը նման։ Իր անձկալի աչքերը կը կայծկլտան արցունքներու մէջէն ու երբեմն կ'ընդլայնին սարսափով. ի՞նչ կը տեսնայ անիկա իր մանկական անգիտակութեան մէջէն. ո՞վ գիտէ եթէ իր ապագայ կեանքի խորհուրդը չէ որ կը յայտնաբերուի իրեն, իր անեղծ բնազդին զօրութիւնով։</p><p style="text-align: justify;"> Ահա կ'ուզէի, ո՜վ իմ կորիւնս, բոլոր փոթորիկները խաղաղեցնել եւ բոլոր ճամբաները հարթել քեզ համար, կ'ուզէի քու սրտիդ մէջ սերմանել եւ ծաղկեցնել սիրոյ եւ խաղաղութեան ծաղիկը, բայց ես ստիպուած եմ քեզ հրաւիրել պայքարի, որպէսզի երբէ՛ք գլուխդ չխոնարհի ստրկութեամբ եւ քու ձեռքէդ բռնած քայլերդ ուղղել դէպի այն գաղափարի ճամբան ուր այնքան մայրեր ի զուր յաղթական վերադարձներու սպասեցին եւ որ յաճախ անդարձ ճանապարհը եղաւ նահատակներուն։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Աշնանային վերջալոյսը կարճատեւ է. ահա կը մթնէ յանկարծ եւ ես կ՚ուզեմ մեկնիլ, բայց խօսակցութիւնը այնքան շահեկան է որ գամուած կը մնամ տեղս, իմ բարեկամիս պաշտօնատեղիին մէջ կան օտարականներ եւ հայեր։</p><p style="text-align: justify;"> — Ո՞րն է իրենց բնական սահմանագլուխը, կը գոչէ ֆրանսացի թղթակից մը . . . եթէ կարճատեսի պէս այսօրուան դէպքերը միայն դատենք, թուրքերը օրինաւոր ինքնապաշտպանութեան մէջ են, բայց ընդհանուր պատմութեան տեսակէտներո՞վ . . .</p><p style="text-align: justify;"> Իր դիւրաշարժ անդամները անհաւատալի ճապուկութիւն մը ունին. աթոռին վրայ այնքան արագ ոստումներ կ'ընէ որ լարախաղացի մը կը նմանի. անիկա խօսքը առկախ կը թողու եւ կը խնդայ . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ի՞նչպէս քստմնելի կը թուի ինձ այդ քրքիչը. այսօր իսկ լսեցի թէ չորս գլխաւոր կէտերու վրայ ընդհարումներ տեղի կ'ունենան ու մինչ մենք հոս կը խօսինք ու կը վիճինք, հեղեղի պէս արիւն կը հոսի այդ չորս կէտերուն վրայ։</p><p style="text-align: justify;"> — Զիրար կը գինովցնեն, ժողովուրդները կը խաբեն ու դէպի կորուստ կը մղեն, կը գոչէ երիտասարդ մը. հարկ էր որ երկու կողմերէն բոլոր բերանները, խափանելով հրացաններու որոտումը, գոչէին. «Բաւական է, . . . բաւական է»։</p><p style="text-align: justify;"> Ամէնքը իրարու կը նային, ապշած այդ անսովոր խօսքերէն բայց ահա թղթակիցը ինձ կը նայի դէպքերէն ուղղակի չ'ենթարկուող մարդու սնամէջ ժպիտով.</p><p style="text-align: justify;"> — Ո՞րն է իրենց բնական սահմանագլուխը, կը կրկնէ անիկա. ամէն տեղի համար չարաբաստիկ հիւրեր են անոնք եւ եթէ փոքր անկիւն մը զիրենք թխմել հարկ ըլլար ուր այլեւս անկարող դառնային չարիք հասցնելու, երկրիս ո՞ր մասը պիտի ըլլար անիկա . . .</p><p style="text-align: justify;"> Միտքս վայրկեան մը կը հետեւի թղթակցին խօսքին, բայց ահա վայրագ եւ յիմարացուցիչ զգայնութիւն մը զիս կը խռովէ. կ'երեւակայեմ անհամար հրացաններու որոտումը ու գնտակներու կարկուտը ու ինձ կը թուի որ արագ, արագ դիւային հապճեպով մը մատս կը մտցնեմ գաղջ եւ բաբախուն վէրքերու մէջ . . .</p><p style="text-align: justify;"> Անսահմանելի յուզմունք մը դողդոջուն ու անկար կը դարձնէ զիս. սանդուղներէն կ'իջնեմ ինչպէս եթէ հալածուէի առանց ուշադրութիւն դարձնելու ինձ ընկերացող վաղեմի բարեկամի մը որ խօսակցութեան բոլոր միջոցին լուռ եւ մտախոհ մնացեր էր։</p><p style="text-align: justify;"> — Չարիքը պէտք է մոռնալ. կ'ըսէ անիկա։</p><p style="text-align: justify;"> Չեմ թափանցեր իր խօսքերուն իմաստին. անիկա դէմքը կը ծամածռէ տաժանելիօրէն ու կը պնդէ։</p><p style="text-align: justify;"> — Եթէ չարիքը մոռնալ անկարելի ըլլար, մտածեցէք անգամ մը . . .</p><p style="text-align: justify;"> Իբրեւ շատ մեծ աղէտի մը հեռապատկերը տեսնող մարդ, ձեռքը ճակտին կը զարնէր ու ակնապիշ կը մնար . . .</p><p style="text-align: justify;"> Չորս ճակատի վրայ ընդհարում, կը խորհէի ինքնիրենս, ու թող կու տան որ այդպիսի ոճիր գործուի. — Մարդիկ ներողամիտ են ի բնէ. ասիկա բնախօսական անհրաժեշտութիւն մըն է։</p><p style="text-align: justify;"> Ո՞ր չարիքի մասին կը խօսի անիկա ինձ. կուզէ ըսել արդեօք թէ շուտով պիտի մոռնանք պատերազմը, բայց ո՛չ, անիկա ինձ կը դառնայ, մասնաւոր կերպով կը ժպտի ու կ'ուզէ խօսիլ բայց ես ահա կը վերյիշեմ մանկիկիս թախծալի ու խոնաւ աչքերը, կը տեսնեմ իր դեռ չի կազմաւորուած դէմքին վրայ տառապանքի ժառանգական կնիքը ու կը հասկնամ մէկէն թէ ինչ չարիքի մասին կ'ակնարկուի ինձ։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;"><span style="text-align: left;">Յոգնած ու ջղագրգռուած վերադարձայ տուն ու հոն գտայ դրացի թուրք բարեկամ մը. անձկալի հետաքրքրութեամբ ինձ կը սպասէր։ Կռիւը կը տեւէ երկու շաբաթէ ի վեր եւ Կ. Պոլսոյ թուրք թերթերը դեռ ոչ մէկ ճշգրիտ տեղեկութիւն տուած են պատերազմական անցուդարձերու մասին. պաշտօնական զեկոյցներու տարտամ ոճը անստուգութիւնը կ</span>'<span style="text-align: left;">աւելցնէ եւ մարդիկ լաւատեսութենէ յոռետեսութեան կ</span>'<span style="text-align: left;">անցնէին առանց կարենալու իրենց տրամադրութիւնը հիմնաւորել շօշափելի փաստի մը վրայ։ Մարդիկ աչքերնին կապ, մթութեան մէջէն կ</span>'<span style="text-align: left;">երթան խարխափելով ու այս պաշտօնապէս խաբուած ժողովուրդէն արիւն կը պահանջուի, հեղեղի պէս արիւն։</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="text-align: left;"> Թուրք դրացիս գիտէ որ ես գիտեմ ճշմարտութիւնը ու պաղատագին կը նայի աչքերուս.</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="text-align: left;"> — Աստուծոյ համար, ըսէք մեզի, կը գոչէ անիկա, ի՞նչ լուր կայ։</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="text-align: left;"> — Լուրերը գէշ են կը պատասխանեմ շփոթուած, լուրերը շատ գէշ են։</span></p><p style="text-align: justify;"> Բազմոցին վրայ կ'իյնայ ընկճուած. իր պարարտ դէմքը յանկարծ կը գունատի, աչքերը կը մարին, մազերը կը ցցուին ճակտին վրայ։ Ձեռքը ունի թրքերէն թերթ մը ու զայն կը ճմրթկէ ջղաձգօրէն. քիչ մը առաջ յաղթանակի ու յառաջխաղացութեան ստապատիր լուրեր կարդացեր է հոն եւ հակառակ որ անոնք իր բաղձանքներուն համաձայն են, ներքնապէս գիտէ որ սուտ են, եղերականօրէն սուտ են։ Յամրօրէն թերթը բարձրացուց ու կարկառեց ինձ, մինչ աչքերը հակած կը մնային.</p><p style="text-align: justify;"> — Գրած է որ, կակազեց . . . բայց մեծ շփոթութիւնը զինքը խանգարեց. իր կուրծքը կ'ելեւէջէր ուժգնօրէն, ազատ ձեռքովը երեսը ծածկեց ու սկսաւ հեծկլտալ։</p><p style="text-align: justify;"> Բարձր ու ողբագին ձայնով անիկա կը հեկեկար անձնատուր իր վշտին ու այդ յորդահոս եւ ջերմ արցունքներուն առաջ զգացի որ աւանադական ատելութեան բոլոր սառնամանիքները կը հալին եւ սիրտս լեցուն է բարութեամբ ու հոգւոյս անծանօթ խորքերէն եղբայրական եւ մխիթարիչ բառեր կը բարձրանան մինչեւ շրթներս . . .</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Շոգենաւը կը տատանի ուժգնօրէն հարաւային օդէն ցնցուելով. կամրջակները կը ճռնչեն ու մարդկային հեղեղ մը անդադար կը լեցուի ամէն կողմ. պահեստիներն են որ Ասիական ափունքէն դիմացի կողմը պիտի անցնին պատերազմական նախարարութեան ներկայանալու, ուրկէ ստանալով անհրաժեշտը պիտի երթան միանալու իրենց վաշտերուն։ Ամէնքն ալ գիւղացիներ են. ձեռքերնին կոշկոռցած է հողային աշխատութիւններէն եւ դէմքերնին կնճռոտած՝ արեւին ու բուքին ներքեւ. իրենց խորշոմած երեսներուն վրայ երբեմն սուր ու վայրագ, երբեմն ալ ընտանի անասունի բարի աչքեր կը կայծկլտան կենսունակութիւնով լի։ Խումբ-խումբ կուգան կը նստին մեր շուրջը. ո՞վ գիտէ ո՞ր գաւառաներէն ու գիղերէն եկած են. մեծ մասով հասուն տարիքի մէջ են, թանձրացած ու դանդաղ մարմիններով, գունագեղ շապիկներուն ներքեւէն ցցուող ոսկրուտ թիկունքներով։ Այդ գեղջուկները աւելի ընդունակ կը թուին ծանր եւ երկարատեւ աշխատութեանց քան ռազմական գործունէութեան։ Համբերատար ու չարքաշ կեանքը իր անջնջելի կնիքը դրեր է անոնց արտաքին կերպարանքին վրայ եւ այնքան հանդարտ են որ կարծես թէ կ'անգիտանան իրենց ճակատագիրը։ Ո՞վ կարող է երեւակայել թէ այս մարդիկը կռուելու, սպաննելու եւ հաւանաբար մեռնելու կ'երթան։ Երբեմն սակայն մռայլ արտայայտութիւն մը կ'ստանան անոնք. արտասանուած բառ մը իրենց համակերպութիւնը կը խռովէ. կարծես դժնդակ առեղծուածի մը առաջք կեցած են. «ինչո՞ւ զիրենք բաժնելով իրենց հողէն մեռնելու կը ղրկեն»։</p><p style="text-align: justify;"> Շոգենաւը ճամբայ կ'ելլայ ոստումներ ընելով ալեկոծուած ծովուն վրայ. ոմանք հետաքրքրուած կը նային այն հեքեաթունակ Սթամպօլին որուն մասին այդքան լսեր են. շատ աչքեր հիասթափ են, թերեւս այն պատճառով որ գորշագոյն մթնոլորտին մէջ քօղարկուած քաղաքը չի համապատասխաներ իրենց ոսկեղէն երազին. ոմանք յամառօրէն կը զմայլին. դէմս նստեր է երիտասարդ գեղջուկ մը սեւ, լայնաբիբ աչքերով մէկ սրունքը ծալլած դրեր է ծունկին վրայ եւ արծաթէ մատնիով մը զարդարուած ձեռքը կառչած սրունքին կ'երազէ. յանկարծ տրեխը կ'իյնայ գետին երեւան բերելով նոր հիւսուած ճերմակ բուրդէ գուլպաներ. թերեւս մայրը հիւսեր է իրեն համար։ Լայնաբիբ աչքերը կարծես ապշած ու միանգամայն հիացած կը սեւեռին տարտամութեան մէջ հետապնդելով երազ մը ու ես ալ հաղորդակից կ'ըլլամ այդ երազին. կը տեսնամ երեւակայութեանս մէջ նոր հերկուած ընդարձակ դաշտ մը եզերուած կանանչազուրկ ծառերու մացառուտով. հեռուն կապտորակ լեռներու շարք մը. ճերմակ եւ շէկ եզներ իրարու լծուած կը յառաջանան մեղմօրէն. ագռաւներ կ'անցնին երկնքի բարձրութիւններէն իրենց չարագուշակ կռիչները արձակելով. ահա, այնտեղ հողաշէն խրճիթին դրանը առաջ պառաւ մայրիկը կեցած կը նայի եւ կը հառաչէ։ Դաշտը յերկուած է, բայց ո՞վ պիտի սերմանէ, շուտով ձիւները կը ծածկեն հերկուած դաշտերը ու հողին արգանդին յանձնուած սերմերը գաղջ խոնաւութեան մէջ կեանքի առաջին ուռճացումը կ'ստանան, բայց այն դաշտերը որ ամուլ մնացին . . . կտրիճ ու արի տղան հեռացաւ գնաց օտար սահմանագլուխները, որովհետեւ մահուան սարսուռի մը պէս օսմանեան երկրին վրայէն անցաւ չարագուշակ աղաղակը։</p><p style="text-align: justify;"> «<i>Հարպ</i> [պատերազմ] կ'ուզենք մենք . . . »</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Երբ կը սթափիմ այդ տեսիլքէն երիտասարդ գեղջուկին աչքերը ինձ կը հանդիպին ու պահ մը իրարու կը նայինք կարծես պատրաստ մեր թագուն զգացումները յայտնաբերելու, բայց մեր ուշադրութիւնը կը դառնայ ուրիշ կողմ։</p><p style="text-align: justify;"> Խումբ մը գեղջուկներ կը խօսին բարձրաձայն իրենց անարուեստ գաւառաբարբառով. տարէց եւ յոգնաբեկ գիւղացի մը իր գօտիին ծայրը ջերմեռանդօրէն կապած դեղագիր մը ցուցնելով, աչքերը կը քթթէ ու կը հաւաստէ թէ այնտեղ նշանակուած դեղը ամենազօր է յօդացաւի դէմ։ Երկարօրէն կը պատմէ հրաշալի բուժումներու մասին. անդամալոյծներ, որ ոտքի ելած էին . . . ինքն իսկ երկու տարի տանջուելէ ետքը փրկուեր էր շնորհիւ այդ դեղին. գլուխները կը հակին հրաշագործ դեղագիրին վրայ, ոչ ոք կրնայ կարդալ բայց կ'ուզեն տեսնել այն կախարդիչ տառերը որ այդպիսի զօրութիւն մը կը բովանդակեն իրենց մէջ. դարձեալ տարեց գիւղացին մեծ զգուշութեամբ կը կապէ դեղագիրը գօտիին ծայրը, — կ'ամրանցէ գօտին մէջքին շուրջ եւ կը շարունակէ ժպտիլ վստահութեամբ։</p><p style="text-align: justify;"> Յօդացա՛ւ . . . բայց չե՞ն գիտեր արդեօք որ պատերազմի կ'երթան, չե՞ն գիտեր որ իրենց արիւնով պիտի տաքցնեն Պալքանեան ցուրտ հողը մինչեւ որ յագեցած ու լիացած, իրենց կորսնցուցած կեանքերով անիկա կեանք առնէ եւ հառաչէ ամբողջ աշխարհիս . . .</p><p style="text-align: justify;">— Բաւական է . . . բաւական է։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Պարտութեան լուրերը կը հրատարակուին վերջապէս թուրք թերթերու մէջ. յայտնի զօրավարներու պատմական եւ փառայեղ անուններ զայրոյթով եւ հայհոյութիւններով կ'արտասանուին սրտմտած եւ յուսախաբ ժողովուրդին շրթներէն։</p><p style="text-align: justify;"> Մթնած է արդէն ու շոգենաւը հոծ բազմութեամբ լի կը սպասէ մեկնումի վայրկեանին. զինուորներ ամէն կողմ. նորկոչներ, պահեստիներ ու նաեւ փախստականներ. ու անոնք որ դեռ նոր պիտի մեկնին՝ կռիւէ վերադարձողներուն ուրուականային ու զառանցական դէմքերու վրայ կը կարդան ամբողջ արհաւիրքը այնտեղ պատահածին։</p><p style="text-align: justify;"> Յանկարծ շոգենաւը կը խճողուի նորատեսակ բազմութեամբ մը. մեծ մասամբ քօղարկուած կիներ են ու մանուկներ. դիւրին է գուշակել թէ ուրկէ կուգան. ասոնք Րումէլիի առաջին գաղթականներն են, շուարուն, հալածական, ողբագին։ Սիրուն մանկիկներ կ'ոստոստեն անգիտակից դժբախտութեան եւ այնքան յանկուցիչ իրենց պայծառ աչքերով ու խարտեաշ գլուխներով։ Ասդին անդին կը քաշքշուին գոյքերու մնացորդներ, յաճախ անօգուտ առարկաներ։ Կիները կը մտնեն առաջին կարգի սրահը, կը շուարին, կը վազվզեն, ետեւ կը դառնան, մինչ այնտեղ բազմած լրջախոհ եւ խոժոռ մայրաքաղաքացիներ որոնց փափուկ ջիղերը գրգռուած են իրենց պարտութեան հետեւանքը եղող թշուառութեան այդ տեսարանէն, բիրտ ու հրամայական, կ'ուղղեն այդ գաղթականները ուղեկորոյս նոխազներու նման դէպ ի հարէմ, շոգենաւին այն մասը ուր ոչ մէկ այր իրաւունք ունի մտնելու։</p><p style="text-align: justify;"> Առաջին կարգի ճամբորդները կրկին կը տեղաւորուին իրենց տեղերը խոժոռ եւ անկարեկիր. մեծ մասով պաշտօնատարներ են եւ կառավարական պաշտօնեաներ։ Պատերազմը իրենց չի սպառնար ուղղակի, եւ անոնք գիտեն որ իրենց հանգիստ ու տաք տուները պիտի վերադառնան ու այդպէս պիտի շարունակուի։ Իրենց սրտմտութիւնը արդիւնքը չէ ամօթալի պարտութեան որով իրենց պետութիւնը կը մերկանայ իր փառքի բարոյական ուժէն, այլ սրտնեղած են միայն տեսնելով իրենց աչքին առաջք տարածուած թշուառութեան պատկեր մը, որ լաւ կ'ըլլար ու պատշաճ եթէ երբեք տեսած չ'ըլլային։ Անյարմար ու անհարկի կը գտնեն այդ բոլորը եւ ես ի զուր իրենց ցուրտ դէմքերուն վրայ կը փնտռեմ բարութեան ցոլք մը կամ խղճահարութեան նշոյլ մը։</p><p style="text-align: justify;"> Այլ սակայն Թուրքիոյ համար պատմական եւ դժնդակ վայրէջք մըն է որ կ'սկսի։ Րումելին կորսնցնելով Օսմանեան պետութիւնը կը կորսնցնէ թերեւս իր քաղաքակրթութեան հնարաւորութիւնը, որովհետեւ խորապէս կ'զգամ որ կարելի էր յուսալ քիչ առաջ դեգերող խարտեաշ մանկիկներուն պայծառ աչքերուն վրայ. կարելի էր յուսալ որ անոնք իրենց լոյսովը լուսաւորէին վերջապէս թանձր եւ անհանգստիչ խաւարը Թուրանին։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Բիրտ ու կոպիտ շարժումներով տղամարդիկ ետ մը մղեն գաղթական կիները, մինչ իրենք կ'շտապեն դուրս ելլել շոգենաւէն։ Դուրսը սպասող զինւորներու մէջ կը դեգերին շատ մը կամաւորներ որոնցմէ մէկը իր հսկայ եւ թիկնեղ իրանը ցցած, կարծես ինքզինքը կը հարկադրէ ամենուն հիացման, իր այլեւս անօգուտ եւ ուժեղ բազուկները ունայն սպառնալիքներու սահմանուած են իր թաղիքէ գտակին ճակատը կարմիր գիրեր կը փայլին։</p><p style="text-align: justify;"> «Կա՛մ նահատակութիւն, կա՛մ յաղթանակ»։</p><p style="text-align: justify;"> Բայց թշնամին մայրաքաղաքին մօտեցած է ու Օսմանեան բանակը անդադար կը նահանջէ . . . անկանոն։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Ամբողջ գիշերը, խռովուած քունէս հազար անգամ արթննալով լսեցի թնդանօթներու հեռաւոր եւ խուլ որոտումը։ Պայծառ եւ գաղջ մթնոլորտին մէջէն հարաւային հողին ալիքները քշեր բերեր էին դէպի մեզ չարագուշակ սարսուռը պատերազմին. երկու օրէ ի վեր մայրաքաղաքի բնակչութիւնը կը զգայ վերջապէս որ ճակատագրական րոպէները մերձաւոր են այլ եւս։</p><p style="text-align: justify;"> Ամբողջ օրեր անցուցինք վրդովուած անհամբերութեան մէջ։ Ոմանց մէջ խելայեղ յոյսեր արթնցած են, վաղեմի եւ մոռցուած ցանկութիւններ յանկարծ իրականացման հաւանականութիւններ կ'ընդնշմարեն. ոմանք տխուր են դառն եւ ընկճուած տխրութիւնով մը. թուրք ժողովրդական թաղերու լռին ու փակ տուներէն իսկ անձկութեան եւ զայրոյթի շշուկներ դուրս կը սպրդին որովհետեւ թշնամին մօտեցած է մայրաքաղաքին եւ Օսմանեան բանակը կը նահանջէ անդադար։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Բարձրութեանց վրայ, աշնանային գեղեցիկ եւ գաղջ օդին մէջ տրամադրութիւնները աւելի խաղաղ կրնային ըլլալ. բայց թնդանօթներու հեռաւոր որոտումը կը խռովէ միտքերը. մահուան եւ աւերումի հզօր զգացում մը կը ծածանի յարատեւ ամենուրեք եւ սրտերը իրենց արագ եւ ուժգին բաբախումներով կարծես կը պատասխանեն հեռաւոր եւ չարագուշակ թնդիւններուն։</p><p style="text-align: justify;"> Մայրամուտին, փողոցները ու դաշտերը ամայացած են արդէն ու փակ պատուհաններուն ետեւէն կը լսենք իրարու յաջորդող ձիաւոր պահակներուն համաչափ ոտնաձայնը որ հետզհետէ հեռանալով կը մարի։</p><p style="text-align: justify;"> Ահա հետզհետէ խաղաղ ու ինքնամփոփ թաղերուն մէջ լոյսերը ոչ թէ կը վառին, այլ կը պլպլան ու կը բարձրանայ զօրակոչի գերագոյն հրաւէրը մունետիկներու երբեմն սուր եւ երբեմն ծեքծեքուն ձայներով։ Դռները ու պատուհանները աւելի ամուր կը գոցուին, պլպլացող լոյսերը հետզհետէ կը մարին, մինչեւ պայծառ ու գաղջ գիշերին մէջ կը շարունակուի որոտումը ռմբակոծութեան։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Առաւօտը գորշ է ու միգապատ, եւ ցուրտ մթնոլորտին մէջ կը լսուի տեսակ մը անսովոր աղմուկ, նման ամբոխային ժխորի. Րումելիցի գաղթականներն են որ դէպի Ասիոյ ներսերը կը չուեն։</p><p style="text-align: justify;"> Օրն ի բուն, Սկիւտարի մեծ ճամբուն վրայէն անոնց կարաւանները յամրօրէն կ'անցնին ու կ'երթան դէպի անծանօթ կայաններ. փսիաթով ծածկուած սայլերու եւ սայլակներու անվերջ շարք մըն է որոնց մէջ կը խլրտին իրարու քով սեղմուած անասուններու նման կիներ, մանուկներ եւ ծերունիներ։</p><p style="text-align: justify;"> Ամբողջ օրը կը տեւէ այսպէս ու այս թշուառութեան յարատեւ պատկերը կը դղրդէ տեղացի ժողովուրդը, կը խռովէ զայն զանազան զգացումներով. անցորդներ կանգ կ՚առնեն եւ երկարօրէն կը նային այդ կարաւաններուն, եւ գաղթականներու դէմքերուն վրայ դրոշմուած սոսկումը եւ զարհուրանքը հաղորդական կը դառնան, ամենուն տրամադրութինները ինկած են եւ մարդոց մէջ յուզուած եւ անկայուն բան մը կայ, հակառակ որ ծանր ու խոնաւ օդին պատճառով ռմբակոծութեան աղմուկը գրեթէ անլսելի է եւ հազիւ սրուած ուշադրութիւններու համար օդի յամր եւ համաչափ թրթռացում մը կայ զգալի։</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Երեկոյեան մշուշը աւելի խիտ՝ կը ծանրանայ միջոցին մէջ եւ սայլերը ու սայլակները կը շարունակեն անցնիլ։ Ճամբուն մօտիկը կեցած կը դիտեմ տարտամող կիսադէմքեր որոնք կը խուսափին ու կ'անհետին։ Երբեմն խարտիշահեր մանկիկի մը պայծառ աչքը թափանցելով այդ մթին թշուառութենէն կը սեւեռի փայտաշէն եւ մերձաւոր տուներու վրայ։</p><p style="text-align: justify;"> Աշնանային տրտում երեկոյին մէջ գաղթականներուն կարաւանը կը շարունակէ սողոսկելով յառաջանալ։ Փսիաթէ ծածկոցներուն ներքեւէն, երբեմն հրաշքի պէս կը փայլատակէ նաեւ գեղեցիկ կնոջ մը նայուածքը որուն երազը կը տարտամի մէգի ծուէններուն մէջ. ի՞նչ թողուցած է իր լքուած հայրենիքին մէջ եւ ի՞նչ կորսնցուցած յոյսերու կամ իրաւունքներու մասին կը տխրին իր սեւ աչքերը։</p><p style="text-align: justify;"> Սայլակները կը ճռնչեն ու տաժանելիօրէն կը յառաջանան։ Պատանիներ ու երբեմն ալ կորաքամակ ծերունիներ կը վարեն զանոնք. երիտասարդներ չկան. անոնց կեանքը մարած է արիւնի շոգիի մը մէջ, կամ փախստական են ամօթով հալածուած եւ կամ վիրաւոր ու լքուած զինուորներու եւ ձիերու նեխուող դիակներու միջեւ։</p><p style="text-align: justify;"> Աւելի թանձր քան աշնանային մէգը, անանուն եւ ընդհանրական թշուառութեան ամպին մէջ կը կորսուին ու կը չքանան անհատական վիշտերը. մռայլ ու դաժան, դժբախտութիւնը կը սաւառնի օդին մէջ, իրենց գլուխներուն վերեւ ու թեւատարած կ'առաջնորդէ կարծես գաղթականներու կարաւանը։</p><p style="text-align: justify;"> Բայց կարաւանը կ'ընկրկի իրեն առջեւ ընդնշմարող դժնդակ ճակատագրէն, կարծես կը յամենայ իր ճանբուն վրայ, սայլերը կը դանդաղին, երբեմն կը կենան, իրենց հետեւող տաւարները երկայն ու հայրենաբաղձ բառաչիւններով մթնոլորտ կը լեցնեն եղերականօրէն, մինչ գաղթականները վրդովուած, անմիանալի բառերով ու կոչերով իրարու հետ կը հաղորդակցին. խուլ եւ հեծեծագին աղաղակ մը ահա պիտի բարձրանայ, տղեկ մը կը ճչէ ու շատ մը ձայներ հառաչանքով կը պատասխանեն. կարծես ամբողջ աշխարհ մըն է որ կը հեծեծէ . . .</p><p style="text-align: center;">___</p><p style="text-align: justify;">Հալածակա՜ն ու փախստական . . .</p><p style="text-align: justify;"> Ի՞նչ կայ իմ եւ իրենց մէջ որ ահա կը նոյնանայ, կը ներդաշնակուի . . . Իրենց արտայայտութեանց զարհուրանքը իմ մէջս կ'արթնցնէ հազիւ թէ ամոքուած ընտանի եւ խոր ցաւեր, անմոռանալի վիշտեր։ Կը տեսնեմ որոշակի իմ ցաւագին յիշողութեանս մէջ, տարբեր երկրի մը երեկոները երբ մեր դիմացը կը տեսնէինք աղետեալներու ծով մը ալեծածան։ Եթէ իրարու թշնամի ժողովուրդները գիտնային որ դժբախտութեան օրերու մէջ նոյն կերպարանքը ունին, նոյն հոգին, նոյն հառաչանքներն են որ կ'արձակեն, նոյն անէծքները հեծեծագին ու նոյն աղերսանքները՝ նման շեշտերով ու վանկերո՜վ . . . թերեւս անկարելի ներդաշնակութիւնը եւ եղբայրութիւնը հնարաւոր ըլլար թշուառութեան գերագնութեան մէջ։</p><p style="text-align: justify;"> Ահա կը զգամ որ հոգիս կը թեւաբախէ եւ կը փորձէ իր բանտէն ազատիլ. իմ մարդկային յուզումս գթութեամբ կը տարածուի տարացեղ հալածականներուն վրայ՝ բայց կարծես խուսափելով վարանումներու տաժանելի հարկէն կը խոտորիմ ճամբէս եւ կը մտնեմ արտերուն մէջ։ Ոխերու եւ քէներու կապանքներով հոգիս ճնշուած է եւ անիկա թեւատ՝ անգամ մըն ալ կ'իյնայ արդարութեան եւ իրաւունքի ընդունուած գաղափարներու մէջ։</p><p style="text-align: justify;"> Իրիկունը հետզհետէ ցուրտ է. մշուշով ամպամած երկնակամարին վրայ աստղերը հազիւ լուսեղէն եւ տարտամ տժգունութիւն մը կը սփռեն. յետամնաց սեւ թռչուններ արագօրէն կ'անցնին ու կ'անհետին եւ մօտակայ թաղերու բնակարանները կը պլպլան դարձեալ իրենց անհամար լոյսերով։</p><p style="text-align: justify;"> Հոգիս յանկարծ կ'ազատի իր կապանքներէն ու տիրական, խոր եւ անբռնաբարելի զգացում մը զիս կը տոգորէ ամբողջովին եւ անվերապահօրէն մարդկային թշուառութեան յուզումովը։ Կարծես դարաւոր ձայն մը մեծաբարբառ կը խօսի իմ մէջս եւ այդ ձայնին մէջ հպարտութեամբ կը ճանճնամ իմ հայրերուս ոգին՝ խաղաղ, պայծառ ու ներողամիտ։</p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: center;">ՎԵՐՋ</p><div><br /></div><p style="text-align: right;"><br /></p><div style="text-align: justify;"><div>___</div><div>* Եսայեանն այս տեքստը գրել է 1912թ.-ի նոյեմբերին, սակայն առաջին անգամ հրատարակել է 1922թ.-ին, «Արէգ» գրական-գիտական ամսագրի հունվարի և փետրվարի համարներում։</div></div>շուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-34756014101869510392020-06-01T00:15:00.000+04:002020-06-05T14:40:04.957+04:00ԲԱՐԿՈՒԹՅԱՆ ՕԳՏԱԳՈՐԾՈՒԹՅՈՒՆՆԵՐԸ․ ԿԱՆԱՅՔ ՊԱՏԱՍԽԱՆՈՒՄ ԵՆ ՑԵՂԱՊԱՇՏՈՒԹՅԱՆԸ<div style="text-align: left;">
<b>Օդրի Լորդ</b></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
Գլխավոր ելույթ Կանանց հետազոտությունների ազգային միության գիտաժողովին (Սթորրս, Քոննեքթիքըթ, հունիս 1981թ.):</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-style: italic;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<i>Ցեղապաշտություն</i>։ Հավատ մի ցեղի ներհատուկ վերադասության մնացած բոլոր ցեղերի հանդեպ, և հետևաբար տիրապետության իրավունք՝ բացահայտ ու ենթադրյալ։</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<i><br /></i></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Կանայք պատասխանում են ցեղապաշտությանը</i>։ Իմ պատասխանը ցեղապաշտությանը բարկությունն է։ Կյանքիս մեծ մասն ապրել եմ այդ բարկության հետ՝ արհամարհելով այն, դարձնելով այն սնունդ, սովորելով օգտագործել այն՝ նախքան հիմնավեր կաներ իմ տեսիլները։ Ժամանակին սա անում էի լուռ՝ վախեցած դրա ծանրությունից։ Բարկությունից իմ վախն ինձ չսովորեցրեց ոչինչ։ Ձեր վախն այդ բարկությունից ձեզ էլ չի սովորեցնի ոչինչ։</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
Երբ կանայք պատասխանում են ցեղապաշտությանը, նշանակում է կանայք պատասխանում են բարկությանը՝ բացառման, չհարցադրված արտոնության, ցեղային խեղաթյուրումների, լռության, չարաշահման, կարծրատիպերի տարածման, պաշտպանողության, թյուրանվանման, դավաճանության ու յուրացման բարկությանը։</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
Իմ բարկությունը պատասխան է ցեղապաշտական վերաբերմունքին և գործողություններին ու կանխադրություններին, որոնք ծագում են այդ վերաբերմունքից։ Եթե այլ կանանց հետ ձեր հարաբերություններն արտացոլում են այդ վերաբերմունքը, ապա իմ բարկությունն ու ձեր ուղեկից վախերը լուսարձակներ են, որոնք կարող են օգտագործվել աճի համար այնպես, ինչպես ես եմ օգտագործել բարկությունն արտահայտելու իմացումն իմ աճի համար։ Բայց ուղղիչ վիրահատության համար, ոչ՝ մեղքի զգացման։ Մեղքի զգացումն ու պաշտպանողությունն աղյուսներ են պատի մեջ, որին բախվելիս բոլորս տապալվում ենք․ դրանք չեն ծառայում մեր ապագաներից և ոչ մեկին։</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
Քանի որ չեմ ուզում, որ սա դառնա տեսական քննարկում, այս կետերը պատկերավորելու համար կանանց միջև փոխանակության մի քանի օրինակ կբերեմ։ Ժամանակ խնայելու նպատակով կարճ կկապեմ։ Ուզում եմ իմանաք, որ օրինակները շատ ավելին են եղել։</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Մի գիտաժողովի ելույթ եմ ունենում անմիջական ու կոնկրետ բարկությամբ, ու մի սպիտակ կին ասում է․ «Պատմիր ինձ՝ ինչ ես զգում, բայց ոչ չափից շատ կոպիտ, այլապես չեմ կարողանում լսել քեզ»։ Բայց իմ խոսելաձև՞ն է նրան խանգարում լսել, թե՞ վտանգն ուղերձից, որ նրա կյանքը կարող է փոխվել։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Հարավային նահանգի համալսարաններից մեկի Կանանց հետազոտությունների ծրագիրը հրավիրում է մի Սև կնոջ ընթերցելու [իր գործերից] Սև և սպիտակ կանանց մեկշաբաթյա ժողովի ավարտին։ «Ի՞նչ տվեց ձեզ այս շաբաթը»,- հարցնում եմ։ Ամենաձայնեղ սպիտակ կինն ասում է․ «Կարծում եմ՝ շատ բան ստացա։ Զգում եմ, որ Սև կանայք հիմա ինձ իսկապես շատ ավելի լավ են հասկանում․ հիմա նրանք ավելի լավ են պատկերացնում, թե որտեղից եմ գալիս»։ Կարծես թե նրան հասկանալն էր ընկած ցեղապաշտական խնդրի սրտում։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Տասնհինգ տարի տևած կանանց շարժումից հետո, որը հավակնում է զբաղվել բոլոր կանանց կյանքին վերաբերող խնդիրներով և հնարավոր ապագաներով, դեռ լսում եմ համալսարանից համալսարան․ «Ինչպե՞ս կարող ենք հասցեագրել ցեղապաշտության խնդիրները։ Ոչ մի Գունավոր կին չէր եկել»։ Կամ այդ ձևակերպման մյուս կողմը․ «Մեր բաժնում չկա մեկը, որ պատրաստված լինի դասավանդել նրանց գործերը»։ Այլ կերպ ասած, ցեղապաշտությունը Սև կանանց խնդիրն է, Գունավոր կանանց խնդիրը, և միայն մենք կարող ենք քննարկել դա։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Երբ կարդացի «Բանաստեղծություններ՝ նվիրված զայրույթով լի կանանց» վերնագրով իմ գործից [1], մի սպիտակ կին հարցրեց ինձ․ «Ինչ-որ բան անելո՞ւ եք, որ կարողանանք ձևեր գտնել անմիջականորեն հարաբերվելու <i>մեր</i> բարկության հետ։ Կարծում եմ՝ սա շատ կարևոր է»։ Հարցնում եմ․ «Ինչպե՞ս եք դուք օգտագործում <i>ձեր</i> զայրույթը»։ Իսկ հետո ստիպված շրջվում եմ նրա աչքերի դատարկ նայվածքից՝ նախքան կկարողանա հրավիրել ինձ մասնակցելու իր սեփական ոչնչացմանը։ Իմ գոյությունն այն բանի համար չէ, որ զգամ նրա բարկությունն իր փոխարեն։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Սպիտակ կանայք սկսում են քննել իրենց հարաբերությունները Սև կանանց հետ, սակայն հաճախ եմ լսում, որ ուզում են միայն հարաբերվել մանկության ճանապարհներին շարված գունավոր մանուկների հետ, սիրելի դայակի հետ, երկրորդ դասարանից պատահական դասընկերոջ հետ՝ այն քնքուշ հիշողությունների հետ, որ ժամանակին խորհրդավոր էին և խտվտուն կամ չեզոք։ Դու խուսափում ես այն մանկական ենթադրություններից, որոնք ձևավորվել են Ռասթուսի և Ալֆալֆայի վրա լպիրշ ծիծաղով, մամայիդ թաշկինակի սրընթաց ուղերձով՝ փռված այգու նստարանին, քանի որ քիչ առաջ այդտեղ ես էի նստած եղել, Էյմոսի ու Էնդիի անջնջելի ու ապամարդկայնացնող պատկերներով ու քնելուց առաջ պապայիդ պատմած զվարճալի պատմություններով։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">1967 թվականին Իսթչեսթըրի սուպերմարկետներից մեկում գնումների սայլակով քշում եմ երկու տարեկան աղջկաս, երբ մի փոքրիկ սպիտակ աղջիկ մեր կողքով անցնող իր մոր սայլակից հուզված գոռում է․ «Նայի՛ր, մա՛մ, փոքրիկ աղախին»։ Ու մայրդ լռեցնում է քեզ, սակայն չի ուղղում։ Եվ այսպես տասնհինգ տարի անց՝ ցեղապաշտության մասին գիտաժողովին, դու դեռ կարող ես այդ պատմությունը զվարճալի համարել։ Բայց լսում եմ՝ ծիծաղը քո լի է ահաբեկությամբ ու ան-հանգստությամբ։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Մի սպիտակ դասախոս ողջունում է ոչ Սև, Գունավոր կանանց ժողովածուի հրատարակումը [2]։ «Սա թույլ է տալիս ինձ առնչվել ցեղապաշտությանը՝ առանց հարաբերվելու Սև կանանց կոպտության հետ»,- ասում է նա ինձ։</li>
</ul>
<ul>
<li style="text-align: justify;">Կանանց միջազգային մշակութային հավաքին մի հայտնի սպիտակ ամերիկացի բանաստեղծուհի ընդհատում է Գունավոր կնոջ գործի ընթերցումը, որ կարդա իր բանաստեղծությունը, իսկ հետո շտապում է դուրս՝ «կարևոր քննարկման»։</li>
</ul>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Եթե կանայք համալսարանում իրապես ուզում են երկխոսել ցեղապաշտության շուրջ, ապա պետք է ճանաչեն ուրիշ կանանց կարիքներն ու ապրման համատեքստերը։ Երբ համալսարանական կինն ասում է՝ «ես դա ինձ թույլ տալ չեմ կարող», նկատի ունի, որ ընտրում է՝ ինչպես ծախսել իր ունեցած փողը։ Իսկ երբ նպաստառու կինն է ասում «ես դա ինձ թույլ տալ չեմ կարող», նկատի ունի, որ յոլա է գնում այնքան փողով, որ 1972 թվականին հազիվ կհերիքեր գոյատևելու համար, և որ հաճախ բավարար ուտելիք չի ունենում։ Այնինչ Կանանց հետազոտությունների ազգային միությունն այստեղ 1981 թվականին գիտաժողով է անում՝ հանձնառություն ստանձնելով պատասխանել ցեղապաշտությանը, սակայն մերժելով գրանցման վճարից ազատել այն աղքատ և Գունավոր կանանց, որոնք ուզում էին բանախոսել և աշխատանոցներ վարել։ Սա անհնար է դարձնում շատ Գունավոր կանանց, ինչպես, օրինակ՝ «Սև կանայք հանուն տան գործի վարձատրության» կազմակերպությունից Ուիլմեթ Բրաունի մասնակցությունն այս գիտաժողովին։ Արդյոք սա լինելու է հերթական դե՞պքը, երբ համալսարանական աշխարհը կյանքը քննարկում է համալսարանի փակ շրջանակների ներսում։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ներկա սպիտակ կանանց հետ, որոնց ծանոթ է այս վերաբերմունքը, բայց առավելապես իմ բոլոր Գունավոր քույրերի հետ, որոնք ապրում և վերապրում են հազարավոր այսպիսի միջադեպեր, իմ Գունավոր քույրերի հետ, որոնք ինձ պես դեռ սանձահարում են իրենց զայրույթը, կամ որոնք երբեմն կասկածի տակ են առնում մեր զայրույթի դրսևորումները՝ համարելով անօգուտ և կործանարար (երկու ամենատարածված մեղադրանքները), ես ուզում եմ խոսել բարկության մասին, իմ բարկության մասին, և թե ինչ եմ սովորել դրա տիրապետությամբ ձգվող իմ ճամփորդություններից։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Ամեն բան կարելի է օգտագործել / բացի նրանից, ինչ վատնող է (կարիք կլինի / հիշել սա, երբ կմեղադրեն քեզ կործանման մեջ) [3]։</i></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Յուրաքանչյուր կին ունի լավ պահեստավորված բարկության զինանոց՝ ըստ կարելվույն օգտակար այն կեղեքումների դեմ՝ անձնական և հիմնարկային, որոնք ծնունդ են տվել այդ բարկությանը։ Ճշգրտությամբ սևեռելու պարագայում այն կարող է դառնալ զորավոր էներգիայի աղբյուր՝ ի սպաս առաջընթացի և փոփոխության։ Եվ երբ խոսում եմ փոփոխության մասին, նկատի չունեմ դիրքերի պարզունակ փոփոխություն կամ լարումների ժամանակավոր թուլացում, ոչ էլ ժպտալու կամ լավ զգալու կարողություն։ Ես խոսում եմ մեր կյանքերի հիմքում ընկած այդ ենթադրությունների հիմնարար և արմատական փոխակերպման մասին։ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ես տեսել եմ իրավիճակներ, երբ սպիտակ կանայք ցեղապաշտական ակնարկ լսելիս վրդովվում են ասվածից, լցվում ցասումով, սակայն լռում են, քանի որ վախենում են։ Այդ չարտահայտված բարկությունը ննջում է նրանց մեջ չպայթած ռումբի պես, որ սովորաբար պայթելու է ցեղապաշտությունից խոսող առաջին իսկ Գունավոր կնոջ գլխին։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Բայց բարկությունը, որ արտահայտվում ու թարգմանվում է գործողության՝ ի սպաս մեր տեսիլի և մեր ապագայի պարզեցման, ազատագրող և զորացնող է, քանի որ այս թարգմանության ցավոտ գործընթացում ենք պարզում, թե ովքեր են մեզնից լրջորեն տարբերվող մեր դաշնակիցները, և ովքեր են մեր իրական թշնամիները։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Բարկությունը լիցքավորված է տեղեկությամբ և էներգիայով։ Երբ խոսում եմ Գունավոր կանանց մասին, նկատի չունեմ միայն Սև կանանց։ Գունավոր կինը, որը Սև չէ և որը մեղադրում է ինձ իրեն անտեսանելի դարձնելու մեջ, երբ ենթադրում եմ, թե իր պայքարները ցեղապաշտության հետ նույնական են իմի հետ, ինչ-որ բան ունի ինձ ասելու, որից ավելի լավ կլինի սովորեմ, քան թե երկուսս էլ վատնենք մեզ՝ պարզելով, թե մեզնից ով է ճիշտ։ Եթե ես մասնակցում եմ, գիտակցաբար կամ այլ եղանակով, իմ քրոջ կեղեքմանը, և նա դա ինձ մատնացույց է անում, նրա բարկությանն իմով պատասխանելը ընդամենը սքողում է մեր փոխանակության նյութը հակազդեցությամբ։ Այն էներգիա է վատնում։ Եվ, այո՛, անչափ դժվար է կանգ առնել և լսել մի ուրիշ կնոջ ձայնը՝ ուրվագծող մի հոգեվարք, որ նաև իմը չէ կամ հոգեվարք, որին ինքս եմ նպաստել։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այստեղ մենք խոսում ենք՝ հեռացած առավել ակնբախ հիշեցումներից, որ որպես կին պատերազմի մեջ ենք։ Թող սա չխանգարի մեզ տեսնել մեր առջև ծառացող ուժերի մեծությունն ու խրթինությունը և այն ամենը, ինչն ամենամարդկայինն է մեր միջավայրում։ Մենք այստեղ նրա համար չենք, որ իբրև կին քննենք ցեղապաշտությունը քաղաքական և սոցիալական վակուումի մեջ։ Մենք գործում ենք մի համակարգի երախում, որի համար ցեղապաշտությունն ու սեռապաշտությունը շահույթի առաջնային, հաստատված և անհրաժեշտ հենարաններն են։ «Կանայք պատասխանում են ցեղապաշտությանը» այնչափ վտանգավոր մի թեմա է, որ երբ տեղական մամուլը փորձում է վարկաբեկել այս գիտաժողովը, ընտրում է կենտրոնանալ լեսբիական կացարանների ապահովման հարցի վրա՝ որպես շեղող մի հնարի․ կարծես եթե «Հարթֆորդ քուրանթ» օրաթերթը չի խիզախում նշել այստեղ ընտրված քննարկման թեման՝ ցեղապաշտությունը, ակնհայտ չի դառնում, որ կանայք, ըստ էության, փորձում են քննել և փոխակերպել մեր կյանքերի բոլոր ճնշող պայմանները։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Զանգվածային հաղորդակցությունը չի ուզում, որ կանայք, մասնավորապես սպիտակ կանայք, պատասխանեն ցեղապաշտությանը։ Այն ուզում է, որ ցեղապաշտությունն ընդունվի ձեր գոյության հյուսվածքում՝ որպես անփոփոխելի տրվածք, երեկոյան ժամի կամ սովորական մրսածության նման։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այսպիսով, մենք աշխատում ենք հակադրության և վտանգի համատեքստում, որի պատճառը հաստատ մեր միջև ընկած բարկությունները չեն, այլ, ավելի շուտ, այն թունոտ ատելությունը, որի թիրախում են բոլոր կանայք, Գունավոր մարդիկ, լեսբի ու գեյ մարդիկ, աղքատ մարդիկ՝ մենք բոլորս, որ ձգտում ենք քննել մեր կյանքերի մասնավորությունները, երբ դիմադրում ենք մեր կեղեքումներին՝ շարժվելով դեպի դաշինք և արդյունավետ գործողություններ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Կանանց ցանկացած քննարկում ցեղապաշտության մասին պետք է ներառի բարկության ճանաչումն ու օգտագործումը։ Այս քննարկումը պետք է լինի շիտակ և ստեղծարար, քանի որ այն չափազանց կարևոր է։ Մենք չենք կարող թույլ տալ, որ բարկությունից մեր վախը շեղի մեզ կամ գայթակղի, որ համաձայնվենք պակաս բանի շուրջ, քան ազնվությունը պեղելու ծանր աշխատանքը․ մենք պետք է շատ լուրջ լինենք այս թեմայի ընտրության և դրան միահյուսված բարկությունների հարցում, քանի որ, վստա՛հ եղեք, մեր հակառակորդները շատ լուրջ են ատում մեզ և այն, թե ինչ ենք փորձում անել այստեղ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Եվ մինչ մենք զննում ենք միմյանց բարկության, հաճախ՝ ցավոտ, երեսը, խնդրում եմ, հիշեք, որ այդ մեր բարկությունը չի ստիպում ինձ զգուշացնել, որ գիշերը կողպեք ձեր դռները և միայնակ չշրջեք Հարթֆորդի փողոցներում։ Ատելությունն է դարանակալած այդ փողոցներում, մեզ բոլորիս վերացնելու մղումը, երբ իրապես աշխատում ենք փոփոխության համար, ոչ թե պարզապես շփանում մեր գիտական հռետորությամբ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այս ատելությունն ու մեր բարկությունը շատ տարբեր են։ Ատելությունը ցասումն է նրանց, որ չունեն մեր նույն նպատակները, և դրա առարկան մահն ու կործանումն է։ Բարկությունը խեղաթյուրումների վիշտն է հավասարների միջև, իսկ առարկան՝ փոփոխությունը։ Բայց մեր ժամանակը սպառվում է։ Մեզ մեծացրել են այնպես, որ սեռից բացի ցանկացած տարբերություն համարենք կործանարար, ուստի Սև կանանց ու սպիտակ կանանց համար մեկմեկու բարկությանն առերեսվելն առանց հերքման կամ անշարժացման կամ լռության կամ մեղքի զգացման ինքնին հերետիկոսական և ծննդարար գաղափար է։ Սա ենթադրում է, որ հավասարները հանդիպում են ընդհանուր հիմքի վրա, որպեսզի քննեն տարբերությունը և փոխակերպեն այն խեղաթյուրումները, որ պատմությունը ստեղծել է մեր տարբերության շուրջ։ Քանի որ այդ խեղաթյուրումներն են, որ բաժանում են մեզ։ Ուրեմն պետք է հարց տանք ինքներս մեզ՝ ո՞վ է շահում այս ամենից։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Գունավոր կանայք ամերիկայում մեծացել են բարկության սիմֆոնիայի մեջ, քանի որ լռեցված են, քանի որ չընտրված են, քանի որ գիտեն՝ եթե գոյատևում են, ապա՝ ի հեճուկս այն աշխարհի, որը կանխատրված է համարում մարդկայնության մեր պակասը և որն ատում է իրեն չծառայող մեր գոյությունն իսկ։ Եվ ես ասում եմ <i>սիմֆոնիա</i>, ոչ թե <i>կակոֆոնիա</i>, քանի որ մենք ստիպված ենք եղել գործիքավորել այդ ցասումներն այնպես, որ դրանք մեզ չպատառոտեն։ Մենք ստիպված ենք եղել մեր ամենօրյա կյանքում սովորել շարժվել դրանց միջով և օգտագործել դրանք ուժի, զորության և ներքնատեսության համար։ Մեր մեջ նրանք, ովքեր չեն անցել այս դժվար դասը, կենդանի չեն մնացել։ Եվ իմ բարկությունն ինչ-որ չափով միշտ ձոն է իմ ընկած քույրերին։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div style="text-align: justify;">
Բարկությունը, ինչպես և ցասումը, պատշաճ հակազդեցություն է ցեղապաշտական վերաբերմունքին, երբ այդ վերաբերմունքից ծագող գործողությունները չեն փոխվում։ Հարց եմ տալիս այստեղ գտնվող կանանց, որ առավել վախենում են Գունավոր կանանց բարկությունից, քան իրենց սեփական չզննված ցեղապաշտական վերաբերմունքից․ Գունավոր կանանց բարկությունն ավելի՞ վտանգավոր է, քան մեր կյանքերի բոլոր ոլորտները երանգավորող ատելությունը կանանց հանդեպ։</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այլ կանանց բարկությունը չէ՛, որ կոչնչացնի մեզ, այլ այն, որ հրաժարվում ենք կանգ առնել, ականջ դնել դրա ռիթմերին, սովորել դրա ներսում, անցնել ներկայացման կերպից նյութին, ուժեր կորզել այդ բարկությունից՝ զորացման կարևոր այդ աղբյուրից։ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ես չեմ կարող թաքցնել իմ բարկությունը ձեզ զերծ պահելու մեղքի զգացումից, ոչ էլ՝ խոցված զգացմունքներից, ոչ էլ՝ բարկությանը պատասխան տալուց, քանի որ նման կերպ վարվելը վիրավորում և պարզունակացնում է մեր բոլոր ջանքերը։ Մեղքի զգացումը պատասխան չէ բարկությանը․ այն պատասխան է մեկի սեփական գործողություններին՝ արված կամ չարված։ Եթե այն հանգեցնում է փոփոխության, ուրեմն կարող է օգտակար լինել, քանզի այլևս մեղքի զգացում չէ, այլ գիտելիքի սկիզբ։ Մինչդեռ չափազանց հաճախ մեղքի զգացումը մեկ այլ անունն է անկարության և հաղորդակցությունը քայքայող պաշտպանողության․ այն դառնում է միջոց՝ պաշտպանելու անգիտությունը և շարունակելու իրերի դրությունն այնպես, ինչպես այն կա՝ անփոփոխության ծայրագույն պաշտպանություն։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Շատ կանայք գործիքներ չեն մշակել բարկությանը կառուցողական կերպով առերեսվելու համար։ Նախկինում ԳԲ [գիտակցությունը բարձրացնող] խմբերը, գլխավորապես սպիտակ, զբաղվել են բարկությունն արտահայտելու խնդրով սովորաբար տղամարդկանց աշխարհում։ Իսկ այս խմբերը կազմված էին կեղեքումների նման պայմաններում գտնվող սպիտակ կանանցից։ Սովորաբար քիչ փորձ կար՝ արտաբերելու կանանց միջև եղած բուն տարբերությունները, օրինակ՝ ցեղային, գունային, տարիքային, դասակարգային և սեռային ինքնության։ Այդ ժամանակ ակնհայտ կարիք չկար քննելու հակասություններն անձի՝ կնոջ, իբրև կեղեքողի։ Աշխատանք էր արված բարկությունն արտահայտելու, բայց շատ քիչ բան՝ մեկմեկու հանդեպ բարկությունն արտահայտելու համար։ Չէին մշակվել այլ կանանց բարկության հետ հարաբերվելու գործիքներ՝ բացի դրանից խուսափելուց, այն շեղելուց կամ մեղքի զգացումով քողարկված փախուստի դիմելուց։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ես ստեղծագործ օգտագործման ոչ մի եղանակ չունեմ մեղքի զգացման համար՝ ձեր կամ իմ սեփական։ Մեղքի զգացումն ընդամենը մի այլ եղանակ է խուսափելու տեղեկացված գործողությունից, ժամանակ շահելու պարզ ընտրություններ անելու հրատապ կարիքից, փրկվելու վերահաս փոթորկից, որ կարող է սնել մոլորակը, բայց և բեկել ծառերը։ Եթե ես ձեզ հետ բարկացած եմ խոսել, առնվազն խոսել եմ ձեզ հետ, ատրճանակը դեմ չեմ տվել ձեր գլխին ու կրակել ձեզ փողոցի մեջտեղում, չեմ նայել արնաքամ լինող ձեր քրոջ մարմնին ու հարցրել․ «Տեսնես, ի՞նչ էր արել սրան արժանանալու համար»։ Սա էր երկու սպիտակ կնոջ արձագանքը Մերի Չըրչ Թերըլի պատմությանը լինչի դատաստանի ենթարկված մի Սև հղի կնոջ մասին, որի երեխային պատռել-հանել էին նրա մարմնից։ 1921 թիվն էր, և Ալիս Փոլը նոր էր հրաժարվել հրապարակավ աջակցություն հայտնել, որ Սահմանադրության 19-րդ փոփոխությունը վերաբերեր բոլոր կանանց՝ հրաժարվելով աջակցել, որ Գունավոր կանայք ներառվեն այդ փոփոխության մեջ, չնայած գործ էինք արել այն կյանքի կոչելու համար։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Կանանց միջև բարկությունները չեն սպանի մեզ, եթե կարողանանք արտաբերել դրանք ճշգրտությամբ, եթե ականջ դնենք ասվածի բովանդակությանն առնվազն նույնքան բուռն, որքան պաշտպանվում ենք ասվածի կերպից։ Երբ երես ենք դարձնում բարկությունից, երես ենք դարձնում ներքնատեսությունից՝ ասելով, որ կընդունենք արդեն իսկ ճանաչված ձևերը՝ մահացու և ապահով կերպով ծանոթ։ Ես փորձել եմ սովորել իմ բարկության օգտակարությունն ինձ համար, բայց նաև դրա սահմանափակությունները։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Կանանց, որոնց մեծացրել են վախով, շատ հաճախ բարկությունը սպառնում է ոչնչացմամբ։ Բիրտ ուժի այրական կառույցի մեջ մեզ սովորեցրել են, որ մեր կյանքերը կախված են հայրիշխանության բարի կամքից։ Այլոց բարկությունից պետք էր ամեն գնով խուսափել, որովհետև դրանից ոչինչ չկար սովորելու, բացի ցավից, դատավճռից, որ մեզ վատ աղջիկների պես ենք պահել, մեծացել ենք ինչ-որ բանի պակասով, չենք արել այն, ինչ ենթադրաբար պիտի անեինք։ Եվ եթե ընդունենք մեր անզորությունը, ապա, անշո՛ւշտ, ցանկացած բարկություն կարող է ոչնչացնել մեզ։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Բայց կանանց ուժը մեր միջև տարբերությունները ստեղծարար ճանաչելն է, և առանց մեղադրանքի դիմակայելը ժառանգված այն խեղաթյուրումներին, որոնք, սակայն, այժմ ենթակա են մեր փոխակերպմանը։ Կանանց բարկությունները կարող են տարբերությունները ներքնատեսության միջոցով վերածել զորության։ Քանի որ բարկությունը հավասարների միջև ծնունդ է տալիս փոփոխության, ոչ թե կործանման, իսկ անհարմարությունն ու կորստի զգացումը, որ հաճախ պատճառում է, մահացու չեն, այլ՝ աճի նշան։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Իմ պատասխանը ցեղապաշտությանը բարկությունն է։ Այդ բարկությունը կերել է կյանքս միայն այն ժամանակ, երբ մնացել է անխոսելի, անօգուտ որևէ մեկի համար։ Այն նաև ծառայել է ինձ լույսից և իմացումից զուրկ դասասենյակներում, որտեղ Սև կանանց աշխատանքն ու պատմությունը մի ցնդվածքի չափ էլ չկար։ Այն ծառայել է ինձ որպես կրակ սպիտակ կանանց չըմբռնող աչքերի սառույցում, որոնք իմ փորձի և իմ ժողովրդի փորձի մեջ տեսնում են միայն վախի կամ մեղքի զգացման նոր պատճառներ։ Բայց իմ բարկությունն արդարացում չէ ձեր կուրության հետ չառնչվելու համար, ոչ էլ պատճառ ձեր սեփական գործողությունների հետևանքներից խուսափելու համար։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Երբ Գունավոր կանայք արտահայտում են իրենց բարկությունը, որ երիզի պես պարուրում է սպիտակ կանանց հետ մեր բազում շփումները, մեզ հաճախ ասում են, թե «անհուսության տրամադրություն եք ստեղծում», «սպիտակ կանանց խանգարում եք հաղթահարել մեղքի զգացումը» կամ «կանգնում եք վստահելի հաղորդակցության և գործողության ճանապարհին»։ Բոլոր այս մեջբերումներն ուղղակիորեն վերցված են այս կազմակերպության անդամների՝ վերջին երկու տարիներին ինձ ուղղված նամակներից։ Մի կին գրել էր․ «Քանի որ Սև ես և Լեսբի, թվում է՝ խոսում ես տառապանքի բարոյական հեղինակության անունից»։ Այո՛, Սև եմ և Լեսբի, և այն, ինչ լսում եք իմ ձայնի մեջ, ցասում է, ոչ թե տառապանք։ Բարկություն, ոչ թե բարոյական հեղինակություն։ Տարբերությո՛ւն կա։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև կանանց բարկությունից մի կողմ քաշվելն ահաբեկության պատաճառաբանությամբ կամ պատրվակով ոչ ոքի զորություն չի պարգևում, այն պարզապես մի այլ եղանակ է՝ պահպանելու ցեղապաշտական կուրությունն ու անհասցեագիր արտոնության իշխանությունը՝ անսասան, անձեռնմխելի։ Մեղքի զգացումն առարկայացման մի այլ եղանակ է։ Կեղեքված մարդկանց միշտ խնդրում են փոքր-ինչ ավելի ձգվել ու կամրջել կուրության և մարդկայնության միջև խզումը։ Սև կանանցից ակնկալում են, որ մեր բարկությունն օգտագործենք միայն ի սպաս այլ մարդկանց փրկության կամ կրթության։ Բայց ժամանակն այդ անցել է։ Ինձ համար իմ բարկությունը նշանակել է ցավ, բայց նաև նշանակել է գոյատևում, և նախքան կհրաժարվեմ դրանից, համոզվելու եմ, որ կա առնվազն նույնքան հզոր մի բան՝ փոխարինելու այն հստակության տանող ճանապարհին։ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այդ ո՞ր կինն է այստեղ այնքան սիրատոչոր իր սեփական կեղեքմամբ, որ չի կարող տեսնել իր կրունկի հետքը մեկ այլ կնոջ դեմքին։ Այդ ո՞ր կնոջ կեղեքման պայմաններն են դարձել թանկարժեք ու անհրաժեշտ անցաթուղթ, որով նա կկարողանա միանալ արդարամիտների հոտին՝ հեռու ինքնազննության սառը քամիներից։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ես Գունավոր լեսբի կին եմ, ում երեխաները կանոնավոր սնվում են, որովհետև ես աշխատում եմ համալսարանում։ Եթե նրանց կուշտ փորերի պատճառով չեմ կարողանում ճանաչել իմ ընդհանրությունը Գունավոր կնոջ հետ, ում երեխաները չեն սնվում, քանի որ նա գործ չի կարողանում գտնել, կամ նրա հետ, որ երեխա չունի, քանի որ ներքին օրգանները փտել են տնային աբորտներից ու ստերջացումներից, եթե չկարողանամ ճանաչել լեսբի կնոջը, որ ընտրում է երեխաներ չունենալ, կնոջը, որ մնացել է իր թաքստոցում, քանի որ նրա նույնասեռատյաց համայնքն է իր կյանքի միակ ապավենը, կնոջը, որ ընտրում է լռությունը մեկ այլ մահվան փոխարեն, կնոջը, որ զարհուրում է, թե իմ բարկությունը կհրահրի բարկության իր պոռթկումը, եթե չկարողանամ ճանաչել նրանց որպես իմ ուրիշ երեսներ, ապա նպաստում եմ ոչ միայն նրանցից յուրաքանչյուրի կեղեքմանը, այլև իմ սեփական, իսկ բարկությունը, որ կանգնած է մեր միջև, ուրեմն, պետք է օգտագործվի պարզության և փոխադարձ զորացման, այլ ոչ թե մեղքի զգացման պատճառած խուսափանքի կամ հետագա մասնատման համար։ Ես ազատ չեմ, քանի դեռ որևէ կին անազատ է, նույնիսկ երբ նրա կապանքները շատ տարբեր են իմ սեփական կապանքներից։ Եվ ես ազատ չեմ, քանի դեռ որևէ Գունավոր մարդ մնում է շղթայված։ Ո՛չ էլ ձեզնից որևէ մեկը։ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Այստեղ ես խոսում եմ որպես Գունավոր կին, որ հետամուտ է ոչ թե կործանման, այլ վերապրման։ Ոչ մի կին պարտավոր չէ փոխակերպել իր կեղեքչի հոգեկան վիճակը, թեկուզ այն մարմնավորված լինի այլ կնոջ մեջ։ Ես ծծել եմ գայլի բարկության շուրթը և օգտագործել այն լուսավառության, ծիծաղի, պաշտպանության ու ջերմության համար այնպիսի տեղերում, որտեղ ոչ լույս կար, ոչ սնունդ, ոչ քույրություն, ոչ գթություն։ Մենք աստվածուհիներ, մայրիշխանուհիներ կամ աստվածային ներողամտության կոթողներ չենք, մենք դատաստանի հրեղեն մատներ կամ խարազանման գործիքներ չենք․ մենք կանայք ենք, որ միշտ հետ ենք հրվում դեպի կնոջ մեր զորությունը։ Մենք սովորել ենք օգտագործել բարկությունը, ինչպես սովորել ենք օգտագործել կենդանու լեշը, և ծեծված, կապտած ու փոփոխուն՝ մենք վերապրել ենք, աճել, ու ինչպես Անջելա Ուիլսոնն է ասում, մենք շարժվում ենք առաջ։ Անգույն կանանց հետ կամ առանց նրանց։ Մենք օգտագործում ենք բոլոր այն ուժերը, որոնց համար պայքարել ենք, այդ թվում՝ բարկությունը, օգնելու սահմանել և նորաձևել մի աշխարհ, որտեղ մեր բոլոր քույրերը կարող են աճել, որտեղ մեր երեխաները կարող են սիրել, և որտեղ այլ կնոջ տարբերությանն ու հրաշքին հպվելու, հանդիպելու ուժն ի վերջո կհաղթահարի կործանման պահանջը։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև կանանց բարկությունը չէ՛, որ կաթկթում է մոլորակի վրա ախտածին հեղուկի նման։ Իմ բարկությունը չէ՛, որ հրթիռներին մեկնարկ է տալիս, ռեակտիվ արկերի ու պատերազմի և մահվան այլ միջոցների վրա վայրկյանում ավելի քան վաթսունհազար դոլար ծախսում, մորթում երեխաներին քաղաքներում, կուտակում կաթվածահարույց գազի և քիմիական ռումբերի պաշարներ, սոդոմացնում մեր աղջիկներին ու մեր մոլորակը։ Սև կանանց բարկությունը չէ՛, որ ժանգոտվում-դառնում է կույր, ապամարդկայնացնող իշխանություն՝ հետամուտ բոլորիս ոչնչացմանը, քանի դեռ չենք դիմակայել նրանով, ինչ ունենք, մեր զորությամբ քննելու և վերասահմանելու մեր ապրելու և աշխատելու պայմանները, մեր զորությամբ երևակայելու և վերակառուցելու, բարկություն առ ցավոտ բարկություն, քար առ ծանր քար, տարբերությամբ բազմացող մի ապագա ու մեր ընտրություններին զորավիգ մոլորակը։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Մենք ողջունում ենք բոլոր այն կանանց, որ կարող են հանդիպել մեզ՝ դեմ առ դեմ, առարկայացումից անդին և մեղքի զգացումից անդին։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
[1] Այս շարքից մի բանաստեղծություն ներառված է «Հատընտիր բանաստեղծություններ. Հին ու նոր» ժողովածուում (տե՛ս <i>Chosen Poems: Old and New,</i> W.W. Norton and Company, New York, 1978, 105-108):
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
[2] «Կամուրջն այս, որ կոչվում է մեջքս», խմբ․ Շերի Մորագա և Գլորիա Անզալդուա (տե՛ս <i>This Bridge Called My Back: Writings by Radical Women of Color</i>, Kitchen Table: Women of Color Press, New York, 1984), առաջին անգամ հրատարակվել է 1981թ.։ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
[3] Հատված «For Each of You» բանաստեղծությունից, առաջին անգամ հրատարակվել է «Երկրից, որտեղ բնակվում են ուրիշ մարդիկ» գրքում (տե՛ս <i>From A Land Where Other People Live</i>, Broadside Press, Detroit, 1973) և «Հատընտիր բանաստեղծություններ. Հին ու նոր» լիակատար ժողովածուում (տե՛ս <i>Chosen Poems: Old and New</i>, W.W. Norton and Company, New York, 1982), էջ 42:</div>
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Անգլերենից թարգմանեց Ռուզաննա Գրիգորյանը։ Անգլերենի հետ համեմատությամբ խմբագրեց Շուշան Ավագյանը։ Հայերենը վերանայեց Վիոլետ Գրիգորյանը։ Խորհուրդներով օգնեցին Շոն Նոնենմեյքրը, Տիաննա Քաչոյեան-Շանզը, Լուսինե Եղյանը և Վարդան Ազատյանը։ Տեքստի նախնական թարգմանությունը քննարկվել է Ֆեմգրադարանում, հուլիսի 27, 2019թ.։ Բնագիրը ըստ՝ Аudre Lorde, Sister Outsider: Essays and Speeches (Crossing Press, Berkeley, California, 2007), 124-133: Առցանց տարբերակը՝ <a href="https://www.blackpast.org/african-american-history/speeches-african-american-history/1981-audre-lorde-uses-anger-women-responding-racism/" target="_blank">այստեղ</a>։</div>
շուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-5301962589615292182019-11-26T18:31:00.002+04:002019-12-01T15:15:34.505+04:00վճարված է|paid<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; font-size: 22px; margin: 0px; position: relative;">
<span style="color: #666666;"><span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: small;"></span></span></span></h2>
<h3 class="post-title entry-title" style="background-color: white; font-family: arimo; font-stretch: normal; font-weight: normal; line-height: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative;">
<span style="color: #666666;"><span style="color: #444444; font-size: large;">ԴԵԿՏԵՄԲԵՐ 6-7.2019</span></span></h3>
<div>
<span style="color: #666666;"><span style="color: #444444; font-size: large;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="color: #666666;"><span style="color: #444444; font-size: large;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="color: #666666;"><span style="color: #1c1e21; font-size: xx-small;"></span></span><br />
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<div style="text-align: left;">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9.0pt;">բացումը՝ դեկտեմբեր
6-ին, ժամը՝ 19:00</span><span style="font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9.0pt;">ՀԱՅ-ԱՐՏ ՄՇԱԿՈՒԹԱՅԻՆ
ԿԵՆՏՐՈՆ | Մաշտոցի 7ա</span><span style="font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9.0pt;">հանդիպում դեկտեմբեր
7-ին, ժամը՝ 17:00</span><span style="font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 12px;">ՖԵՄԳՐԱԴԱՐԱՆ|բաղրամյան 2, 3-րդ հարկ, բն. 6</span></div>
<br />
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<br /></div>
</div>
</div>
<span style="color: #666666;"><span style="color: #1c1e21; font-size: xx-small;">
</span></span></div>
<div>
<span style="color: #666666;"><span style="color: #444444; font-size: large;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhC-X30DKnGTpLIQMPW_-C0qIHNQS__259wHnNJ30jiS2yZlwkp-pEF9iocT8HoZsNsCkymR90YjklOaC-6g1c6PVvrrCL69-Wvlwq-suB69lHzkrGUDqOSm17adS48c5aqagsepFbrobqF/s1600/QY2019_.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="958" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhC-X30DKnGTpLIQMPW_-C0qIHNQS__259wHnNJ30jiS2yZlwkp-pEF9iocT8HoZsNsCkymR90YjklOaC-6g1c6PVvrrCL69-Wvlwq-suB69lHzkrGUDqOSm17adS48c5aqagsepFbrobqF/s400/QY2019_.jpg" width="238" /></a></div>
<div>
<span style="color: #666666;"></span><br />
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #666666;"><span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;"><span style="font-size: 12px;"><br /></span></span>
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">ես՝ նեղ խորտակում՝ չլուծվող վայրի տարածության մեջ,</span></span><br />
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">ապրել քաղաքում՝ համբուրվելու համար լիովին </span><i style="color: #1c1e21; font-family: calibri, sans-serif;">ան</i><span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">հարմար։</span><br />
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">քո ու իմ միջև սերը՝ իբրև տձև, </span><strike style="color: #1c1e21; font-family: calibri, sans-serif;">հակահիգիենիկ</strike><span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;"> ակտ,</span><br />
<span style="color: #1c1e21; font-family: calibri, sans-serif;">որ թափվում է բարձրահարկ շենքերի նեղ պատուհաններից,</span><br />
<span style="color: #1c1e21; font-family: calibri, sans-serif;">մինչդեռ փոքր հրաբուխները վազվզում են ոսկեգույն խոտերի մեջ։</span><br />
<span style="color: #1c1e21; font-family: calibri, sans-serif;">մենք չափազանց թափթփված ենք սիրելու համար</span></div>
<span style="color: #666666;">
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">ու անսահման հոգնած՝ էս խորը ու մութ գիշերով աբովյանից -</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">բաղրամյան մի ձև սեթևեթելու համար․</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">որովհետև էս քաղաքը այնքան, այնքան <i>ան</i>հարմար է համբուրվելու համար։</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;"><i>սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս, սերս,</i></span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">սերս՝ ժայռերի արանքում թաքնված հազվագյուտ միջատների շնչառության ձայն։</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">թող այնքան շատ չլինեմ, որ քարտեզներում հայտնված</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">նորահայտ ծառերը վառվեն հանկարծակի տապերից,</span></div>
<div style="background: white; color: #666666; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">թող այնքան կոպիտ չլինեմ, որ մեր <i>հպում</i>ից փոքր թփեր աճեն՝</span></div>
<div style="background: white; line-height: 140%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<div style="color: #666666;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;">պատրաստ չծաղկելու և չտարածվելու</span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-size: 9.0pt;">opening, december 6, 19:00</span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-size: 9pt;">Hay-Art Cultural Center | 7a mashtots street</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9.0pt;">meeting, december 7,
17:00</span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif; font-size: 9pt;">FEMLIBRARY |
baghramyan 2, 3rd floor, 6th</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-size: 7.5pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="color: #1c1e21; font-size: 7.5pt;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3x9nkKaq-R52z_o1cLA4la_BBN39lMlGax6s_pLUdz-SXDEgWqlGNOU0LghniFryOO4ed0TUkBf0Y_tup1Pg2PvtycvCBdIf-xQpI-NbKpJgmVVc7D3xQw8XHHSc8MtWsUaD1v4LtJz0y/s1600/QY2019_2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="958" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3x9nkKaq-R52z_o1cLA4la_BBN39lMlGax6s_pLUdz-SXDEgWqlGNOU0LghniFryOO4ed0TUkBf0Y_tup1Pg2PvtycvCBdIf-xQpI-NbKpJgmVVc7D3xQw8XHHSc8MtWsUaD1v4LtJz0y/s400/QY2019_2.jpg" width="238" /></a></div>
<div style="color: #666666;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;"><span style="font-size: 12px;"><br /></span></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">i, a narrow submergence, insoluble in the
space of any terrain.</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">to live in the city – entirely inconvenient for
kissing.</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">love between you and me as a misshapen, <s>anti-hygienic</s> act,</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">which spills from narrow windows of tall buildings</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">whilst small volcanoes run around through gilded
grass.</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">we are much too messy for loving</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">and tired beyond bounds in this abysmal and dark
night</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">to somehow vogue from abovyan to baghramyan -</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">because this city is so, so inconvenient
for kissing.</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">beloved, beloved, beloved, beloved, beloved,
beloved, beloved, beloved, beloved, beloved, </span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">beloved - the breathing sound of rare insects
hidden between cliffs․</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">may i not be so much so that trees newly appearing
on maps burn from sudden heat,</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">may i not be so harsh so that small shrubs grow from
our touch,</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="color: #666666;">
<span style="color: #1c1e21; font-family: "calibri" , sans-serif;"><span style="font-size: 12px;">
</span></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 130%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11.0pt; line-height: 130%;">ready not to bloom, not to spread</span><span style="font-family: "calibri light" , sans-serif; font-size: 11pt; line-height: 130%;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: right;">
<br /></div>
</div>
</span></div>
</div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-31518178699198557932019-05-26T17:04:00.001+04:002019-05-26T17:06:38.096+04:00Chère L<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>JA</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
<w:UseFELayout/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="276">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]-->
<style>
<!--
/* Font Definitions */
@font-face
{font-family:"MS 明朝";
mso-font-charset:78;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:-536870145 1791491579 18 0 131231 0;}
@font-face
{font-family:"Cambria Math";
panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;
mso-font-charset:0;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:-536870145 1107305727 0 0 415 0;}
@font-face
{font-family:Cambria;
panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;
mso-font-charset:0;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:-536870145 1073743103 0 0 415 0;}
/* Style Definitions */
p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal
{mso-style-unhide:no;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
margin:0cm;
margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"MS 明朝";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-ansi-language:FR-CA;}
.MsoChpDefault
{mso-style-type:export-only;
mso-default-props:yes;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"MS 明朝";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
@page WordSection1
{size:595.0pt 842.0pt;
margin:72.0pt 90.0pt 72.0pt 90.0pt;
mso-header-margin:35.4pt;
mso-footer-margin:35.4pt;
mso-paper-source:0;}
div.WordSection1
{page:WordSection1;}
</style>
</div>
-->
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<!--StartFragment-->
<div class="MsoNormal">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK2"></a><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Il n’y a pas de fin dans ce
livre. Ne cherche plus ma chère.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="FR-CA">Il faut commencer de la dernière page. Attendre un
petit peu que la tristesse et<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>l’ennui passent.
Il faut tout lire à travers la tasse de café posée sur la petite commode, près
de mon lit, pendant que <i>Fairuz</i> chante.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je ne résisterai plus pour longtemps. La vie ne me
suffit plus, elle ne peut plus me retenir, me saisir. Les années filent et je
demeure silencieuse. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je disparais au fil des jours. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Personne n’aperçoit cette disparition pénible et
écrasante. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">J’aurais dû tout laisser et quitter cette terre, où
je n’arrive pas à poser les pieds à tes côtés. </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Cette terre devient de plus en
plus difficile à retenir dans mes entrailles. Cette terre anéantit l’amour que
je garde pour toi, et qui ne laisse pas la place à une autre.<o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je suis seule, pourtant mon <i style="mso-bidi-font-style: normal;">inbox</i> risque d'éclater sous la lourdeur de 1230 lettres non-ouvertes.
J’ouvre mon compte et ne réussit pas à les effacer. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je n’ai plus envie de communiquer. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je suis épuisée. Je cède. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Pourtant je me réveille chaque matin, je sors du
lit, lave mon visage, m’habille proprement, sors dans la rue, souris aux
passants, rencontre les gens qui me posent beaucoup de questions et auxquelles
ils répondent aussitôt. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">J’écris cette lettre et la fatigue me saisit en
plein milieu. J’arrête un peu. Je regarde ces arbres autour de moi, dans ce
jardin familier et silencieux. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je n’ai plus envie… depuis longtemps. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">J’enlève mes sandales et marche pieds nus dans la
terre encore humide. Les petits cailloux me font mal, agressent la chair
enfouie dans cette multitude de désespoir. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Le seul bonheur est que je ne veux plus, je ne
désire plus. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Les livres empilés restent à côté de mon lit. Je
pose des fois un regard tendre sur eux à mon réveil. Ils ne correspondent plus
à ma réalité et je n’ai plus le courage d’écrire le mien. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Aliénée dans ma propre chambre, j’allume une
cigarette et observe tranquillement cette fumée se faufiler dans ce vide surpeuplé
de toutes ces idées qui blessent. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je ne dis plus rien, je ne me plains plus. Je suspends…
<o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je suis épuisée d’être courageuse. Je ne sais plus
combien de temps je peux tenir encore, avant de sombrer dans la folie. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">J’ai gardé quelques lettres dans mon tiroir. J’y
retournerai de temps en temps pour les lire et me rassurer que tout était réel,
que notre rencontre a eu lieu. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Toutes ces histoires restent dans mon corps et
vieillissent dans les plis de ma chair qui elle, relâche doucement avec l’âge. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="FR-CA">Je transmets les écrits dans le <i>keofteh</i> que je
pétris vigoureusement avec mes mains furieuses. Les pages blanches ne suffisent
plus pour révéler toutes les émotions. La viande hachée
crue que je serre fort entre mes doigts, dans ce bol en métal, devient le
témoin de toute cette angoisse et rage qui débordent silencieusement. Des
larmes explosives que je laisse couler dans le <i>bulghur</i> pour la rendre toute
molle et facile à digérer. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je n’ai plus
de tes nouvelles depuis plusieurs mois, peut-être même des années. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Tes lettres, je commence à les imaginer, à me les
écrire pour réconforter mon âme qui n’a plus envie de rien. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">Je ne sais plus si tu existes vraiment, si tu
existes en moi ou dans l’autre qui n’existe pas, qui parle à peine, qui a perdu
la voix, qui aurait pu mais n’a pas pu ou voulu.<o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span lang="FR-CA">J’embrasse tendrement tes yeux et respire follement
l’odeur de la douce sueur derrière ton cou. <o:p></o:p></span></span></span></div>
<!--EndFragment--><br />
<br />
B.Lara http://www.blogger.com/profile/06181232274103945763noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-45166751522383285522018-12-13T22:32:00.001+04:002018-12-15T17:58:40.461+04:00QY happening №XI<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="color: #999999; font-size: x-small;">DECEMBER </span></span><span style="color: #666666;">21<span style="font-size: medium;">-</span><span style="font-size: medium;"> </span><span style="font-size: medium;">23</span><span style="font-size: xx-small;">.12.2018</span></span></h2>
<div>
<span style="color: #4c1130;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="color: #4c1130;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFRF-AYvizfGkodImDCx10rb4-Y3KIsoBvqSYX5iLS7uJRg-2Q4Yljq8juwf_17h_UDxzTGYlsxxdP2R1R2AF2wZQy92jmcwxdyj9JRsrvG4nMxVnynb8elWTiWc5aIVByfOc5NRu3ZG2A/s1600/poster+230X400.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="921" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFRF-AYvizfGkodImDCx10rb4-Y3KIsoBvqSYX5iLS7uJRg-2Q4Yljq8juwf_17h_UDxzTGYlsxxdP2R1R2AF2wZQy92jmcwxdyj9JRsrvG4nMxVnynb8elWTiWc5aIVByfOc5NRu3ZG2A/s640/poster+230X400.jpg" width="368" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;">As political changes take
shape – or seemingly take shape - here and elsewhere, many claim that women -
often regarded a “neglected” segment of society, a “group” in need of
“empowerment,” and so on - should be given positions of governance. These
claims are framed as feminist, situating feminism as a project of gaining
access to institutional power. Can government (a site of power) (ever) be the
site of feminist intervention – as a process of diffusion and multiplicity or
does feminism from here on out need to be, inherently, a rejection of
institutional power? <o:p></o:p></span></div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;">Queering understandings of
feminist power – as incessantly antagonistic – can offer narratives of feminist
empowerment that destabilize and undo understandings of power as institutional.
What emerges from this queering are spaces of feminist and/or queer antagonism
to institutions that constitute another kind of politics – a politics that
cannot exist in any conjunction or in collaboration with governance.<o:p></o:p></span></div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;">The 2018 Queering Yerevan
Happening, to take place December 21-23, 2018, may include interventions,
discussions, and talks surrounding these sets of que(e)ries. <o:p></o:p></span><br />
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;"><br /></span>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKn2tpME-3f7-7XnfCOJUfDi5li4o4O4QsrG9_gDvq7mjZfP12kcZ_Nq69hvdD9fTo8qfn5pPOgdsUOC_fNb9nGFkXojMqjDOrHwpPGqbwbeDNiMgjUsMqrnOyEBbRBjLwUTcIOOEHkG0J/s1600/angleren.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="758" data-original-width="1600" height="302" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKn2tpME-3f7-7XnfCOJUfDi5li4o4O4QsrG9_gDvq7mjZfP12kcZ_Nq69hvdD9fTo8qfn5pPOgdsUOC_fNb9nGFkXojMqjDOrHwpPGqbwbeDNiMgjUsMqrnOyEBbRBjLwUTcIOOEHkG0J/s640/angleren.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="color: #535456; font-family: "arial" , sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="BasicParagraph" style="mso-hyphenate: none; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div>
<span style="color: #4c1130;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span></div>
</div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-55124598733942888682018-12-13T22:19:00.000+04:002018-12-16T05:19:42.459+04:00 ՏԵՂԻ ՈւՆԵՆԱԼԻՔ №XI <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<h2 style="clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative; text-align: left;">
<span style="background-color: white;"><span style="color: #666666;"><span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: medium;">ԴԵԿՏԵՄԲԵՐ </span></span><span style="font-size: large;">21</span><span style="font-size: large;">-</span><span style="font-size: large;"> </span><span style="font-size: large;">23</span><span style="font-size: x-small;">.12.2018</span></span></span></h2>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwhh4RnYWF-6AFa-XhCXC3_NQhJMfXowotIIaCrU9mbCUC8fyO760yUIMwEBtywvcQ0gkuRxamza6_9Gm6T85ephT5gTstvgAMW4bVH4ixaRuRdevRSGasD5aJuWhJrS-5f_5NAI1A5rCc/s1600/poster+230X4002.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="921" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwhh4RnYWF-6AFa-XhCXC3_NQhJMfXowotIIaCrU9mbCUC8fyO760yUIMwEBtywvcQ0gkuRxamza6_9Gm6T85ephT5gTstvgAMW4bVH4ixaRuRdevRSGasD5aJuWhJrS-5f_5NAI1A5rCc/s640/poster+230X4002.jpg" width="368" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
Այստեղ և այլուր քաղաքական փոփոխությունների (առերևույթ) ձևավորման հետ մեկտեղ, շատերը հայտարարում են, որ կանայք, ովքեր շատ հաճախ դիտարկվում են որպես հասարակության «անտեսված» կամ «զորեղացման» կարիք ունեցող «հատված», պետք է իշխանական համակարգում դիրք ստանան: Այս պնդումները ձևակերպվում են իբրև ֆեմինիստական՝ ֆեմինիզմը ներկայացնելով որպես ինստիտուցիոնալ իշխանություն մուտք գործելու ծրագիր: Սակայն, կարո՞ղ է արդյոք կառավարությունը (իշխանական տիրույթ) (երբևէ) դառնալ ֆեմինիստական միջամտության՝ ներտարածման և բազմազանության շարժընթացի տարածք, թե՞ ֆեմինիզմն այսուհետ իր էությամբ պետք է լինի ինստիտուցիոնալ իշխանության մերժում: </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
Ֆեմինիստական՝ մշտապես անտագոնիստական ուժի ընկալումների տարօրինակումները կարող են ի հայտ բերել ֆեմինիստական զորեղացման այնպիսի պատումներ, որ ապակայունացնում և hետարկում են իշխանության՝ ինստիտուցիոնալ ընկալումները: Այս տարօրինակումներից երևան են գալիս ինստիտուտներին հակադրվող ֆեմինիստական և/կամ տարօրինակ(ված) տարածքներ, որ ձևավորում են այլ տեսակի քաղաքականություն. քաղաքականություն, որը չի կարող գոյություն ունենալ իշխանական համակարգի հետ համատեղ կամ դրա հետ գործակցելով: </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
2018թ.-ի դեկտեմբերի 21-23-ը ՏԵ-ղի ունենալիքը ներառում է այս տարհարցարկումների շուրջ քննարկումներ և ինտերվենցիաներ:<br />
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjyq_gRA3IHhQsY_4nMwo32EDYCyPJ_AMT1AU7mopykLjxTPe0MQDb1SCfzsCN-_DdYx_vdTb70PDIdv06m4_Qep-PUwODgeDC2STunXdSsWpH8crSA7Fy1g0lYSgsAAsVL-eWcLbs53zr-/s1600/hayeren.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="758" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjyq_gRA3IHhQsY_4nMwo32EDYCyPJ_AMT1AU7mopykLjxTPe0MQDb1SCfzsCN-_DdYx_vdTb70PDIdv06m4_Qep-PUwODgeDC2STunXdSsWpH8crSA7Fy1g0lYSgsAAsVL-eWcLbs53zr-/s640/hayeren.jpg" width="640" /></a></div>
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br /></div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-86418573458306465012018-10-08T09:48:00.002+04:002019-10-27T23:48:34.671+04:00Քոմբահի գետ կոլեկտիվի հայտարարությունը<div style="text-align: justify;">
Մենք Սև ֆեմինիստների կոլեկտիվ ենք, որն իր գործունեությունը սկսել է 1974 թվականից։[1] Այս [երեք տարիների] ընթացքում մենք զբաղված ենք եղել մեր քաղաքականությունը սահմանելու և հստակեցնելու գործընթացով։ Միևնույն ժամանակ քաղաքական գործունեություն ենք ծավալել խմբի շրջանակներում և համագործակցել այլ առաջադեմ կազմակերպությունների ու շարժումների հետ։ Ներկայումս ակտիվորեն պայքարում ենք ռասայական, սեռական, հետերոսեռական և դասակարգային ճնշումների դեմ, և հաշվի առնելով այն փաստը, որ ճնշման համակարգերը փոխկապակցված են՝ մեր առջև խնդիր ենք դրել զարգացնել միահավաք (ինտեգրված) վերլուծություն ու պրակտիկա։ Այս ճնշումների համադրությունը ստեղծում է մեր կյանքի պայմանները։ Լինելով Սև կին՝ Սև ֆեմինիզմը տեսնում ենք որպես քաղաքական տրամաբանական շարժում՝ պայքարելու ընդդեմ այն բազում և միաժամանակյա ճնշումների, որոնց հետ բախվում են բոլոր գունամաշկ կանայք։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ստորև քննարկելու ենք հետևյալ չորս կետերը․ 1) ժամանակակից Սև ֆեմինիզմի ծնունդը, 2) այն, ինչին հավատում ենք, այսինքն` մեր քաղաքականության կոնկրետ տիրույթը, 3) Սև ֆեմինիստներին համախմբելու խնդիրը և մեր կոլեկտիվի հակիրճ պատմությունը, 4) Սև ֆեմինիստական խնդիրներն ու պրակտիկան։</div>
<b><br /></b>
<b>1. Ժամանակակից Սև Ֆեմինիզմի ծնունդը
</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Նախքան Սև ֆեմինիզմի վերջին զարգացումներին անդրադառնալը, ցանկանում ենք հաստատել, որ մեր սկիզբը տեսնում ենք աֆրոամերիկացի կանանց՝ գոյատևման ու ազատագրման համար մղած կենաց-մահու պայքարի պատմական իրականության մեջ։ Ամերիկյան քաղաքական համակարգի (սպիտակ արական իշխանության) հանդեպ Սև կանանց ծայրահեղ բացասական վերաբերմունքը միշտ պայմանավորված է եղել նրանով, որ մենք անդամակցել ենք երկու ճնշված ռասայական ու սեռական կաստաների։ Ինչպես Անջելա Դեյվիսն է մատնանշում իր «Մտորումներ ստրուկների համայնքում Սև կնոջ դերի շուրջ» հոդվածում, Սև կանայք միշտ էլ մարմնավորել են (նույնիսկ եթե միայն ֆիզիկական դրսևորմամբ) սպիտակ արական իշխանության հակառակորդի դիրքորոշումը, և թե՛ կտրուկ, թե՛ աննկատ եղանակներով ակտիվորեն դիմադրել են, որպեսզի այն չասպատակի իրենց և իրենց համայնքները։ Միշտ էլ եղել են Սև կին ակտիվիստներ, ոմանք՝ հայտնի, ինչպես, օրինակ՝ Սոջերներ Թրութը, Հարիեթ Թաբմանը, Ֆրանսիս Է․ Ու․ Հարփերը, Այդա Բ․ Ուելզ Բարնեթը և Մերի Չրչ Թերելը, իսկ շատ շատերն էլ՝ անհայտ, որոնք կիսել են այն գիտակցությունը, որ իրենց սեռական ինքնությունը միակցված է ռասայական ինքնությանը, և որ այս բարդ ինքնությունն իրենց ամբողջ կյանքի իրավիճակն ու քաղաքական պայքարի կիզակետը դարձնում է յուրահատուկ։ Ժամանակակից Սև ֆեմինիզմն անթիվ սերունդների կրած անձնական զոհողությունների, պայքարատենչության և մեր մայրերի ու քույրերի կողմից արված աշխատանքի արդյունքն է։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև ֆեմինիզմն առավել ակնհայտորեն թափ հավաքեց 1960-ականների վերջին, երբ սկսվեց ամերիկացի կանանց շարժման երկրորդ ալիքը։ Սև, Երրորդ աշխարհի և աշխատավոր կանայք ամենասկզբից էլ մասնակցել են ֆեմինիստական շարժմանը, սակայն արտաքին հետադիմական ուժերը, ինչպես նաև հենց շարժման մեջ առկա էլիտիզմն ու ռասիզմը քողարկել են մեր մասնակցությունը։ 1973 թվականին Սև ֆեմինիստները, որոնք գլխավորապես բնակվում էին Նյու Յորքում, առանձին Սև ֆեմինիստական խումբ ձևավորելու անհրաժեշտություն զգացին։ Այդ խումբը Սև ազգային ֆեմինիստական կազմակերպությունն էր։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև ֆեմինիստական քաղաքականությունները նաև ակնհայտորեն կապված են Սև ազատագրական՝ մասնավորապես 1960-ականների և 1970-ականների շարժումների հետ։ Մեզնից շատերն ակտիվորեն մասնակցել են այդ շարժումներին (Քաղաքացիական իրավունքներ, Սև ազգայնականություն, Սև հովազներ) և մեր ողջ կյանքը մեծապես ազդվել և փոխվել է դրանց գաղափարախոսություններից, նպատակներից և մարտավարություններից։ Այս ազատագրական շարժումներում մեր փորձառությունն ու հուսախաբությունը, ինչպես նաև սպիտակ տղամարդկանց ձախ շարժման ծայրամասում հայտնվելը հանգեցրեց մի քաղաքականության, որը հակառասիստական էր (ի տարբերություն սպիտակ կանանց քաղաքականությունների) և հակասեքսիստական (ի տարբերություն Սև և սպիտակ տղամարդկանց քաղաքականությունների)։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Անհերքելի է, որ Սև ֆեմինիզմի ծագումն ուներ նաև անձնական պատճառներ, այն է՝ քաղաքական գիտակցությունը, որ բխում է անհատական Սև կանանց կյանքի անձնական փորձառություններից։ Սեռական ճնշումը Սև ֆեմինիստների, ինչպես նաև շատ այլ՝ իրենց ֆեմինիստ չհամարող Սև կանանց, առօրյա կյանքի անբաժան մասն է։ Երեխա ժամանակ մենք գիտակցում էինք, որ տարբերվում ենք տղաներից և որ մեզ այլ կերպ են վերաբերվում։ Օրինակ՝ մեզ կարգադրում էին լռել՝ «օրիորդին վայել» և, միևնույն ժամանակ, սպիտակների աչքում ավելի քիչ առարկելի երևալու համար։ Երբ մեծացանք, սկսեցինք գիտակցել տղամարդկանց կողմից ֆիզիկական ու սեռական բռնության վտանգը։ Այնուամենայնիվ, մենք ոչ մի կերպ չէինք կարողանում հղացականացնել այն, ինչ մեզ համար այդքան ակնհայտ էր, այն, ինչ իրոք տեղի էր ունենում։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև ֆեմինիստները հաճախ խոսում են խելագարության զգացումի մասին, որն ունենում են նախքան գիտակցելը, թե ինչ է սեռական քաղաքականությունը, հայրիշխանությունը և, որ ամենակարևորն է, ֆեմինիզմը, այսինքն, այն քաղաքական վերլուծությունն ու պրակտիկան, որը մենք՝ ֆեմինիստներս օգտագործում ենք մեր հանդեպ գործադրվող ճնշման դեմ պայքարելու համար։ Առօրյա կյանքում տեղ գտած ռասայական քաղաքականությունը և հենց ռասիզմը շատ Սև կանանց թույլ չեն տվել և չեն տալիս ավելի խորությամբ ուսումնասիրել իրենց սեփական փորձառությունները և այդ գիտակցության վրա կառուցել քաղաքականություն, որը կփոխի մեր կյանքը և անխուսափելիորեն վերջ կդնի մեր նկատմամբ գործադրվող ճնշմանը։ Մեր զարգացումը անպայման պետք է նաև կապված լինի Սևերի քաղաքական և տնտեսական ժամանակակից դիրքորոշումների հետ։ Երկրորդ համաշխարհային պատերազմից հետո եկած Սև երիտասարդ սերունդն առաջինն էր, որին հնարավորություն տրվեց նվազագույն կերպով մասնակցություն ունենալ այն որոշ կրթական ու աշխատանքային ոլորտներում, որոնք նախկինում ամբողջովին անհասանելի էին Սևերին։ Թեպետ մենք տնտեսապես գտնվում ենք ամերիկյան կապիտալիստական տնտեսության ամենաստորին մասում, կրթության ոլորտում և աշխատաշուկայում տիրող նմուշականության (tokenism) շնորհիվ մեզնից որոշներին հաջողվել է ձեռք բերել որոշ գործիքներ, ինչը մեզ թույլ է տվել ավելի արդյունավետ պայքարել մեր նկատմամբ կիրառվող ճնշման դեմ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ի սկզբանե մեզ համախմբողը հակառասիստական և հակասեքսիստական դիրքորոշումն էր։ Քաղաքականապես զարգանալով՝ սկսեցինք նաև անդրադառնալ հետերոսեքսիզմին և կապիտալիզմի ներքո տիրող տնտեսական ճնշմանը։<br />
<br />
<b style="text-align: start;">2. Ինչին ենք մենք հավատում</b><br />
<br />
Մեր քաղաքականությունը ծնվեց այն համոզմունքից, որ Սև կանայք էապես արժեքավոր են և մեր ազատագրումը չպետք է հավելում լինի, քանի որ մենք որպես մարդ ևս ունենք ինքնավարության կարիք։ Սա այնքան ակնհայտ է, որ կարող է պարզամիտ հնչել, սակայն փաստ է, որ ոչ մի առերևույթ առաջադիմական շարժում մեր դեմ կիրառվող ճնշումը երբևէ առաջնահերթություն չի համարել կամ լրջորեն չի աշխատել այն վերացնելու համար։ Սև կանանց հասցեին հնչեցված նվաստացուցիչ կարծրատիպերի լոկ թվարկումը (մեմմի, մայրիշխան, Սափֆայեր, պոռնիկ, բուլդագր), մեր նկատմամբ գործադրվող դաժան և հաճախ սպանամետ վերաբերմունքի արձանագրումը ցույց են տալիս, թե արևմտյան կիսագնդում ստրկության չորս դարերի ընթացքում որքան քիչ է արժեվորվել մեր կյանքը։ Մենք գիտակցում ենք, որ միայն մենք կարող ենք հետևողականորեն պայքարել մեր ազատագրման համար։ Մեր քաղաքականությունը բխում է ինքներս մեր, մեր քույրերի և մեր համայնքի նկատմամբ տածած առողջ սիրուց, ինչը թույլ է տալիս շարունակել մեր պայքարն ու աշխատանքը։</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Մեր նկատմամբ ճնշման վրա այս կենտրոնացումը մարմնավորված է ինքնության քաղաքականության հղացքում։ Մենք հավատում ենք, որ ամենախորը և հնարավորինս ամենաարմատական քաղաքականությունն ուղղակիորեն բխում է մեր իսկ ինքնությունից, ի հակադրություն այն քաղաքականության, որն աշխատում է վերջ դնել ուրիշի նկատմամբ ճնշմանը։ Սև կանանց դեպքում սա հատկապես խորշելի, վտանգավոր, սարսափեցնող ու հետևաբար հեղափոխական գաղափար է, քանի որ՝ դիտարկելով նախորդ բոլոր քաղաքական շարժումները, ակնհայտ է դառնում, որ ցանկացած ոք շատ ավելի արժանի է ազատագրման, քան մենք։
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Մենք մերժում ենք պատվանդանները, թագուհությունը և տաս քայլ հետ մնալը։ Բավական կլինի ընկալվել որպես մարդ, հավասար մարդ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Մենք հավատում ենք, որ հայրիշխանության ներքո սեռական քաղաքականությունը Սև կանանց կյանքում նույնքան համատարած է, որքան դասակարգային և ռասայական քաղաքականությունները։ Հաճախ դժվարանում ենք դասակարգային և ռասայական ճնշումները տարանջատել սեռականից, քանզի շատ անգամ դրանք միաժամանակ են տեղի ունենում։ Գիտենք նաև, որ գոյություն ունի ռասայա-սեռական ճնշում ասված բանը, որը ոչ ամբողջովին ռասայական է, ոչ էլ սեռական, ինչպես օրինակ՝ սպիտակ տղամարդկանց կողմից Սև կանանց բռնաբարության պատմությունը՝ որպես քաղաքական ճնշման զենք։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Թեպետ ֆեմինիստներ և լեսբիներ ենք, մենք կանգնած ենք առաջադեմ Սև տղամարդկանց կողքին և կողմնակից չենք այն մասնատմանը, որ պահանջում են անջատողական (separatist) սպիտակ կանայք։ Մեր Սև լինելը պահանջում է համախմբված լինել ռասայի խնդրի շուրջ՝ մի բան, որի կարիքը սպիտակ կանայք չունեն, եթե իհարկե չեն համախմբվում սպիտակ տղամարդկանց հետ որպես ռասայական ճնշողներ։ Սև տղամարդկանց հետ մենք պայքարում ենք ռասիզմի դեմ, միևնույն ժամանակ պայքարելով նրանց սեքսիզմի դեմ։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Մենք գիտակցում ենք, որ ճնշվածների ազատագրման համար անհրաժեշտ է ինչպես կապիտալիզմի և իմպերիալիզմի քաղաքատնտեսական համակարգերի, այնպես էլ հայրիշխանության ոչնչացումը։ Մենք սոցիալիստներ ենք, քանի որ հավատում ենք, որ աշխատանքը պետք է կազմակերպվի հօգուտ այն մարդկանց կոլեկտիվ շահի, որոնք անում են այդ աշխատանքը և ստեղծում արտադրանք, այլ ոչ թե հանուն տերերի շահի։ Նյութական ռեսուրսները պետք է հավասարապես բաշխված լինեն ստեղծողների միջև։ Այնուամենայնիվ, մենք վստահ չենք, թե սոցիալիստական հեղափոխությունը կապահովի մեր ազատագրումը, եթե այն նաև ֆեմինիստական և հակառասիստական հեղափոխություն չէ։ Մենք հանգել ենք այն եզրակացության, որ անհրաժեշտ է ստեղծել դասակարգային փոխհարաբերությունների այնպիսի հասկացողություն, որը հաշվի կառնի Սև կանանց դասակարգային դիրքը, որոնք սովորաբար մարգինալ են աշխատուժում, թեպետ այժմ մեզնից որոշները ժամանակավորապես կրկնակի ցանկալի են գրասենյակային և մասնագիտական ոլորտներում։ Մենք պետք է արտահայտենք այն անձանց իրական դասակարգային վիճակը, որոնք պարզապես անռասա, անսեռ աշխատողներ չեն, այլ որոնց համար ռասայական և սեռական ճնշումները որոշիչ գործոններ են իրենց աշխատանքային/տնտեսական կյանքում։ Թեպետ մենք համակարծիք ենք Մարքսի տեսության հետ, որը վերաբերում էր նրա կողմից վերլուծվող շատ կոնկրետ տնտեսական հարաբերություններին, մենք գիտենք, որ այդ վերլուծությունը պետք է ընդլայնվի, որպեսզի մենք՝ որպես Սև կանայք, կարողանանք հասկանալ մեր կոնկրետ տնտեսական իրավիճակը։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Քաղաքական ներդրումը, որ կարծում ենք արել ենք, «անձնականը քաղաքական է» ֆեմինիստական սկզբունքի ընդլայնումն է։ Ինքնագիտակցության բարձրացմանն ուղղված հանդիպումներին, օրինակ, մեզ հաջողվել է սպիտակ կանանց բացահայտածից անդին անցնել, քանի որ մենք առնչվում ենք ինչպես ռասայի և դասակարգի, այնպես էլ սեռի խնդիրների հետ։ Մեր փորձառության մասին մեր լեզվով՝ Սև կանանց ոճով խոսելու/վկայություն տալու մեջ նույնիսկ գոյություն ունի հնչերանգ, որը թե՛ մշակութային է, թե՛ քաղաքական։ Անհրաժեշտությունից դրդված մենք հսկայական ջանք ենք գործադրել՝ մեր նկատմամբ կիրառված բռնության մշակութային և փորձառական բնույթը հասկանալու համար, քանի որ մինչ օրս այն չի ուսումնասիրվել։ Առ այսօր ոչ ոք չի ուսումնասիրել Սև կանանց կյանքի բազմաշերտ հյուսվածքը։ Այդպիսի մի բացահայտում/հղացականացում տեղի ունեցավ մեր հանդիպումներից մեկի ժամանակ, երբ քննարկում էինք, թե ինչպես են մեր ավելի վաղ մտավորական հետաքրքրությունները քննադատվել մեր հավասարակիցների՝ հատկապես Սև տղամարդկանց կողմից։ Մենք հայտնաբերեցինք, որ բոլորս «խելացի» լինելու պատճառով նաև համարվում էինք «տգեղ»՝ «խելացի-տգեղ»։ «Խելացի-տգեղ»-ը բյուրեղացնում էր այն ձևը, որով մեզնից շատերը ստիպված են եղել զարգացնել մեր միտքը՝ մեր «հասարակական» կյանքի հաշվին։ Սև և սպիտակ համայնքներում Սև կին մտավորականներին ուղղված պատժամիջոցները համեմատաբար շատ ավելի շատ են, քան սպիտակ կանանց ուղղվածները, հատկապես այն սպիտակ կանանց, որոնք պատկանում են միջին կամ վերին կրթված խավին։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ինչպես արդեն նշեցինք, մենք մերժում ենք լեսբիական անջատողական դիրքը, քանի որ այն մեզ համար արդյունավետ քաղաքական վերլուծություն կամ մարտավարություն չէ։ Այն դուրս է թողնում չափազանց շատ մարդկանց՝ Սև տղամարդկանց, կանանց ու երեխաներին։ Մենք խորապես քննադատում ենք, թե տղամարդկանց ինչ են վարժեցնում անել այս հասարակության մեջ. թե նրանք ինչին են աջակցում, ինչպես են գործում և ինչպես են ճնշում։ Սակայն մենք չունենք այն թյուր կարծիքը, թե նրանց արականությամբ՝ նրանց կենսաբանական սեռով է պայմանավորված նրանց ինչպիսին լինելը։ Որպես Սև կանայք համարում ենք, որ ցանկացած տիպի կենսաբանական դետերմինիզմ շատ վտանգավոր և հետադիմական հիմք է քաղաքականություն կառուցելու համար։ Մենք պետք է նաև հարցադրենք, թե արդյո՞ք լեսբիական անջատողականությունը բավարար ու առաջադեմ քաղաքական մոտեցում և մարտավարություն է նրանց համար, ովքեր կիրառում են այն, քանզի այն միայն ճանաչում է կանանց սեռական ճնշումը՝ ժխտելով դասի և ռասայի խնդիրները։</div>
<br />
<b>3) Սև ֆեմինիստներին համախմբելու խնդիրը</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Սև ֆեմինիստական կոլեկտիվ լինելու տարիներին մենք ունեցել ենք թե՛ հաջողություններ, և թե՛ բացթողումներ, թե՛ ուրախություններ, և թե՛ ցավեր, թե՛ հաղթանակներ, և թե՛ ձախողումներ։ Մենք հասկացել ենք, որ շատ դժվար է համախմբվել Սև ֆեմինիստական հարցերի շուրջ, երբեմն նույնիսկ դժվար է հայտարարել, որ Սև ֆեմինիստներ ենք։ Մենք փորձել ենք հասկանալ դժվարությունների պատճառը, հատկապես երբ սպիտակ կանանց շարժումը շարունակում է ամուր մնալ և աճել տարբեր ուղղություններով։ Այս մասում կքննարկենք համախմբման ընդհանուր խնդիրներից մի քանիսը և կխոսենք ավելի կոնկրետ մեր կոլեկտիվի համախմբման փուլերի մասին։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Մեր քաղաքական գործունեության հիմնական դժվարությունն այն է, որ մենք փորձում ենք ճնշման դեմ պայքարել ոչ միայն մեկ կամ նույնիսկ երկու ճակատով, այլ փորձում ենք պայքարել ճնշումների մի ամբողջ շարանի դեմ։ Մենք ոչ միայն չունենք ռասայական, սեռական, հետերոսեռական կամ դասակարգային արտոնություններ, որոնց կարող ենք ապավինել, այլև մեզ հասանելի չեն այն նվազագույն ռեսուրսներն ու իշխանությունը, որ ունեն այլ արտոնյալ խմբերը։ Երբեք չպետք է թերագնահատել Սև կին լինելու հոգեբանական գինը և դրանից բխող դժվարությունները, որոնք ծառանում են քաղաքական գիտակցության հասնելու և քաղաքական աշխատանք կատարելու ճանապարհին։ Այս հասարակության մեջ Սև կանանց հոգեկերտվածքին շատ քիչ կարևորություն է տրվում, ինչը թե՛ ռասիզմի, թե՛ սեքսիզմի արդյունք է։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ինչպես խմբի նախկին անդամներից մեկն էր ասել. «Մենք բոլորս վնասված ենք զուտ այն պատճառով, որ Սև կին ենք»։ Մենք հոգեբանապես և բոլոր այլ առումներով ունեզրկված ենք, սակայն զգում ենք բոլոր Սև կանանց վիճակը փոխելու անհրաժեշտությունը։ «Սև ֆեմինիստի քույրության փնտրտուքը» գրքում Միշել Ուոլասը գալիս է հետևյալ եզրահանգման․</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<blockquote class="tr_bq">
<div style="text-align: justify;">
Մենք գոյատևում ենք որպես կանայք, որ Սև են ու ֆեմինիստ՝ ամեն մեկս մեկուսի, աշխատելով ինքնուրույն, քանի որ այս հասարակության մեջ դեռևս չկա մի միջավայր, որը գոնե մի փոքր մոտ կլինի մեր պայքարին, որովհետև լինելով ներքևում մենք ստիպված ենք անել մի բան, որը ոչ ոք դեռ չի արել՝ պայքարել աշխարհի դեմ։ [2]</div>
</blockquote>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ուոլասը թեպետ հոռետեսորեն, բայց իրատեսորեն է գնահատում Սև կանանց դրությունը, մասնավորապես երբ խոսում է մեր գրեթե դասական դարձած մեկուսացման մասին։ Այնուամենայնիվ, մենք կարող ենք մեր ամենաստորին դիրքում լինելն օգտագործել՝ հստակ թռիչք կատարելու համար դեպի հեղափոխական գործունեություն։ Սև կանանց ազատությունը կնշանակի ազատություն բոլորի համար, քանի որ մեր ազատությունը պահանջում է ճնշման բոլոր համակարգերի ոչնչացումը։</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Բայց Սևերի մեծամասնության համար ֆեմինիզմը սպառնալիք է, քանի որ այն կասկածի տակ է առնում մեր գոյության մասին եղած ամենահիմնական ենթադրությունները, օրինակ՝ որ սեռը պետք է պայմանավորի ուժային հարաբերությունները։ Ահա թե ինչպես են տղամարդկանց և կանանց դերերը պատկերված վաղ 70-ականների Սև ազգայնական պարսավագրում․</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<blockquote class="tr_bq">
<div style="text-align: justify;">
Մենք հասկանում ենք, որ ավանդապես տղամարդն է եղել տան գլուխը։ Նա է ազգի/տան առաջնորդը, քանի որ աշխարհի մասին նրա գիտելիքն ավելի խորն է, իրազեկվածությունն ավելի բարձր է, ընկալումն ավելի ամբողջական է և այս ամենը ավելի իմաստուն կերպով է կիրառում . . . Ի վերջո տրամաբանական է, որ տղամարդը լինի տան գլուխը, քանի որ նա ունակ է ապահովել ու պաշտպանել իր տան զարգացումը . . . Կանայք չեն կարող անել նույն բաները, ինչ տղամարդիկ, քանի որ բնությունը նրանց այլ գործառույթով է օժտել։ Տղամարդկանց և կանանց հավասարությունը մի բան է, որը հնարավոր չէ նույնիսկ վերացական աշխարհում . . . Տղամարդկանց և կանանց արժեքը կարելի է համեմատել ոսկու և արծաթի հետ․ երկուսն էլ շատ արժեքավոր են, սակայն հավասար չեն։ Մենք պետք է գիտակցենք, որ տղամարդիկ և կանայք լրացնում են միմյանց, քանի որ չկա տուն/ընտանիք առանց տղամարդու և իր կնոջ։ Երկուսն էլ անհրաժեշտ են ցանկացած կյանքի զարգացման համար։ [3]</div>
</blockquote>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Սև կանանցից շատերի նյութական վիճակը դժվար թե նրանց մղի խաթարելու այն տնտեսական ու սեռական դրվածքը, որ կարծես թե որոշակի կայունություն է ապահովում իրենց կյանքում։ Շատ Սև կանայք գիտեն սեքսիզմի ու ռասիզմի մասին, սակայն իրենց առօրյա կյանքի սահմանափակումների պատճառով չեն կարող պայքարել երկուսի դեմ միաժամանակ։ Սև տղամարդկանց արձագանքը ֆեմինիզմին չափազանց բացասական է եղել։ Նրանք, իհարկե, վախենում են, ավելի քան Սև կանայք, որ Սև ֆեմինիստներով կարող ենք համախմբվել մեր սեփական կարիքների շուրջ։ Նրանք գիտակցում են, որ ոչ միայն կարող են արժեքավոր և աշխատասեր դաշնակիցների կորցնել, այլև որ ստիպված կլինեն փոխել իրենց սովորական դարձած սեքսիստական պահվածքը՝ Սև կանանց հետ հարաբերվելիս և նրանց ճնշելիս։ Մեղադրանքը, թե Սև ֆեմինիզմը երկատում է Սև ժողովրդի պայքարը հզոր խոչընդոտներ է հանդիսանում Սև կանանց ինքնավար շարժման զարգացման համար։<br />
<br />
Այդուհանդերձ, մեր խմբի գոյության երեք տարիների ընթացքում հարյուրավոր կանայք են ակտիվ եղել։ Եվ յուրաքանչյուր Սև կին, որ միացել է մեզ, եկել է ինչ-որ չափով հնարավորություն ունենալու ծայրահեղ անհրաժեշտությունից դրդված։ Երբ 1974-ին Սև ազգային ֆեմինիստական կազմակերպության առաջին արևելյան տարածաշրջանային կոնֆերանսից հետո սկսեցինք հանդիպել, ո՛չ համախմբման ռազմավարություն ունեինք, և ո՛չ էլ ուղղություն։ Պարզապես ուզում էինք տեսնել, թե ինչ ունենք։ Մի քանի ամիս չհանդիպելուց հետո տարվա վերջում սկսեցինք նորից հանդիպել և բուռն կերպով զբաղվել ինքնագիտակցության բարձրացմամբ։ Չափազանց ազդված էինք, որ այդքան տարի անց վերջապես գտել էինք իրար։ Թեև որպես խումբ քաղաքական գործունեությամբ չէինք զբաղվում, անհատապես ներգրավված էինք լեսբի քաղաքականության, աբորտի իրավունքի պաշտպանության և ստերիլիզացման չարաշահման դեմ պայքարներում, Երրորդ աշխարհի կանանց միջազգային օրվա միջոցառումներում, և աջակցում էինք Քենեթ Էդլինին, Ջոան Լիթլին և Ինեզ Գարսիային իրենց դատավարության ողջ ընթացքում։ Մեր գոյության առաջին ամառվա ընթացքում, երբ անդամակցությունը զգալիորեն նվազել էր, մեզնից նրանք, ովքեր մնացել էին լրջորեն քննարկում էին սև համայնքում բռնության ենթարկված կանանց համար ապաստարան բացելու հնարավորությունը։ (Այդ ժամանակ Բոստոնում ապաստարաններ չկային)։ Այդ շրջանում էր նաև, որ որոշեցինք դառնալ անկախ կոլեկտիվ, քանի որ լուրջ տարաձայնություններ ունեինք Սև ազգային ֆեմինիստական կազմակերպության բուրժուա-ֆեմինիստական դիրքորոշման և նրանց քաղաքական հստակ նպատակների բացակայության հետ։<br />
<br />
Այդ ժամանակ մեզ հետ նաև կապվեցին սոցիալիստ ֆեմինիստները, որոնց հետ աշխատել էինք աբորտի իրավունքի ոլորտում և որոնք ցանկանում էին խրախուսել մեզ մասնակցել Յելոու Սփրինգզում տեղի ունենալիք Ազգային սոցիալիստական ֆեմինիստական կոնֆերանսին։ Մեր անդամներից մեկը մասնակցեց այդ կոնֆերանսին, ու չնայած այնտեղ առաջադրված գաղափարախոսության նեղությանը, մենք գիտակցեցինք մեր սեփական տնտեսական վիճակը հասկանալու և այն վերլուծելու անհրաժեշտությունը։<br />
<br />
Աշնանը, երբ մեր անդամներից ոմանք վերադարձան, մենք մի քանի ամիս գրեթե անգործուն էինք և ունեցանք մի շարք ներքին տարաձայնություններ, որոնք սկզբում հղացականացվեցին որպես լեսբի-հետերո պառակտում, բայց որոնք նաև արդյունքն էին դասակարգային և քաղաքական տարբերությունների։ Ամռանը, մեզնից նրանք, ովքեր դեռ հանդիպում էին, հասկացան, որ անհրաժեշտ է ինքնագիտակցության բարձրացումից ու հուզական աջակցությունից անդին գնալ և քաղաքական գործունեություն ծավալել։ 1976-ի սկզբին, երբ որոշ կանայք սկսեցին հանդիպումներին չգալ՝ չցանկանալով զբաղվել քաղաքական գործունեությամբ և այլ հարցերում արտահայտելով իրենց անհամաձայնությունը, մենք կրկին սկսեցինք ուղղություն փնտրել։<br />
<br />
Նոր անդամներով համալրվելուց հետո որոշեցինք դառնալ ուսումնասիրական խումբ (study group)։ Մենք միշտ կիսվում էինք մեր ընթերցածով, և ուսումնասիրական խումբ դառնալու որոշումից մի քանի ամիս առաջ մեզնից մի քանիսը խմբակային քննարկումների համար Սև ֆեմինիզմի մասին հոդվածներ էին գրել։ Սկսեցինք գործել որպես ուսումնասիրական խումբ և քննարկել Սև ֆեմինիստական հրատարակություն սկսելու հնարավորությունը։ Ուշ գարնանը մի քանի օրով առանձնացանք մի տարածքում, ինչը ժամանակ տրամադրեց ինչպես քաղաքական քննարկումներ ունենալու, այնպես էլ միջանձնային խնդիրների լուծման համար։ Ներկայումս մտադիր ենք Սև ֆեմինիստական գրվածքների ժողովածու հրատարակել։ Կարծում ենք, որ մեր քաղաքական իրականությունն այլ Սև կանանց ցույց տալը չափազանց կարևոր է, և հավատում ենք, որ կարող ենք դա անել գրելու և մեր աշխատանքը տարածելու միջոցով։<br />
<br />
Այն փաստը, որ Սև ֆեմինիստներն ամբողջ երկրում մեկուսացած են ապրում, որ մեր թվերը փոքր են, և որ որոշակի հմտություններ ունենք գրելու, տպագրելու և հրատարակելու մեջ, մեզ ստիպում է իրականացնել նման նախագծեր՝ որպես Սև ֆեմինիստներին համախմբելու միջոց, մինչ մենք շարունակում ենք մեր քաղաքական աշխատանքն այլ խմբերի հետ։<br />
<br />
<b>4. Սև ֆեմինիստական խնդիրներն ու պրակտիկան</b></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Այս ընթացքում վերհանել ու աշխատել ենք հատկապես Սև կանանց վերաբերող ու նրանց համար հատուկ նշանակություն ունեցող բազում խնդիրների վրա։ Մեր քաղաքականության ներառականությունը մեզ ստիպում է մտահոգվել ցանկացած իրավիճակի մասին, որը բացասականորեն է ազդում կանանց, Երրորդ աշխարհի ու աշխատավոր մարդկանց կյանքի վրա։ Մենք իհարկե նվիրված ենք այն շարժումներին, որոնք պայքարում են ընդդեմ ճնշումների, որտեղ ռասան, սեռը և դասակարգը միաժամանակյա գործոններ են։ Օրինակ, մենք կարող են ներգրավվել մի որևէ գործարանի աշխատավայրի կազմակերպման գործընթացում, որտեղ աշխատում են Երրորդ աշխարհի կանայք, կամ պիկետ անցկացնել մի հիվանդանոցի մոտ, որը կրճատում է Երրորդ աշխարհի համայնքների համար նախատեսված առանց այն էլ անբավարար քանակությամբ առողջապահական ծրագրերը, կամ էլ Սևերի թաղամասում ստեղծել բռնաբարության ճգնաժամային կենտրոն։ Բարեկեցության և մանկապարտեզների խնդիրների շուրջ կազմակերպվելը նույնպես կարող է ուղղություն լինել։ Աշխատանքը, որ պետք է արվի և այն բազում խնդիրները, որ այն ներկայացնում է, ընդամենը արտացոլում է մեր ճնշման համատարածությունը։<br />
<br />
Խնդիրները և նախագծերը, որոնց վրա կոլեկտիվն աշխատել է, ներառում են ստերիլիզացման չարաշահման դեմ պայքարը, աբորտի իրավունքի և բռնության ենթարկված կանանց պաշտպանությունը, բռնաբարության դեմ պայքարը, ինչպես նաև առողջապահական ծրագրերը։ Մենք նաև Սև ֆեմինիզմի մասին բազմաթիվ աշխատանոցներ և սեմինարներ ենք վարել քոլեջներում, կանանց կոնֆերանսներում և վերջին շրջանում՝ ավագ դպրոցների աղջիկների համար։ Խնդիրներից մեկը, որը մեզ շատ է մտահոգում և որին սկսել ենք հրապարակայնորեն անդրադառնալ, ռասիզմն է՝ սպիտակ կանանց շարժման մեջ։ Որպես Սև ֆեմինիստներ մենք անընդհատ գիտակցում ենք, թե սպիտակ կանայք որքան քիչ ջանք են թափել իրենց ռասիզմը հասկանալու և դրա դեմ պայքարելու համար, որը այլ բաների հետ մեկտեղ պահանջում է, որ նրանք ավելի քան մակերեսային ընկալում ունենան ռասայի, մաշկի գույնի և Սև պատմության ու մշակույթի մասին։ Սպիտակ կանանց շարժման մեջ ռասիզմի վերացումը, ըստ էության, սպիտակ կանանց խնդիրն է, բայց մենք կշարունակենք խոսել այդ մասին և հաշվետվություն պահանջել նրանցից։<br />
<br />
Մեր քաղաքականության պրակտիկայում մենք չենք հավատում, որ նպատակը միշտ արդարացնում է միջոցները։ Շատ հետադիմական ու կործանարար գործողություններ են արվել հանուն «ճիշտ» քաղաքական նպատակների։ Որպես ֆեմինիստներ, մենք չենք ցանկանում քաղաքականության անվան տակ չարաշահել մարդկանց։ Մենք հավատում ենք կոլեկտիվային գործընթացին և մեր խմբի ներսում իշխանության ոչ հիերարխիկ բաշխմանը, ինչպես նաև հեղափոխական հասարակության մեր տեսլականին։ Մենք նվիրված ենք մեր քաղաքականության շարունակական քննությանը, քանի որ այն զարգանում է քննադատության և ինքնաքննադատության միջոցով որպես մեր պրակտիկայի կարևորագույն կողմ։ «Քույրությունը զորեղ է» գրքի ներածության մեջ Ռոբին Մորգանը գրում է.<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
Գաղափար անգամ չունեմ, թե սպիտակ հետերոսեռական տղամարդիկ ինչ հեղափոխական դեր կարող են ունենալ, քանզի նրանք հետադիմական-ու-շահադիտական իշխանության մարմնավորումն են։</blockquote>
<br />
Որպես Սև ֆեմինիստներ և լեսբիներ մենք գիտենք, որ շատ կոնկրետ հեղափոխական առաջադրանք ունենք մեր առջև, հանուն որի պատրաստ ենք մի ամբողջ կյանք աշխատել և պայքարել։<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: left;">
[1] Հայտարարությունը գրվել է 1977թ.-ի ապրիլին։</div>
<div style="text-align: left;">
[2] Միշել Ուոլաս, «Սև ֆեմինիստի քույրության փնտրտուքը», տե՛ս Michele Wallace, "A Black Feminist's Search for Sisterhood," <i>The Village Voice</i>, 28 July 1975, pp. 6-7։</div>
<div style="text-align: left;">
[3] Հանուն միավորված Նյուարքի հանձնաժողովի մումինինաները, տե՛ս Mumininas of Committee for Unified Newark, Mwanamke Mwananchi (The Nationalist Woman), Newark, N.J., ©1971, pp. 4-5։ </div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: calibri; line-height: 15.693333625793457px; margin: 0in 0in 8pt;">
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
</div>
<br />
<div style="text-align: right;">
[Անգլերենից թարգմանեց Մարգո Գևորգյանը]<br />
[բնագիրը տե՛ս <a href="https://combaheerivercollective.weebly.com/the-combahee-river-collective-statement.html" target="_blank">այստեղ</a>]</div>
շուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-41647727311324704892018-09-12T22:16:00.000+04:002018-09-12T22:23:11.938+04:00To speak remembering (…)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirRJUdO-VQK3At-_DQT8mn0qrktMY4oFP-4Z7ePnkiz2c7BVI7WpZVp2cByr5rpJXwi-sgYfQvUKoXL1eqWNEdZ3KPqFbSgjYTlwLcU4igEUraZpKEOehlkUnQRTPcHBFsqnLrIq9Idvr_/s1600/To+speak+remembering+%255B%25E2%2580%25A6%255D2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="890" data-original-width="1600" height="353" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirRJUdO-VQK3At-_DQT8mn0qrktMY4oFP-4Z7ePnkiz2c7BVI7WpZVp2cByr5rpJXwi-sgYfQvUKoXL1eqWNEdZ3KPqFbSgjYTlwLcU4igEUraZpKEOehlkUnQRTPcHBFsqnLrIq9Idvr_/s640/To+speak+remembering+%255B%25E2%2580%25A6%255D2.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br />
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><br /></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><br /></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">To speak remembering (<span style="mso-no-proof: yes;">…</span>)<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Fotografia invites you to participate in the presentation of Queering Yerevan
happenings scheduled to take place on 22 <span style="mso-no-proof: yes;">September</span>
2018. During the presentation, the organizers of the happenings will share
their experience of initiating and realizing different art projects, such as
organizing queer film screenings and contemporary art exhibitions, creating discussion
platforms, publishing books, translating feminist texts, etc., in the region over
the past few years.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br />
Also, during the <span style="mso-no-proof: yes;">presentation,</span> the theme
of 2018 happening will be announced. Artists, activists, and writers can take
part in the forthcoming happening in December of 2018 in Yerevan, Armenia.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="DE" style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">22|09 19:00
Fotografia, </span><span lang="DE" style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">21 Revaz
Tabukashvili St, Tbilisi, Georgia</span><b><span lang="DE" style="background: white; font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">During the <span style="mso-no-proof: yes;">presentation,</span> you will be
able to meet and speak with the organizing team of the happening, Lucine
Talalyan (visual artist) and Tigran Amiryan (researcher).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Translation into English will <span style="mso-no-proof: yes;">be provided</span>
during all the events, in case of need.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6HqBqryzPIwd8yBf0KSPyxjVRd2u_gO628frC9BwWz68k0P1-K-bE9bm9oPLtxiKXWWzVuoQrNEvJd-Jnl-7UGtTafZ0aPnkWxGpGOfgQEXx4zzhrXfz-2WxfHHSw9b0mHzIACWI-5ndn/s1600/To+speak+remembering+%255B%25E2%2580%25A6%255D.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="890" data-original-width="1600" height="354" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6HqBqryzPIwd8yBf0KSPyxjVRd2u_gO628frC9BwWz68k0P1-K-bE9bm9oPLtxiKXWWzVuoQrNEvJd-Jnl-7UGtTafZ0aPnkWxGpGOfgQEXx4zzhrXfz-2WxfHHSw9b0mHzIACWI-5ndn/s640/To+speak+remembering+%255B%25E2%2580%25A6%255D.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div style="line-height: 115%; text-align: left;">
We would like to
invite you to join us for a free Yoga Nidra session with yoga teacher Svetlana
Avagyan at <span lang="RU">М</span>42.
Afterwards, we will drink tea and chat together. The event is organized by the
QYC.<br />
<br />
Also, if you have a
yoga mat, then please bring it with you!<br />
<span style="font-family: "times new roman" , serif; mso-ansi-language: EN-US; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: DE;"><br /></span>
<span style="font-family: "times new roman" , serif; mso-ansi-language: EN-US; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: DE;">23,09 16:00 M42 Hostel, </span><span style="font-family: "times new roman" , serif; mso-ansi-language: EN-US; mso-fareast-language: DE;">62 Belinsky St, Tbilisi,
Georgia</span></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
<span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br /></div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-48738563008364309122018-08-30T14:38:00.000+04:002018-08-30T22:26:06.600+04:00Անջելա Դեյվիսի և Թոնի Մորիսոնի զրույցը՝ գրադարանների, գրագիտության և ազատագրման մասին <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<h2 style="line-height: 115%; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
</h2>
<h3 style="text-align: right;">
<span style="font-size: small; font-weight: normal;">Անգլերենից թարգմանեց և խմբագրեց Անի Բաղումյանը</span></h3>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfUnpRArKTOl7d6isS_V2lyiaVkCQ1xI1Qwsuy1DDYhIauhPeYMoADX65KxdTENZFcV9NAjrDqWL72AKDi65E6e1KnxP8olfQinlcDGdR3adx0hqxLSRtUUJVH2798Z_l46Spicc5VkfPU/s1600/toni_1349.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1068" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfUnpRArKTOl7d6isS_V2lyiaVkCQ1xI1Qwsuy1DDYhIauhPeYMoADX65KxdTENZFcV9NAjrDqWL72AKDi65E6e1KnxP8olfQinlcDGdR3adx0hqxLSRtUUJVH2798Z_l46Spicc5VkfPU/s400/toni_1349.jpg" width="266" /></a></div>
<div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhG_SqcvUd_wJlF5XLHt-rJeW1DrSaBbbRQzAB8xrHONotE86miEDQuddrN6LA6FtN9gs4wbIHyT4vlfZpH-_q3sEUF7zVIJP4vBCopg6rLyj1SFX80WxRx0HfQfqaDGxknQ5D5izujT1Mn/s1600/angela_1348.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1067" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhG_SqcvUd_wJlF5XLHt-rJeW1DrSaBbbRQzAB8xrHONotE86miEDQuddrN6LA6FtN9gs4wbIHyT4vlfZpH-_q3sEUF7zVIJP4vBCopg6rLyj1SFX80WxRx0HfQfqaDGxknQ5D5izujT1Mn/s320/angela_1348.jpg" width="212" /></a></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">Անջելա Դեյվիս:
Բարի երեկո:</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Թոնի Մորիսոն:
Բարի երեկո:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ողջույն,
Թոնի:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Բարև, Անջելա:
Կներեք նման մուտքի համար: Դերասանական տաղանդս չէի փորձում ցուցադրել, բայց դե ինչ
թաքցնեմ, ամբողջովին նոր, վերջին մոդելի ազդր ունեմ: Ինձ որ շա՜տ է դուր գալիս: Բայց
մարմնիս մյուս մասերը </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ազդրիս</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հետևից</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">դեռևս</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">չեն</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կարողանում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հասնել</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">դրա</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">համար</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">էլ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">դանդաղ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ենք</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շարժվում</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: Այսպես ուրեմն,
մոդերատոր չունենք:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Չունենք,
պարզապես զրուցելու ենք: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ահա թե ինչ:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Խոսելու
ենք Ֆրեդրիկ Դուգլասի, գրադարանների…<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Գրագիտության<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Գրագիտության
և ազատագրման մասին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Այո, անշուշտ: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Թույլ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">տուր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սկսել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գրագիտությունից</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, քանի որ ինձ
մոտ մի փաստաթուղթ է, որի մասին կցանկանայի մյուսներն էլ իմանան: Կարդալու ենք այն:
Ես, ինչ խոսք, հետաքրքրված եմ գրագիտությամբ: Վերջերս միայն ինձ համար մի բացահայտում
արեցի, որից շատ տպավորված եմ: Պարզվում է՝ ԱՄՆ-ն աշխարհում եզակի երկիր է գրադարանների
տեղաբաշխման առումով: O</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">րինակ՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Եվրոպայի, Աֆրիկայի
կամ Ասիայի գյուղական շրջաններում դժվար թե գտնես գրադարաններ, այնինչ այստեղ դրանք
ամենուր են, ամեն փոքր քաղաքում: Էլ չեմ խոսում հսկա համալսարանական գրադարանների մասին,
ինչպես Ինդիանայի համալսարանի գրադարանը, որ անսպասելիորեն դիմացդ է ելնում: Փենսիլվանիայում
կտրում անցնում ես հարյուր մղոն և ահա քո առաջ մի հսկայական համալսարան է, որն իրականում
ավելի շատ գրքեր ունի, քան Քեմբրիջը կամ Հռոմի գրադարանները: Սա իսկապես բացառիկ բան
է:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Գրագիտության
հետ կապված մեկ այլ բան, որն ինձ հետաքրքրում է, մի կողմից՝ կարդալու և իհարկե կարդացածի
իմաստը հասկանալու զորությունն է, մյուս կողմից՝ այն, ինչ ես անվանում եմ տեսողական
գրագիտություն՝ տպվածքով կամ առանց դրա: Ինչպե՞ս են անտառաճանաչ մարդիկ տեղից տեղ շարժվում:
Նկատի չունեմ միայն անկիրթ մարդկանց, այլ, օրինակ, ինձ նման մեկը Պեկինում, ով կարդալ
չգիտի,</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">լեզուն </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">չի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հասկանում</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: Ինչպե</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">՞</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ս ես տեղաշարժվում և
որո՞նք են այն տեսողական նշանները, որոնք անհրաժեշտ են ճանապարհորդելիս: Այն գույները,
ձևերը, ձայները, հոտերը և մնացած զգայությունները, որոնք կարդալու կարողության հետ
մեկտեղ քո համար բացում են այս երրորդ չափումը, արվեստագետի իսկական չափումը՝ ինչպես
կարդալ քո աշխարhն ու ինչպես կարդալ տեքստերը: Կուզեի խոսենք այն մասին, թե ինչպես
է կարդալը երբեմն դիտվում որպես պայթունավտանգ արարք, հատկապես որոշ տեսակի վեպերի
ընթերցումը, որ ոչ միայն պայթունավտանգ, այլ նաև մահացու կարող է լինել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ասածս ապացուցող փաստաթուղթը, Անջելա, սա է: Փոլն ինձ ստիպեց,
որ այն տանից հետս բերեմ, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ներքևի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հարկում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գտնվող հյուրերի </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">լոգարանից</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: Լվացարանի վերևում մի նամակ կա, որում ինձ հարցնոմ են,
թե արդյոք կցանկանայի Գրականության Նոբելյան մրցանակ ստանալ, հետն էլ մի ճառ գրել:
Իսկ լվացարանի հանդիպակաց կողմում՝ զուգարանի վերևում սա է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Գիտեմ: Ես էլ ասացի, որ այդ փաստաթուղթը նախկինում բազմիցս
տեսել եմ: Ես քո լոգարանում եղել եմ, Թոնի:
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ինձ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սա</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ուղարկել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«Alfred
A. Knopf»-</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">խմբագիրներից</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մեկը</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Վերնագրում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գրված</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Գրքի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մերժման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ծանուցում</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Գրքի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վերնագիրն</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> «</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Դրախտ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">» (Paradise, 1997), </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հեղինակը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ես</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">եմ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: «</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Վերոնշյալ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վերանայվել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">և</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մերժվել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ՏՔԱՎ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">-</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կանոնների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">և</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կանոնակարգերի</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> 3.9 </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կետի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">համաձայն՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ելնելով</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ստորև</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նշված</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պատճառներից</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Պատճառները</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">որոնց</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հիման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վրա</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գիրքը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կարող</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">արգելվել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Տեխասի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">քրեական</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">արդարադատության</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վարչությունում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հինգն</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">են</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Առաջին</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">`«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պարունակում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մաքսանենգության</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">փորձ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Երկրորդ՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պարունակում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">տեղեկատվություն՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պայթուցիկների</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">զենքերի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կամ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">թմրամիջոցների</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պատրաստման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վերաբերյալ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Չորրորդ՝</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> «</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կարող</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բացասաբար</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ազդել</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բանտարկյալների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ռեաբիլիտացիայի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վրա՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">խրախուսելով</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շեղված</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հանցավոր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սեռական</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վարք</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Եվ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հինգերորդ՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պարունակում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հանցավոր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պլանների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մշակման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">և</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">իրագործման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կամ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">օրինապահ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մարմինների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կողմից</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">անօրինական</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գործողությունների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բացահայտումից</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">խուսափելու</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վերաբերյալ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նյութեր</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Երրորդը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բաց</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">թողեցի</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">քանի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">որ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Դրախտը</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">» </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հենց</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">դրանում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մեղադրվում</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">. «</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Հրատարակությունը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">պարունակում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">այնպիսի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">տեղեկություն</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">որը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ցանկացած</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ողջամիտ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">անձ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կընկալի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">որպես</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կաթված</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">առաջացնելու</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">փորձ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">»: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Խոսքը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սովորական</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կաթվածի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">մասին</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">չէ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">այլ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բանտերի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կաթվածի</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">. </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կալանավորների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ընդվզման</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">օրինակ՝</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գործադուլների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կամ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">խռովությունների</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">միջոցով</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ծանուցումը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">թվագրված</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">է</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> 20 </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">փետրվար</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, 1998</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">թ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">., </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ծննդյանս</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">տարեդարձից</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">անմիջապես</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հետո</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Նման</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բան</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ստանալը</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շատ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">զվարճալի</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">էր</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">բայց</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">միաժամանակ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ինքնասիրությունս դրանից
</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շոյվեց</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Դա</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ասես</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">արտասովոր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հաճոյախոսություն</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">լիներ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">այն</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">որ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">«</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Դրախտն</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">» </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">իսկապես</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կարող էր բանտում խռովություն
առաջացնել: Մտածում էի, որ գրագիտության մեջ
տեսողական գրագիտությունն ու տպվածքն ընգրկելու իմ հարցադրմանը զուգահեռ, ես կցանկանայի
նաև առնչակցել բանտերը, դրանց կառուցվածքը, արգելանքները, ու թե ինչն է ըստ նրանց մահացու
կամ վտանգավոր (կարդալ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ը</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">, գրագիտությունը,
ըմբռնումը): <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ճիշտն ասած` ես ցանկանում էի թեման բացել խոսելով գրադարանների
անհասանելիությունից: Մտքումս ունեմ իմ մանկությունը, երբ առաջին անգամ </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">տեսա</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">այդ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">կրաքարից </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">հոյակապ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շենքը Բիրմինգհեմ Ալաբամայում:
Դա Բիրմինգհեմի հանրային գրադարանն էր, սակայն այն, իհարկե, միայն սպիտակների համար
էր: Սևերի համար գործող միակ գրադարանը </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">անմխիթար</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">վիճակում</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">էր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ու </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">շատ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">քիչ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">գրքեր</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ուներ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: Սա պատմում եմ, քանի որ առաջին անգամ այդ գրադարան ոտք
դրեցի 1959թ.-ին, ու հիշում եմ, թե ինչպիսի զգացողություն ունեցա իսկական գրադարան
մտնելիս, քանի որ չնայած օգտվում էի Բիրմինգհեմի գրադարանից, այն, սակայն, խարխլված
էր ու </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սուղ</span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ռեսուրսներ ուներ: Ի վերջո նորը կառուցեցին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Տարիներ անց: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Այո, երկար տարիներ անց: Եվ քանի որ խոսում ենք գրադարանների
ժողովրդավարական իմպուլսի և դրանց հասանելիության մասին, կարևոր է նաև խոսել այն վայրերի
մասին, որտեղ գրքերը դժվարությամբ են ներթափանցում: Տեխասի քրեական ուղղիչ համակարգի
քո օրինակը դրանցից մեկն է: Քիչ առաջ հնարավորություն ունեցա աչքի տակ անցկացնել արխիվում
եղած որոշ նյութեր և ձեռքս ընկավ մի հրաշալի պարբերական, որը Ռայքերս </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Այլընդ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ի բանտարկյալներն էին հրատարակել 1939-1940թթ.-ին: Մտածում
էի, թե նման գործ գլուխ բերելու համար ինչեր են անհրաժեշտ եղել: Այդ ժամանակ պատճենահանող
սարքեր դեռ չկային. ես նայեցի ու ասացի՝ </span><span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">սա
միմիոգրաֆով է արվ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ած</span><span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">: Եվ մտածում էի այն բանտարկյալների մասին, ովքեր </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">արել են</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <span lang="HY">դա ու թե</span></span><span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նրանք</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <span lang="HY">ինչ գրքեր
էին կարդացել </span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նման</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <span lang="HY">գրական պարբերական հրատարակելու համար: Այդ ամենն
ուղղակի ապշեցուցիչ էր: Ուզում եմ իմ խորհին շնորհակալություն</span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ը</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <span lang="HY">հայտնել
գրադարանավարներին, ովքեր ինձ թույլ տվեցին այդ </span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">նյութերը</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <span lang="HY">տեսնել:<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Նաև կարճ զրույց ունեցա Նիկոլասի հետ, որն ուղղիչ հիմնարկի ղեկավարն
է և կոորդինացնում է Նյու Յորքի հանրային գրադարանի և Ռայքերս Այլընդում գտնվող կանանց
և տղամարդկանց կալանավայրերի համագործակցությունը: Նրան պատմում էի Նյու Յորքի կանանց
կալանավայրում իմ ունեցած փորձառության մասին: Ես Նյու Յորքում բանտ եմ նստել, ոմանք
գուցե չգիտեն: Եվ առաջին վայրերից մեկը, ուր բանտում կարողացա գնալ, գրադարանն էր:
Սակայն այնտեղ այնքան էլ շատ հետաքրքիր գրքեր չգտա: Նոր էի ուսումս վերջացրել՝ փիլիսոփայության
բնագավառում, և գրադարան էի գնացել ամենևին այլ ակնկալիքով: Ստիպված խնդրեցի, որ ինձ
դրսից գրքեր ուղարկեն: Ցանկանում էի այդ գրքերով կիսվել նաև այլ կանանց հետ, մոտ հազար
կին կար այնտեղ: Ինձ թույլ չտվեցին: Գրադարանում մի մեծ ստվարաթղթե արկղ կար: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Կարող էիր գրքեր ստնալ:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Կարող էի գրքեր ստանալ և դրանք ինքս կարդալ՝ դա թույլատրվում
էր, սակայն չէի կարող ուրիշների հետ կիսվել: Այդ գրքերից մեկը Ջորջ Ջեքսոնի «Սոլեդադ
եղբայրը» (Soledad Brother, 1994) գիրքն էր, որը հաջողացրել էինք գրադարանիցդ դուրս
հանել, չնայած, որ դա չէր թույլատրվում: Բանտում սովորեցի, թե ինչպես որոշ բաներ թաքցնել:
Օրինակ, կազմակերպում էինք գրքերի գաղտնի ընթերցումներ, որոնք հաջողացրել էինք գաղտագողի
դուրս հանել գրադարանի այդ արկղից: Այդ պատմությունն ինձ ինչ-որ տեղ հիշեցրեց Ֆրեդերիկ
Դուգլասին ու թե ինչպես էր նա փորձում կարդալ սովորել ու կրթություն ստանալ, և նրա
այն գաղափարը, որ կրթությունն իսկապես ազատագրում է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Միանշանակ: Մի տեսարանում Դուգլասի տերը կնոջն ասում է՝
«մի՛ սովորեցրու նրան»: Եվ չնայած կինը ցանկանում էր դա անել, սակայն վախենում էր ամուսնուց:
Դուգլասը կնոջը նկարագրելիս հետաքրքիր մի արտահայտություն է օգտագործում՝ «անպատասխանատու
իշխանություն»: Մտածում էի, որ խնդիրը միայն իշխանություն ունենալու մեջ չէ, այլև այն
անպատասխանատու կերպով կիրառելու: Դուգլասը կրթության անհագ ծարավ ուներ, քանի որ գիտեր,
որ դա էր ազատությունը: Դա գիտեին նաև այն մարդիկ, ովքեր չէին ցանկանում, որ սևերը
կարդալ սովորեին: Նման կարգավիճակում, երբ դու կարդալ չգիտես, քեզ կարող են կամ ծեծել
կամ սովորեցնել. իշխանությունը նրանց ձեռքում է: Անհավանական է, թե ինչերի միջով են
այս մարդիկ անցել կարդալ սովորելու համար: Հիշում եմ՝ «Գթություն» (A Mercy, 2008)
վերնագրով վեպումս փորձում էի հասկանալ, թե ինչպես էր այդ երեխան սովորելու կարդալ:
Նա Մերիլանդում էր՝ նահանգ, որ Չարլզ թագավորն էր գնել ու դարձրել կաթոլիկների ապաստարան,
որոնց հալածում և սպանում էին Անգլիայում Վերականգնման
ժամանակ: Սևերի հոգու վերաբերյալ կաթոլիկների պատկերացումները տարբեր էին բողոքականների
պատկերացումներից: Հետևանքները շատ տարբեր չէին, սակայն դրանք վերասահմանեցին, թե ով
է մարդ արարածը և ով՝ այլը, օտարը: Oրինակ, կային քահանաներ, որոնք հաճախ ընդդիմանում
էին վիրջինիացիներին՝ Անգլիայի եկեղեցու հետևորդներին, և կարդալ էին սովորեցնում հասարակ մարդկանց, ստրուկներին
ու երեխաներին, որպեսզի վերջիններս կարողանային հարցուպատասխանք և որոշ հոգևոր տրակտներ
կարդալ: Այդ գրքում նաև ցանկանում էի ռասան տարանջատել ստրկությունից. դա իրականում նույն բանը չէ:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Մենք կարծում ենք, որ բոլոր ստրուկները սև են եղել, սակայն դա
իրականությանը չի համապատասխանում: Լեգիտիմության նկատառումներից ելնելով՝ սպիտակ ստրուկներին
անվանում էին «պայմանագրային ծառաներ»: Թեպետ
նրանք անձնական սեփականություն չէին համարվում, սակայն, նրանց հենց այդպես էին վերաբերվում:
Եթե «պայմանագրային ծառա» ունեիր, պայմանագիրը
կարող էիր անվերջ երկարաձգել, աննշան խախտման
դեպքում կարող էիր ևս յոթ տարի ավելացնել: Իսկ եթե ծառան մահանար, կարող էիր պարտքի
դիմաց աշխատեցնել նրանց երեխաներին: Պլանտացիաներում սպիտակ պայմանագրայինները հաճախ
աշխատում էին սև ստրուկների կողքին: Իմ գրքում նաև անդրադառնում եմ Բեկոնի ապստամբությանը,
որի ժամանկ «Ժողովրդի բանակ» կոչվող խումբը, մի քանի կալվածատերեր, պայմանագրային ծառաներ,
սև ստրուկներ և տեղաբնիկ հնդկացիներ միավորվում են և պաշտոնանկ անում Վիրջինիայի նահանգապետին:
Մեկ ամիս շարունակ իշխանությունը նրանց ձեռքում էր: Այնպես չէ, որ այս մարդիկ բարյացկամ
էին. չեմ ուզում, որ մտածեք, թե սա ազնվագույն մարդկանց խումբ էր, պարզապես հերթական մի խումբ էր: Ինչևէ,
երբ նահանգապետը Անգլիայից վերադառնում է, նրանց բոլորին սպանում են: Սակայն, այս խումբն
ընդունել էր մի շարք հետաքրքրական օրենքները: Դրանք պարունակում էին, օրինակ, այսպիսի
դրույթներ՝ «ոչ մի սև չպետք է երբևէ զենք կրելու թույլտվություն ունենա», «ցանկացած
սպիտակ կարող է ծանր վիրավորել կամ սպանել ցանկացած սևի ցանկացած պատճառով՝ առանց պատասխանատվության
ենթարկվելու»: Պարզ է, թե սրանով նրանք ինչ արեցին. սպիտակ պայմանագրային ծառաները
դարձան սևերից ավելի լավը, ավելի ազատ, ավելի հզոր: Նրանց կարգավիճակը միաժամանակ և
փոխվեց, և մնաց նույնը: Նրանք կարող էին զենք կրել և հալածել սևերին՝ առանց պատժվելու:
Այսպիսով, նրանց տրվեց կարգավիճակի այս փոքր առավելությունը, դրանից բացի ուրիշ ոչինչ,
և այս այդ առավելությունը տասնյոթերորդ դարից մինչև այսօր մեր երկրում առկա է: Բոլորիս
քաջ հայտնի է հարավի ռազմավարությունը, որը ռասան և ռասիզմը ներկայացնում է որպես պատճառ
և մինչևիսկ որպես նպատակ. ռասիզմը նպատակ չէ, այն միջոց է, իշխանության և փողի հասնելու
ճանապարհ: Ահա թե ռասիզմն ինչ է և ինչի է ծառայում: Լինի դա պատերազմի, թե ռասայական
խտրականության միջոցով, երկու դեպքում էլ գործ ունենք մանիպուլյացիայի հետ, գործիքի
ու դրա այն նպատակի, որ մասին արդեն նշեցի, և որը շարունակվեց Բեկոնի ապստամբությունից
հետո: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Մինչ դու նկարագրում էիր անցյալը, խոսում «Գթություն» վեպիցդ,
ես մտածում էի Ֆրեդրիկ Դուգլասի կյանքի պատմության մեկ այլ դրվագի մասին, երբ նա անըդհատ
լսում էր աբոլիցիա, աբոլիցիոնիստ բառերը և չէր հասկանում դրանց իմաստն ու նշանակությունը:
Ինչ-որ պահի, սակայն, գիտակցում է, որ պարտավոր էր դրանով հետաքրքրվել: Նաև նկարագրում
է գրել-կարդալ սովորելու տքնաջան գործընթացը, թե ինչպես է տառերը սովորում նավատախտակներին
արված նշաններից: Իսկ հետո գրում է սպիտակ տղաներին կաշառելու մասին, որպեսզի իրեն
գրել-կարդալ սովորեցնեն: Մի անգամ սպիտակ տղայի հետ գրազ է գալիս, որը ինքը նրանից
շատ ավելի լավ կարող է գրել: Դուգլասն ինքն առանձնապես լավ գրել չգիտեր, այնպես որ
սպիտակ տղային հաջողվում է ավելի շատ բառեր գրել, իսկ այդ ընթացքում Դուգլասը սովորում
է նրանից: Բայց քիչ առաջ խոսում էի Դուգլասի աբոլիցիա բառը լսելու մասին և զգալու,
որ այն անչափ կարևոր էր, թեպետ բառի իմաստը չգիտեր:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Սակայն բառը ձգում էր նրան: Նա գիտեր, որ այն կարևոր էր:
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Աբոլիցիա: Աբոլիցիոնիստ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ինչ խոսք, կարևոր է հնչում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Իսկ հետո, իհարկե,
Դուգլասը դառնում է դարի ամենաազդեցիկ աբոլիցիոնիստը: Այդ տեսակ հետաքրքրասիրությունն
առաջանում է միայն կրթվելու ընթացքում: Նկատի չունեմ, որ մարդիկ, ովքեր գրել-կարդալ
չգիտեն, այդ հետաքրքրասիրությունը չունեն, այլ պարզապես, որ սովորելը բացում է ամբողջովին
նոր աշխարհ, նոր չափում: Ահա թե ինչու Տեխասի քրեակատարողական հիմնարկում չէին ցանկանում,
որ կալանավորները կարդան: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Շատ լավ հասկանում էին, թե ինչ էին անում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Անշուշտ հասկանում
էին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Բայց ինչո՞ւ հենց «Դրախտ» վեպը: Իսկապես, ինչո՞ւ:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Երբ մտածում եմ, որ այսօր ճաղերի հետևում 2.5 միլիոն մարդ
կա ու այդ իրավիճակում գտնվելով ինչ կարող են անել, որ իսկապես նշանակալից է: Գրելն
ու կարդալը հնարավորություն է ընձեռում լիովին ուրիշ աշխարհում ապրել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Այս 2.5 միլիոն մարդու վերահսկումը, սակայն, չափազանց շահութաբեր
է: Քաղաքներ կան, (օրինակ՝ Վերին Նյու Յորքը), որ գոյատևում են նորակառույց բանտերի
հաշվին. նոր բացվող աշխատատատեղերի (բանտապահների, խոհարարների) և բանտային համակարգի
հետ եկող շատ այլ բաների: Իմիջիայլոց, վերջերս կարդացի Տեխասի մասնավոր բանտերից մեկի
մասին, որտեղ բանտարկյալները բանտից դուրս գալուց հետո պարտք են մնում բանտին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Բանտարկյալները դուրս գալուց հետո...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Պարտք են մնում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Քանի որ պետք է
վճարեն իրենց սենյակի և սննդի համար<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Այո, համալսարան են եկել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ճիշտ ինչպես ուսանողները: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Բանտից դուրս ես գալիս ու բերում են հաշիվդ ՝ սենյակի ու
սննդի համար: Էլ չեմ խոսում մանր հանցագործությունների վերաբերյալ այն օրենքների մասին,
որոնց թիրախում որոշակի փոքրամասնություններ են:Սակայն քո գիրքն ինձ հետաքրքրեց, քանի
որ այնքան էլ համոզված չեմ, որ ամբողջովին հասկանում եմ վրեժխնդրության և արդարադատության
միջև այդ տարանջատումը: Իհարկե դրանց միջև տարբերություն կա, սակայն արդարադատությունն
ինքնին ունի մի շարք տհաճ հետևանքներ: Ենթադրվում է, որ եթե մենք արդարադատություն
ենք պահանջում ինչ-որ մարդու չարագործության դիմաց, ուրեմն ուզում ենք պատիժ, ազատազրկում,
այլ ոչ թե ռեհաբիլիտացիա, իսկ դա իր հերթին ենթադրում է, որ կա «այլ» ասվածը, օտարը,
այդ հանցագործ կոչվածը, որ մեկ ուրիշն է, «այլն» է: Այս ամենի մասին էի մտածում, երբ
փորձում էի ինձ համար մեկ այլ տարածք բացահայտել, որով մշտապես հետաքրքրվել եմ, սակայն
երբեք համբերություն կամ գուցե խելք չեմ ունեցել այն հարկ եղած կերպով ուսումնասիրելու
համար: Խոսքս այն մասին է, թե խոշտանգումը, ստրկությունն ու բռնությունը ինչ ազդեցություն
են թողնում հենց ոճիրը գործողի վրա: Հոգեթերապևտները կարծես այնքան էլ հետաքրքրված
չեն սրանով, սակայն ինձ թվում է, որ երբ ինչ-որ մեկին ոչնչացնում ես վրեժխնդրության
միջոցով կամ արդարադատության անողոք եղանակներով, ցավի իրական թիրախը հենց դու ես՝
քո ես-ը: Կարող եք չհամաձայնել ինձ հետ, սակայն
հենց այդ պատճառով է, որ չարագործությունն ինչ-որ տեղ միօրինակ է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Օրինակ, այն, թե ինչպես էին վարվում հղի ստրուկ կանանց հետ.
նրանց որովայնների համար փոս էին փորում, իսկ հետո նրանց ծեծում: Եվ նմանատիպ շատ այլ
վայրագ գործողություններ: Կամ թե ինչպես է Քովին վարվում Ֆրեդրիկ Դուգլասի հետ, երբ
վերջինս ընդդիմանում է նրան: Ու՞մ դեմ է Քովին կռվում: Նա ինչ-որ բան է ոչնչացնում
հենց իր մեջ: Այնպես չէ, որ նա վայրենի է, անհոգի կամ ստոր: Գիտեք թուլակամ, դյուրաբեկ,
գրեթե ջնջելի անձնավորությունն է ընդունակ նման բանի, այլ ոչ թե ուժեղը. ինքնարհամարհանքն
ու ինքնախորշանքն այդտեղ ինքնըստինքյան առկա են: Ռասիզմը շատ հեշտ, ամենահեշտ բանն
է, որ կարող ես անել: Այնքան հեշտ է փակի տակ պահել այդ այսպես կոչված հանցագործներին:
Եվ էլ պարտավոր չենք հանդուրժող լինել, քանի որ նրանք այլևս հեռու են մեզանից, նրանք
մեզ հետ չեն, հեռու՝ այնտեղ բանտում: Սակայն, եթե նրանց մեջ մեզ ենք տեսնում, եթե մենք
դա անում ենք ինչ-որ տեսակի վարքագիծ վանդակելու, մեր մեջ ինչ-որ բան ուղղելու համար,
դա արդեն բոլորովին այլ գործողություն է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ես
կարդացել եմ ստրկատերերի մի քանի շատ հետաքրքիր օրագրեր. հետգրությամբ օրագրեր, ոչ
թե «ահա թոռներս ինչ պետք է մտածեն իմ մասին» ժանրի, որտեղ իրենց են գովում: Ու հետաքրքիր
է տեսնել, որ այս մարդիկ՝ ստրկատերերը դաժան չեն: Ճիշտ է՝ դաժան բաներ են անում, սակայն
դաժան մարդիկ չեն: Բայցև ակներև է, որ նրանք ձևավորում են որոշակի հարաբերություն,
որն առաջին հերթին խորապես վնասում է հենց իրենց: Դա ինքնաոչնչացման ձև է, շատ հզոր
ձև: Անկախ նրանից, թե ինչքան մեծ է ներկայացումը (spectacle), լինի դա Գերմանիան երեսուն-քառասունական
թվականներին, թե մեկ ուրիշ բան, այն միևնույն է մնում է ներկայացում, և այդ ներկայացման
կարիքը բխում անձի ինքնախորշանքից և թուլությանից:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ասածիդ մի քանի բան ունեմ ավելացնելու: Դրանցից մեկը կցանկանայի
դնել փակագծերի մեջ, և կցանկանայի, որ դրան վերադառնանք քիչ անց. դա պատժի շահութաբերության
հետ է կապված, որի մասին քիչ առաջ խոսեցիր: Բայց հիմա ուզում եմ, որ մի պահ մտածենք
գրադարանների սեփականաշնորհման մասին: Վերջին տասնամյակներում մենք ականատես եղանք
առողջապահության, կրթության, բանտերի սեփականաշնորհմանը, իսկ հիմա էլ հայտնվել է «Գրադարանային
համակարգեր և ծառայություններ» կոչվող ընկերությունը, որը վերահսկում է որոշ համայնքների,
օրինակ՝ Կալիֆորնիայի գրադարանները: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ո՞վ է վճարում դրա համար: Ինչպե՞ս են նրանք գումար վաստակում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Գումար են վաստակում գործի ընդունելով արհմիության անդամ
չհանդիսացող աշխատողներ: Նրանք կամ թույլ չեն տալիս, որ աշխատողները շարունակեն արհմիության
անդամ լինել, կամ էլ լրիվ նոր աշխատողներ են գործի ընդունում: Հավանաբար կրճատում են
նաև որոշ ծառայություններ, քանի որ նմանատիպ ընկերության գոյության միակ նպատակը շահույթն
է:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Իսկ գրադարանից գիրք վերցնել ցանկացողները պետք է վճարե՞ն
գրադարանում գրացնվելու համար, թե՞ դա դեռ նրանց մտքով չի անցել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Դեռ ոչ: Բայց ոչ ոք չգիտի, թե ինչ կլինի ապագայում: Սա շատ վտանգավոր երևույթ է: Մենք
այժմ ականատես ենք լինում ամեն ինչի սեփականաշնորհմանը. ահա սա էր, որ ուզում էի փակագծերում
դնել: Մյուս դիտարկումս վերաբերվում է հետևյալին: Ես վերջերս նայում էի այս կնոջ՝ Ֆեյ
Հանի Նոփի գործերը: Նա Նյու Յորքից է, քվակեր է եղել և օգնել է հրատարակել «Բանտերի
փոխարեն. աբոլիցիոնիստների տեղեկագիրքը» (Instead of Prisons: A Handbook for
Abolitionists, 1976): Նա 70-ականներին բանտերի աբոլիցիոնիստական շարժման առանցքային
գործիչներից էր և ներգրավված էր հակապատերազմական շարժման մեջ: Պարզվում է, որ Ֆեյ
Հանի Նոփն աշխատել է Հիրոսիման վերապրողների այն նույն խմբի հետ, որին Յուրի Կուչիյաման
ներկայացրել էր Մալքոմ Իքսին: Յուրի Կոչիյաման այս փայլուն ճապոնաամերիկացի ակտիվիստն
է, ով եղել է համակենտրոնացման՝ ներկալման ճամբարում և երկար տարիներ ապրել է Հարլեմում,
հանդիպել Մալքոմ Իքսին: Այդ մասին պատմող ֆիլմ կա, կոչվում է «Սարերը, որ թև են առնում»
(<i>Mountains that take wing, </i>2010): Նա,
ի դեպ, «Օդոբան» թատրոնում էր Մալքոմի սպանության ժամանակ: Մի լուսանկար կա, որում
մի կին է պատկերված՝ Մալքոմի մարմնի մոտ ծնկած: Այդ կինը Յուրի Կուչիյաման է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Վերադառնալով Ֆեյ Հանի Նոփին, ցանկանում էի նշել, որ Ֆեյ Հանի
Նոփը բանտերի աբոլիցիայի վերաբերյալ այդ ամբողջ աշխատանքն անելուց հետ եկավ այն եզրահանգման,
որ նա և ամբողջ շարժումը կկարողանային առաջընթաց գրանցել միայն մի եղանակով՝ ցույց
տալով, որ հնարավոր է անդրադառնալ այն զարհուրելի խնդիրներին, որոնցով բանտերը ենթադրաբար
զբաղվում են: Այսպիսով, նա սկսեց աշխատել երեխաներին սեռական շահագործման ենթարկածներ
հետ, և իր կյանքի մնացած տարիներն անցկացրեց այս մարդկանց՝ հիմնականում տղամարդկանց
հետ աշխատելով: Նա մտածում էր, որ պետք է ամենադժվար հարցերից մեկին պատասխանի, և նաև
գիտեր, որ եթե շարունակենք հրաժարվել այս զարհուրելի բռնարարքների հետ առերեսվել, երբեք
հնարավոր չի լինի բանտերից ազատվել: Այսօր ինչպե՞ս ենք վարվում այն մարդկանց հետ, ովքեր
սարսափելի հանցանքներ են գործում: Մենք նրանց բանտ ենք ուղարկում, ուր այլևս ստիպված
չենք նրանց մասին մտածել: Այլևս ստիպված չենք մտածել ոչ հանցանք գործածների, ոչ էլ
խնդրի մասին, իսկ այն շարունակում է վերարտադրվել: Խնդրին նման կերպ մոտենալը երաշխավորել
ու երաշխավորում է, որ խնդիրը կվերարտադրվի սերնդից սերունդ: Դու խոսում էիր ստրկատերերի
օրագրերի մասին, մարդիկ, ովքեր սարսափելի արարքներ են գործել, ովքեր, սակայն, պարտադիր
չէ, որ… ինչ-որ մեկի հեռախոսն է զանգում: Ոչինչ, կսպասենք: Ասում էիր, որ այդ մարդկանցից
շատերը դաժան չէին, նրանք դաժան բաներ էին անում: Կարծում եմ՝ սա է, որ այսօր դժվարանում
ենք հասկանալ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ինչ-որ մեկն այն անվանել է թյուրըմբռնված ինքնության դեպք:
Ո՞վ էր ասել, որ ինքնասպանությունը թյուրըմբռնված ինքնության դեպք է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ինքնասպանությունը
թյուրըմբռնված ինքնության դե՞պք է: Պարզ է: Քանի որ իրականում ուրիշին ես սպանում.
ինքդ քեզ չես ճանաչում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Այո, չգիտես, թե դու ով ես: Եվ հնարավոր է, որ խորքում դա
նույն բանն է. մի կողմ ենք դնում խնդիրը, այլևս կարիք չունենք խնդրին անդրադառնալ,
այդ գործողությունը, այդ վարքագիծը բարոյականության
սահմաններից դուրս է, դա մեզ հետ ոչ մի կապ չունի ու մեզ չի վերաբերվում: Մի նախագիծ արեցի Լուվրում,
Փարիզում, որ կոչվում էր «Oտարի տունը» (The Foreigner’s Home, 2006). օտարը տանն է,
սա իր տունն է, իր սեփականությունը: Օրինակ, Աֆրիկայում տեղաբնիկներին վերաբերվում
էին իբրև օտարների: Գաղութացումը հենց դա է: Դու քո սեփական տան մեջ դառնում ես օտար,
և անշուշտ դա այդպես է նաև աֆրո-ամերիկացիների դեպքում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Եվ բնիկ ամերիկացիների, ում դիվականացրել են:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Oտարի գաղափարը, սակայն, միայն լեզվաբանական, աշխարհագրական
կամ համայնքային չէ: Այն իսկապես անդամահատման (severance) մի ձև է, գիտակից ձև՝ գուցե
դիրքի համար արվող կամ էլ այլ խմբի պատճառով, որը չունի քո առավելությունները: Ոչ ոք
այս աշխարհ չի գալիս կանխակալ վերաբերմունքով ու նախապաշարմունքներով, ոչ ոք: Այդ ամենը
կարող ենք վաղ տարիքից սովորել, եթե մի միջավայրում ենք, որտեղ նման գաղափարների սնուցման
համար պարարտ հող կա: Սակայն այդ ամենը մեր գեներում չկա ու բնական չէ, բայց կախված
միջավայրից՝ կարող է այդպիսին դառնալ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ու մարդ արարածի այս անմեղությունն է, որ կցանկանայի համեմատել
«անմեղ ամերիկացու» այս ռոմանտիկական գաղափարի հետ: Նկատե՞լ եք՝ ամերիկացիները միշտ
անմեղ են: Հարյուրավոր գրքեր կան «անմեղ ամերիկացու» մասին: Եվ ես ուզում էի հետ գնալ
հաստատութենականացումից առաջ՝ տեսնելու, թե արդյո՞ք այս մարդիկ հարստության և ռեսուրսների
համար էին Եվրոպայից այստեղ գալից, թե՞ որովհետև մահու չափ վախեցած էին: Պետք է ինչ-որ
սարսափելի բան եղած լիներ, որից փախչելու համար պատրաստ էին իրենց կյանքը վտանգի ենթարկելով
երկու-երեք ամիս անցկացնել հնամաշ ու խարխուլ
նավերի մեջ: Այդ նավերից շատերը՝ ծանրաբեռնված կենդանիներով, խորտակվեցին: Այդ նավերն իրականում հենց կենդանիներ
տեղափոխելու համար էին: Մարդիկ կովերի, խոզերի հետ մի տեղում էին: Նրանք այս երկիր
էին գալիս գրեթե ձեռնունայն, իսկ երկիրն, անշուշտ, շատ հարուստ էր: Սակայն ինչի՞ց էին
այս մարդիկ փախչում: Հիմնականում կրոնից և չքավորությունից: Բայց ասածս այն է, որ,
օրինակ, իտալացիները, ովքեր եկել էին այս երկիր, որոշ ժամանակ անց այլևս իտալացի չէին.
նրանք սպիտակներ էին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Սակայն դրա համար երկար ժամանակ պահանջվեց: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ճիշտ ես, շատ երկար ժամանակ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Սպիտակ դառնալու երկարատև գործընթաց էր դա: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ:
Այո, դա գործընթաց է: Չես կարող մատի մի շարժումով այդպիսին դառնալ: Բայց ես ցանկանում
էի հետ գնալ ու տեսնել, թե այս երկիրը, հատկապես հաշվի առնելով ներկա քաղաքական երանգավորումն
ու մաղձը, ինչպիսի՞ն է եղել առաջ, երբ բոլոր երկրներն այս տարածքից իրենց բաժինն էին
ուզում: Հնարավոր է, որ հիմա մենք հոլանդերեն կամ իսպաներեն խոսեինք, կամ էլ նույնիսկ
շվեդերեն: Գիտեի՞ք, որ Շվեդական կայսրություն է եղել: Ես չգիտեի: Նրանք բոլորն այստեղով
անցել են, արել են նույնը, ինչն Աֆրիկայում՝ փոքր տարածքներ վերցնելուց մինչև իսկ ամբողջը
պահանջելը: Քաղաքների անուններն ամեն հինգ տարին մեկ փոխվում էին: Ինչ-որ մեկն ասում
էր՝ Նյու Յորք չէ, այլ այսինչ է կամ այնինչ:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Սակայն
մարդիկ, ովքեր այստեղ էին հաստատվել, ովքեր իսկապես փախստականներ էին, այստեղ էին եկել
այլ նպատակներով: Այս ամենը զարհուրելի է դարձնում այն փաստը, որ ռասիզմը և ստրկությունը
նման չափերի հասան, քանի որ փող ու շահույթ ստանալու համար էին ծառայեցվում: Այս երկրում
արդյունաբերական հեղափոխությունը տևեց մոտ երեք տասնամյակ: Այլ երկրներում դա տևեց
շուրջ մեկ դար: Ինչո՞ւ: Որվհետև այստեղ կար ստրուկների աշխատուժը: Ստիպված չես նրանց
վճարել: Պարզապես կերակրիր նրանց, վանդակի մեջ դիր և հետո տար Կուբայում ինչ-որ մի
վայր, որտեղ շաքար են պատրաստում: Մարդիկ չէին դիմանում, մահանում էին, իսկ նրանք շարունակ
նոր ստրուկների էին բերում: Կուբան փոքր կղզի է: Ի՞նչ կարիք կար հազար կամ երկու հազար
ստրուկի: Ինչո՞ւ էին շարունակ նոր ստրուկներ բերում: Հետո իմացա, որ դա արվում էր,
քանի որ մարդիկ շատ արագ էին մահանում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Մեկը մահանում է, մյուսին ես բերում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ:
Այո, ուղղակի բացը լրացնում ես: Մեկ կամ երկու տարի կդիմանան, իսկ հետո մեկ ուրիշին
կբերես: Նրանք փորձում էին բերել ավելի երիտասարդներին, ովքեր գոնե չորս տարի կապրեին:
Այս մարդկանց պակասը լրացնում էին հնոցում ածուխ ավելացնելու պես: Իմ այս գրքում ես
ոչ միայն ցանկանում էի հասկանալ ռասայի հետևանքները (ինչն արեցի առաջին գրքումս`«Ամենակապույտ
աչքը» (The Bluest Eye, 1970)), այլև դրա հետ կապված այլ բաները, քանզի այն կարծես թե ճեղք, բաց ունի. դու պետք է
կամ խիստ դեմ լինես դրան, կամ արդարացնես այն, կամ դրա զոհը լինես, կամ էլ այն շահագործողը:
Ես ցանկանում էի հրաժարվել այդ ոչ մի տեղ չտանող դիսկուրսից և բացահայտել դրա սկզբնաղբյուրները,
դրա նպատակը. ոչ միայն «քավության նոխազ նպատակը», այլև դրա իրական գործառույթը, այն
է՝ իշխանություն, վերահսկողություն և փող: Ռասիզմն այդ նպատակին է ծառայում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ռասիզմն
այն չէ, երբ «այս խումբը տարբեր է մյուսներից»:
Դրա համար կա «մոտիկ ընկերներցս մեկը... »
արտահայտությունը. բոլորս էլ գիտենք մեկին, ով տարբերվում է մյուսներից: Ռասիզմը «հիմնական սննդային օրակարգի» մեջ է, մտավոր դիետայի
և անտեղյակության մեջ այն մարդկանց ու նրանց կատարած աշխատանքի, ովքեր գուցեև վատ մտադրություններ
չունեն: Ես լուրջ էի, երբ ասում էի, որ չեմ հասկանում, թե ինչու են հոգեթերապևտները
սա անտեսում, կամ անտեսում այդ ձևով: Սա շատ հզոր բան է՝ մտքի ու մտածողության հետ
է կապված: Եվ Անջելայի փորձառությունը գրադարանների հետ կապված…ինչ-որ մեկն էլ ասում
էր գրադարան գնալու դժվարություն ունենալու մասին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Դա էլիս Ուոքերն էր: Ասում էր, որ այսօր գրադարան
գնալն իր համար շատ դժվար է: Ես այնքան ծարավ էի գրադարանի փորձառության, որ երբեք
չեմ զգացել այդ դժվարությունը: Երկար ժամանակ գրադարանների որս էի անում աշխարհերի
տարբեր անկյուններում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ:
Ես գրադարարն իմ տունն էի համարում: Առաջին նորմալ աշխատանքս, տասներկու տարեկանում
ուրիշների հատակը մաքրելուց զատ, գրադարանում
փեյջի աշխատանքն էր: Ինձ վերցրեցին, քանի որ քույրս գլխավոր գրադարանավարի քարտուղարն
էր: Գործի անցնելուց անմիջապես հետո ինձ տեղափոխեցին
մեկ ուրիշ բաժին, որովհետև շատ դանդաղ էի աշխատում. գրքերը կարդում էի, հետո նոր դասավորում
դարակներում: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Մինչև առաջ անցնելը, Թոնի, մի պատմություն կա, որով կցանկանայի կիսվել: Այս սեպտեմբերին
Կոլումբիայում էի: Այցելել էի Կալիից դուրս գտնվող լեռնային գոտում ապրող մի համայնք:
Այնտեղ բնակվում էին աֆրիկյան ծագում ունեցող մարդիկ, որոնց նախնիները չորս հարյուր
տարի շարունակ ստրկության մեջ են ապրել. նրանց Կոլումբիա էին բերել ոսկու հանքերում
աշխատելու համար: Նրանց սերունդները մինչև հիմա ապրում են այդ նույն վայրում, ուր նրանց
նախնիներն էին հաստատվել ստրկությունից փախչելուց հետո: Այսպիսով, դա սկզբում փախստական
ստրուկների բնակատեղի էի եղել, Մարոնների բնակատեղու պես: Այդ մարդիկ այսօր ապրում
են այն նույն հող վրա, որի վրա չորս հարյուր տարի առաջ ապրել են իրենց նախնիները և
անում այն նույն աշխատանքը, որ չորս հարյուր տարի առաջ արել են իրենց նախնիները: Նրանք
մինչև հիմա ոսկու հանքը մշակում են շատ ինքնատիպ եղանակով: Կանայք հանքափորներ են,
երեխաները հանքափորներ են: Պետք է տեսնես, թե կանայք ինչ ոգևորությամբ են խոսում հանքափորության
մասին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ:
Իսկ տղամարդիկ ի՞նչ են անում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Տղամարդիկ էլ են հանքափորությամբ զբաղվում: Նրանք բոլորը հանքափորներ են, բայց հետաքրքիր
է, որ կանայք ասում՝ «ես դեռևս մորս արգանդում հանքափոր էի»: Ու թեպետ հողը նրանց է
պատկանում, դրա սեփականության իրավունքը, սակայն,
չի տարածվում հողի ընդերքում եղած ենթաշերտերի ու հանքանյութերի վրա: Եվ մի շարք հանքարդյունաբերող
ընկերություններ փորձում են այս մարդկանց իրենց տներից դուրս հանել, որպեսզի կարողանան
հանքափորության նոր արդյունաբերականացված ձևեր ներդնել: Նման ընկերություններից մեկի՝
«AngloGold Ashanti»-ի գլխավոր գրասենյակը տեղակայված է Հարավաֆրիկյան Հանրապետությունում:
Այդ ընկերության գլխավոր գործադիր ղեկավարը սև հարավաֆրիկացի է: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ու սա խճճում ռասիզի վերաբերյալ մեր պատկերացումը, ինչպես նաև
իշխանության ու ռասիզմի միջև կապը: Սա նաև վկայում է այն մասին, որ ռասիզմ ունի իր
սեփական դինամիկան և մղումը, անկախ այն բանից, թե այդ մարդիկ ովքեր են կամ թե ինչ են
նրանք մտածում: Սև հարավաֆրիկացին, որն ընդամենը մի որոշ ժամանակ առաջ է ազատություն
ստացել Հարավային Աֆրիկայի ռասայական խտրականության ռեժիմից (apartheid), հիմա եկել
է ու այս մարդկանց իրենց տնից ուզում է դուրս հանել: Պետք է Կոլումբիայի նոր նախագաին
նամակ գրել: Ահա, մի բան, որ այս երեկո կարող ենք բոլորս անել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Հարց:
Ներողություն եմ խնդրում հեռախոսազանգի համար: Զանգը Փենսիլվանիայից էր, մահապատժի
դատապարտվածների բաժնից: Եթե խոսում ենք բանտերի ու դրանց այդքան անմարդկային լինելու
մասին, ու թե ինչպես ենք զրկվում այդքան փայլուն մտածողներից ու առաջնորդներից, կարո՞ղ
ենք խոսել նաև Մումիայի և մյուս բոլոր քաղաքական բանտարկյալներին մասին, ովքեր այսօր
բանտում են: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ:
Նախ, եթե խոսում ենք գրագիտության, գրադարանների և ազատագրման մասին, պետք է նշենք,
որ Մումի Աբու-Ջամալը անգնահատելի ներդրում ունի այս բոլոր երեքում: Ու մենք պարտավոր ենք փրկել Մումիայի կյանքը: Սա
նաև սովորելու և ազատության փոխկապակցվածության մասին է: Սա այն մասին է, թե ինչպես
ենք օգտագործում մեր գրագիտությունը: Ոստիկանական ուժերն ամբողջ երկրով մեկ մոբիլիզացվել
են Մումիայի դեմ, ու այդ պատճառով էլ հնարավոր չի եղել այնպիսի արշավ կազմակերպել,
ինչպիսին աշխարհի մյուս մասերում: Մումիան, իմիջիայլոց, Փարիզի պատվավոր քաղաքացի է:
Եվրոպայում նրա անունով փողոցներ կան անվանակոչված: Գերմանիայում բոլորը գիտեն նրա
անունը: Եվ սա լավ հարց է՝ իսկ ի՞նչ կարող ենք մենք անել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: 6.0pt;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Նաև կարծում եմ, որ մենք պետք է կատարենք շարժումներ ստեղծելու
համար անհրաժեշտ աշխատանքը, այսինքն՝ օգտագործենք մեր բոլորը միջոցները մարդկանց խրախուսելու
համար, որ այս դեպքի մասին մտածեն, որ պատմեն մյուսներին Մումիայի մասին: Եթե դպրոցական
երեխաներ ունեք, խնդրեք ուսուցիչներին, որ նրանց հետ խոսեն այսպես կոչված «ժողովրդավարական»
հասարակությունում ապրելու և միաժամանակ մի շարք խնդիրներ մահապատժի պարբերաբար կիրառումով
լուծելու մասին: ԱՄՆ-ն ամբողջ աշխարհում միակ զարգացած ժողովրդավարական երկիրն է, որ
մարդկանց այսպես մահվան դուռն է ուղարկում: Ժողովրդավարությունը ընդլայնելու, մահապատիժը
վերացնելու արշավի գլխավոր առաջամարտիկներից մեկը Մումիան է եղել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: 6.0pt;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Հարց: Բարի երեկո: Առաջին բանը, որ ուզում եմ ասել, այն է, որ
Տասներորդ փողոցի և Վեցերորդ պողոտայի վրա գտնվող կանանց կալանավայրի տեղում հիմա գրադարն
է՝ «Jefferson Market Library»: Կարծում եմ՝ սա հրաշալի նորություն է: Հարցս հետևյալն
է. պրոֆեսոր Մորիսոն, դուք խոսեցիք անձի ես-ի մասին, և կցանկանայի իմանալ, թե արդյո՞ք
դրանով կարելի է բացատրել ներգաղթյալների դեմ ուղղված այս զայրույթը, գեյ դեռահասների
ինքնասպանությունն ու բուլլինգը: Եվ նաև հետաքրքիր է իմանալ, թե ինչ եք մտածում գենդերի
արտահայտման, ռասայի և ինքնաատելության կապի մասին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Ինձ համար դա շատ պարզ է: Հոմոֆոբիան և դրանից բխող բռնությունն
ակնհայտ ինքնաոչնչացում է: Ուրիշներին պիտակավորելը,
նրանց ծեծի ենթարկելն ու ցանկապատից կախելը, սրանք ինքնաոչնչացնող արարքներ են: Շատերը
գուցե սա չեն գիտակցում: Որքան ուժեղ է միասեռական անձի դեմ ուղղված այդ դաժանությունն
ու չարությունը, այնքան ավելի մեծ է բռնությունը հենց անողի ես-ի նկատմամբ, և այն տարածվում
է նաև այլ տեսակի քավության նոխազների, օրինակ՝ մեքսիկացիների վրա: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Վերջերս հիշել էի, որ երբ Բեռլինի պատը փլուզվեց, ես ասացի,
որ կոմունիզմի ավարտը նաև կապիտալիզմի կոշտ ձևի ավարտն է. եթե մեկը գնաց՝ նրա հետ կգնա
և մյուսը: Եվ ես ճիշտ դուրս եկա: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ճի՞շտ դուրս եկար:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Այո՛: Կապիտալիզմը, ճիշտ է, դեռ շունչը չի փչել, սակայն
ակնհայտ է, որ այն խորտակվում է: Այո, այն փլուզվում է: Նրանք դա չգիտեն, իսկ ես գիտեմ:
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ճիշտ ես, փլուզվում է: Սակայն շատերը դա չգիտեն:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Առանց կապիտալիզմի ապրելու մտքից սարսափում են: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Կարծում եմ, որ կապիտալիզմը հիմա կարողանում է մեր հույզերի
մեջ ներթափանցել այնպես, ինչպես նախկինում երբեք չի կարողացել:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Բոլորը զայրացած են: Կապիտալիզմին երկար չի մնացել: Ասում
եմ ձեզ՝ այն ճեղքվել, փուլ է գալիս: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ինչպե՞ս կարող ենք արագացնել կապիտալիզմի վախճանը. այ սա
եմ ուզում իմանալ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Նախ և առաջ, պետք
է այդ հանրապետականներին իշխանության մոտ չթողնել, քանի որ նրանք կառչում են կապիտալիզմի
ամենակոշտ, ոչ թե ասենք ինչ-որ քաղաքակիրթ ձևից. ինչքան կոշտ՝ այնքան լավ: Ես հնարավոր
է չտեսնեմ կապիտալիզմի վախճանը (մյուս տարի ութսունս է լրանում), </span><span lang="DE" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ս</span><span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ակայն դու, Անջելա, կտեսնես: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Ես քեզնից շատ հետ չեմ, Թոնի:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ: Երբ Բեռլինի պատը փլուզվեց, ուրիշ ամեն տեսակ պատեր կառուցվեցին՝
Իսրայելի և Արևմտյան ափի միջև, Մեքսիկայի հարավային սահմանին: Ամեն տեսակ պատեր կառուցվեցին,
ու ոչ միայն ֆիզիկական պատեր, այլև տարաբնույթ բանտարկող պատերը: Մենք անընդհատ բաժան(վ)ում
ենք: Բեռլինի պատը նրա համար էր, որ մարդիկ չկարողնան դուրս գնալ, իսկ հիմա մենք պատեր
ենք կառուցում, որ նրանք չկարողանան ներս թափանցել: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Հարց:
Բարի երեկո: Ի՞նչ եք կարծում, ո՞րն է ավելի վատ՝ ներքուստ բանտարկված լինելը, թե՞ բանտարկված
լինելը հասարակության կողմից: Եվ հնարավո՞ր է ներքուստ լինել ազատ ու միաժամանակ հասարակության
կողմից բանտարկված, օրինակ՝ստրկության մեջ կամ բանտում:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԱԴ: Իրականում հարցը ազատության այլ հարթության մասին
է՝ ներքին և արտաքին ազատության, և թե ինչ ենք հասկանում ազատություն ասելով: Մենք
խոսում էինք Ֆրեդրիկ Դուգլասի մասին. ազատությունը նրա ժամանակ ուներ պատմական իմաստ՝այն
ստրկատիրությունը վերացնելու մասին էր: Ֆրեդրիկ Դուգլասը փայլուն մտածող էր, սակայն ազատության նրա պատկերացումը
պատմականորեն սահմանափակ էր: Շատ առումներով այն տղամարդկության մասին էր. Դուգլասը Քովիի հետ կռվում է իր տղամարդկությունը
ապացուցելու համար և միաժամանակ նաև ազատություն ձեռք բերելու հնարավորություն ստանում:
Եվ հարց է ծագում՝ իսկ ու՞ր մնացին կանայք և փոքր աղջիկները, ինչպիսի՞ն էին ազատության
<i>նրանց</i> պատկերացումները : <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Եվ վերադառնալով հոմոֆոբիայի և գեյ երիտասարդների ինքնասպանության
մասին հնչվեցված հարցին, ուզում եմ նշել, որ այդ ամենի հիմքում ազատության մասին մեր
պատկերացումն է և դրա խորը պատմական բնույթը: Ի՞նչ է նշանակում ազատ լինել մեր օրերում
և ի՞նչ էր դա նշանակում Ֆրեդրիկ Դուգլասի ժամանակներում: Ի՞նչ էր նշանակում ազատության
համար պայքարել քաղաքացիական իրավունքների շարժման ժամանակաշրջանում: Եվ ի՞նչ է նշանակում
ընդլայնել ազատության մասին մեր պատկերացումը: Մենք շատ ենք խոսում ներգաղթյալների
մասին, Թոնի: Դու քիչ առաջ խոսում էիր Մեքսիկայի պատի, պաղեստինցիների մասին և, ուրեմն,
ինչպե՞ս կարող ենք պաղեստինցիների ազատությունը ներառել ազատության մեր պատկերացման
շրջանակի մեջ, ինչպե՞ս կարող ենք այդ շրջանակում ընդգրկել ներգաղթյալների ազատությունը:
Եվ ի՞նչ ենք մտածում տրանսգենդերների, գեյերի, լեսբիների, բիսեքսուալների մասին ազատության
այդ շրջանակում, ու ի՞նչ է դա մեզ ասում ազատության մեր այդ շրջանակի սահմանափակ լինելու
աստիճանի մասին: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">Ես
ինձ երբեմն հարց եմ տալիս՝ հարյուր տարի անց մարդիկ ինչպե՞ս են խոսելու ազատության
պայքարի մասին: Ինձ չի թվում, որ մենք երբևէ կհասնենք այդտեղ: Չեմ կարծում, որ ինչ-որ
մի կետի կհասնենք, որտեղ մենք ազատ կլինենք, կկարողանանք շունչ քաշել, կկարողանանք
պայքարը դադարեցնել: Կհաղթանակենք: Եվ թվում է, որ հենց ազատության համար մղվող պայքարի,
ազատության մասին խորհելու ու գրելու շարժընթացում ենք մենք անընդհատ վիճարկում այն
շրջանակի սահմանները, որից ներս ձևավորում ենք ազատության մեր այդ երևակայականը: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;">ԹՄ:
Այդպես էլ կա: Ազատությունը գլխավորապես երևակայվող է: Մի ժամանակաշրջանում մի բան
է, մյուսում՝ մեկ այլ: Ազատության մասին իմ
պատկերացման կարևոր մասը կազմում է գիտելիքը, թերևս նաև իմաստությունը, եթե հաջողվում
է հասնել դրան, բայց գիտելիքն՝ անպատճառ: Ծննդոց գրքում առաջին ու գլխավոր մեղքը գիտելիքն
է, գիտելիքի ձեռք բերումը: Դրա պատճառով նրանց վտարեցին այդ փոքրիկ մանկապարտեզից,
այդ օրորոցից: Աստվածաշնչի՝ Ջեյմս արքայի թարգմանությունում բառացիորեն ասվում է՝ «նրանք
կարող են իմաստուն դառնալ», և ուրեմն պետք
է դա թույլ չտալ: Նրանք դա գիտեն, և այդ պատճառով է, որ շատ այլ կրոններ և կրոնների
ձևեր այդքան կարևորում են հավատամքն ու հավատը, այլ ոչ թե գիտելիքը: Ինչ-որ զորեղ,
հրապուրիչ և ազատագրող բան կան այն բանի մեջ, ինչը սկիենտա, գիտություն, գիտելիք ենք
կոչում: Սրա մասին է Անջելան խոսում, երբ խոսում է կարդալու և տարբեր տեսակի գրագիտության
անհրաժեշտության մասին, երբ գտնվում ես սահմանափակ (ան)ազատության մեջ: Այն, ինչ արեց
Ֆրեքրիկ Դուգլասը, և այն, ինչ Մումիան է անում բանտում, իրականում նույն բանի մասին
են: Մեծագույն սարսափը, ինչպես հավատացրել են մեզ, գիտելիքն է, քանի որ այն մեզ իսկապես
կազատ(ագր)ի: <o:p></o:p></span><br />
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"><br /></span>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/zLR_TcGHzRU/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/zLR_TcGHzRU?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 150%;"> <o:p></o:p></span></div>
<div style="text-align: left;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 115%;">
<span lang="HY" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-tab-count: 4;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-53759464404993633672018-06-07T00:06:00.000+04:002018-06-07T08:22:09.269+04:00մի ամաչիր, կարդա / read, don't be shy<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Հարգելի X,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Շնորհակալ եմ, որ ներողություն խնդրեցիք։ Պիտի որ ինձ
շոյված զգամ, քանի որ ձեր ներողությունը, ինչպեսև նրանցը, ում անունից խոսում եք, վերևից
է գալիս։<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Ձեզ էլ,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ինչպեսև
նրանց ում անունից խոսում եք,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>պետք է արվեստի
գործը, ոչ թե արվեստագետը։<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Կուզեի վերծանել ձեր խոսքերը՝ վերացնելու համար այն
հարմարավետությունը, որով խոսում եք։ Ինձ հեռացնելն արդար էր։ Ես պետք է ըմբռնումով
մոտենամ։ Եկեք, սակայն, մի պահ մոռանանք ձեր քայլի արդար լինելն ու փորձենք հասկանալ
իմ՝ մի զույգ կոշիկ «գողանալը»։ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Սա</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">մի գործողություն
է, որը բարոյական իմաստներ է ձեռք բերում, երբ կապվում է բյուրոկրատական համակարգերի
հետ, որոնք ունեն կյանքը դատելու իշխանություն։ Սա մի գործողություն է, որը բարոյական
իմաստներ է ձեռք բերում, երբ գույքն ավելի արժեքավոր է, քան մարդկային կյանքը, երբ
հիմնադրամներն (նյութականը) ավելի կարևոր են (է), քան անհատները։ Անունը դրել են «գողություն»,
այդպես էլ դարձել է։ Բայց իմացեք, սա նաև մի գործողություն էր համաշխարհային այնպիսի
համատեքստում, որում ձեր երկիրը գտնվում է գողության մշտական հարաբերության մեջ, որը
դուք</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: "Nimbus Roman No9 L"; mso-fareast-font-family: "Nimbus Roman No9 L";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">գողություն, բնականաբար, չեք
անվանում, այլ բիզնես՝ այլ պետության հետ, այն պետության, ուր դուք ինձ հետ ուղարկեցիք։
Դուք ներողություն եք խնդրում դատապարտող համակարգի համար, բայց դատավճիռը ձերն էր։
</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">Վտարում։ Դուք ուզում եք արվեստի գործը, բայց ոչ՝ արվեստագետին։<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">Հուսով եք՝ ես ըմբռնումով կմոտենամ։ Ստիպված էիք անել մի
բան, որ շատ կուզեիք ստիպված չլինել անել։ Պատասխանատու եք ձեզնից բարձր պաշտոնյաների։</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">Դուք անձամբ արարքիս հետ խնդիր չունեք։ Ընդհանրապես ոչ մի
խնդիր, ինչպես ինքներդ եք բացատրում։ Բայց հենց դուք էիք, որ անհրաժեշտ համարեցիք վտարել
ինձ։ Ո՞ւմ կամքից է բխում ներողությունը։ Պետական բռնությունը հաճախ իրականացնում են
նրանք, ովքեր բռնանալու ցանկություն բոլորովին չունեին, այդպես չէ՞։</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">Ձեզ պետք է արվեստի գործը, բայց ոչ՝ արվեստագետը։ Հարցնում
եք՝ «Իսկ լուսանկարներ ունե՞ս», երբ առաջարկում եմ, որ </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">գուցե
իմ գործողությունն էությամբ պերֆորմանս էր։ Կարծես գործողությունն առանց արտադրանքի
գործողություն չէ։ «Կին արվեստագետների» սիրուն ցուցադրություն չէ։ (Այստեղ արժե հարցնել՝
իսկ </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">ի՞նչ է կին
արվեստագետը, եթե ոչ այլ ինչ, քան հայրիշխանության մեղքի զգացումի մեղմացում)։</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Իմ առանց արտադրանքի գործողությունը
բարեհաճ մի հայտարարություն չէր մի պետության բարեհոգության մասին նրանց նկատմամբ,
ումից նա գողանում է։ Իմ գործողությունը թեթևության հոգոց չէր։ Իմ գործողությունը նշան
չէր առ այն, որ ինձ տրվել էր խոսելու թույլատրություն. «դե խոսե՛ք, խոսելու այլ հնարավորություն
չունեցողներ, խոսե՛ք»։ </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Խոսե՛ք, ու մենք կլսենք ձեր ասելիքը [եթե այն մասին
է, թե որքան մեծարելի է, որ այժմ դուք կարող եք խոսել, խոսել ձեր մարդու իրավունքներից,
ձեր ազատագրումից, ձեր վերջերս տեղի ունեցած լուսավորումից]։ Սովորեցրե՛ք մեզ ձեր մշակույթի
մասին, սովորեցրեք, թե ինչ բան է՝ կին լինելը։ Կարևոր է, որ դա (նույնպես) ներկա լինի։
Խոսե՛ք, բայց, խնդրում ենք, ներկա մի եղեք։ Եթե ձեր ուզածն արտադրանքն էր (այլ ոչ թե
ես), ուրեմն ահա՛ իմ արտադրանքը։ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Գողությո՛ւն, այո։ Բայց գողությունը, վերջիվերջո, գործողություն
է։<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Ձեզ պետք էր հայ կնոջ ձայն, սակայն առանց այդ կանացիության
այնպիսի բովանդակության, որը ուժ է կամ աշխարհի համար անհարմարություն (քաղաքական),
առանց Հայաստանի, որը սահմաններ ունեցող մի վայր է, ուր դուք ինձ վտարեցիք, բայց որի
ողջ տարածքով դուք շարժվում ու գործում եք ազատորեն (աշխարհաքաղաքական)։ Եվ ահա՛ ես
այստեղ եմ, որպես ձեր ցուցադրության առարկա։<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Ներողություն եմ խնդրում, որ ձեր կայսրության նվերը
չեմ գնահատել իմ գործողությամբ, որը զանցեց ձեր պատկերասրահի պատերի սահմանները։</span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Սիրով,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;">Հայ կին<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-pagination: none;">
<span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif;">Հ.գ. Վերադարձնում եմ այս մի զույգ կոշիկը ձեզ՝ որպես նվեր,
կամ եթե կուզեք՝ կարող եք դրանք ինձնից գնել 400 եվրոյի դիմաց։ </span><span lang="RU" style="font-family: "times new roman" , serif; mso-bidi-font-family: FreeSans;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://www.youtube.com/watch?v=M21aTsXSbs4">https://www.youtube.com/watch?v=M21aTsXSbs4</a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Dear X: </div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Thank you for your apology. I suppose I should be humbled, as your apology – like that of those in whose name you speak – settles down from above. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Like those in whose name you speak, you want the artwork, but not the artist. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
I would like to open up your own words to remove the comfort with which you speak. My removal was fair play. I must understand. We might (for an instant, let’s suppose) step away from the fairness of this play to understand my “theft” of a pair of shoes. This is an act that becomes moral as soon as it is attached to bureaucratic systems that have the power to judge life. This is an act that becomes moral where property has more value than human life; where funds mean more than persons. “Theft” it is named and thus it is so. But, this was also an act in the context of a world in which your country is in a continuous relation of theft – that is not theft, but business as usual - with the country to which you sent me back. You apologize for that system that judges, but the judgment was yours. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Expulsion. You want the artwork, but not the artist.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
You hope that I understand. You had to do something you wish you didn’t have to do. You are an official organization. You are responsible to higher officials. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
You have no problem with what I did. You have no problem at all with it, you explain. You apologize. But it was you who found deportation necessary. For whose will does your apology speak? Is it not true that state violence is often committed by those who had no will to violate? </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
You want the artwork, but not the artist. “Do you have photographs?” you ask when I open up the possibility that my act was, in itself, a performance piece. As if the act without the product is not an act at all. Not a lovely showcase of “female artists” (We might ask what is a female artist if not the mitigation of patriarchy’s guilt?) My act without a product was not a delightful statement about a nation-state’s benevolence upon those from which it steals. My act did not come as a sigh of relief. My act did not come as a sign that I was given license to speak: speak, those of you who have no other opportunity to speak. Speak, and we will listen to that which you have to say [if it is about how virtuous it is that you can now speak – about your human rights, your liberation, your recent enlightenment]. Teach us your culture, teach us about being female. It is important that that be present (as well). Speak, but please do not be present. If it was a product you wanted (but not me), here is my product. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Theft, yes. But theft is an act, after all.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
You wanted a female Armenian voice, but without the content of femaleness as power or disturbance in the world (the political), without Armenia as a place with borders to which you expelled me but through which you move and act upon freely (the geopolitical). Here I am, as an object for you to show. I apologize that I did not appreciate your gift of empire by my act, which exceeded the borders of your gallery walls. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Sincerely, </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Female Armenian</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
P.S. I am returning these pair of shoes to you as a gift. Or, if you’d like, you can buy them for 400 €. </div>
</div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-14919688343880418212018-01-28T17:17:00.000+04:002018-01-28T17:40:20.980+04:00Քաղաքատնտեսական հանելուկ- այն ի՞նչ նորահայտ ժողովածու է, որ ընդգրկում է մերօրյա (հասկացիր՝ <i>կնատյաց</i>), դասական (հասկացիր՝ <i>հայրավարական</i>), նորդասական (հասկացիր՝ <i>մաչիստական</i>) և այլ հեղինակների մի շարք <strike>հիմնարար</strike> <i>հերձվածական</i> քաղաքատնտեսական աշխատանքներ;<br />
<br />
- այն ի՞նչ քաղաքական դիսկուրս է, որի հետաքրքրությունների շրջանակը նեղանալով պարփակվում է միայն մի սեռի մտածողության սահմաններում;<br />
<br />
- այն ի՞նչ մտավորականների (հ<strike>ե</strike>րոսա)խումբ է, որ (անգ)ետ է մնացել ու դեռ հավատում է «երկրորդ սեռի» տեսությանը՝ չիմանալով, չհետաքրքրվելով և կամ հերքելով քաղաքատնտեսական հարցերի շուրջ մտածող ԱՅԼ հեղինակների (ասենք՝ Ջեյն Ադդամսի, Էլլեն Գեյթս Սթարրի, Շառլոթ Փերկինս Գիլմանի, Բեատրիս Վեբբի, Միլլիսենթ Ֆոսեթի, Ռոզա Լյուքսեմբուրգի, և այլոց) գործերը։շուշան ավագյանhttp://www.blogger.com/profile/04930501817991386390noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-13609408530624159752017-12-02T21:35:00.001+04:002017-12-06T05:10:44.568+04:00Անազատությունների (հար)ազատությունը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative;">
<span style="color: #999999;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></h2>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative;">
<span style="color: #999999;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></h2>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative;">
<span style="font-size: large;"><span style="color: #999999;">ԴԵԿՏԵՄԲԵՐ</span><span style="color: #999999;">՝</span></span><span style="color: #999999; font-size: x-small;">__</span><span style="font-size: x-large;"><span style="color: #4c1130;">15 </span><span style="color: #999999;">-</span><span style="color: #a64d79;"> </span><span style="color: #4c1130;">17</span></span><span style="font-size: small;"><span style="color: #ead1dc;">.</span><span style="color: #c27ba0;">2017</span></span></h2>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; font-size: 22px; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;"> </span></h2>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"><span style="font-size: large;">ԲԱՑՈՒՄԸ՝</span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;"> _____</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 18px; text-align: left;">ԴԵԿ</span><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;"> </span><b style="font-size: 13.2px; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.5pt;">_</span></b><span style="font-family: "arimo"; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><span style="color: #741b47;"><span style="font-size: x-large;">15</span></span></span><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 18pt;"> </span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;">_____ </span><span style="font-family: "arimo"; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-weight: normal;"><span style="color: #c27ba0;"><span style="font-size: x-large;">18</span></span><span style="color: #999999; font-size: x-small;">:</span><span style="color: #d5a6bd;"><span style="font-size: large;">00</span></span></span></span></h2>
<div>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: x-small; text-align: left;"> </span><span style="font-size: small;"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;">ՀԱՅ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;">ART</span><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> </span><span style="color: #666666; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;">մաշտոց 7ա</span></span></h2>
</div>
<div>
<span style="font-size: small;"><span style="color: #666666; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="font-size: small;"><span style="color: #666666; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"><br /></span></span></div>
<div>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; font-size: 22px; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> </span></span></h2>
<h2 style="background-color: white; clear: both; font-family: Arimo; font-size: 22px; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> </span></span></h2>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMsPUaP2vzCpHLMdkHxXuR6rTdEB9R6as2d2bP-cC4gRksUvzDxQ54GBvhOvyI7v8ZRjCAOrOHyF4Jg7ZUaVYwKTdZLR6WrS30-r22S0dyTb0ZSh_2k616HWO36ibDyQaqJl3LZow1Hf0I/s1600/QY_ARM_300.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1105" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMsPUaP2vzCpHLMdkHxXuR6rTdEB9R6as2d2bP-cC4gRksUvzDxQ54GBvhOvyI7v8ZRjCAOrOHyF4Jg7ZUaVYwKTdZLR6WrS30-r22S0dyTb0ZSh_2k616HWO36ibDyQaqJl3LZow1Hf0I/s640/QY_ARM_300.jpg" width="442" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div>
<span style="font-size: x-small;"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Անցյալների ստեղծարար մոդալությունները
կարծես երբեմնի շարժվող պատկերի անշարժացումը լինեն ներկայում. պատմության արտադրանք—ընկած
կյանքի ու տարածության արարման վրա—կտրված փորձառական և փորձարարական իրականության
ժապավենից: Թեև անցյալները քննարկվում են իբրև տարածաժամանակային միատարր մարմիններ,
դրանք, սակայն, կազմված են (վերա)գրություններից ու (վերա)նշանումներից, որ մի ժամանակ
եղած հնարավորությունները վերածում են առկա (ներ)ճնշումների անհրաժեշտության պատմական
պահանջների: Սակայն մենք այս տեղահանումներով գրավված լինելու փոխարեն կարո՞ղ ենք արդյոք գրավել հնարավորությունը՝ անցյալի փոխակերպման պահերի
(վեր)ապրումի միջոցով: Գուցե կարող ենք այլընտրանքային վերագրություններ պահանջել,
կյանքի կերտումը այս զուգահեռ (բացատված) տարածաժամանակային տիրույթների միջև և միջ(ոց)ով:</span><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ինչպե՞ս կարող են անցած փորձառության
այս այլընտրանքային կերտումները հնարավոր դարձնել այլ անցյալների, կամ, որ թերևս շատ
ավելի էական է, այլ ապագաների այլընտրանքային ընթերցումներ. «առկայծումներ վտանգի պահին»,
որ դատապարտված են մոռացվելու: Օրինակ, Խորհրդային միության 1920-ականները՝ դատարկված
այն ներուժից, որ չէր ծառայելու «կատարվածի» պատմությանը, կարող են վերագրվել հետխորհրդային
1990-ականների հետ մեկտեղ, որ իբրև զուգահեռ տարածաժամանակային տիրույթ՝ նույնպես պատմականորեն թողնվել է դատարկ: Ի՞նչ են
իրենցից ներկայացնում ավելորդ անցյալի այս ժամանակաշրջանները կամ ի՞նչ կարող են դառնալ,
այս «առկայծումները վտանգի պահին»: Պատմական վերարտադրությունը արտադրում է ֆալլոսային
ժամանակ: Ի՞նչ կարող է պատմական արարումը բաց անել. կանացի գի՞ր (</span><i><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;">écriture feminine</span></i><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;">)<i>,</i></span><span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> թե՞ անցյալների
և ներկաների տարօրինակում</span><i><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;">, </span></i><span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">որ</span><i><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;"> </span></i><span lang="EN" style="background: white; font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">միտվում է այլ աշխարհումների:</span><span lang="EN" style="background: white; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-highlight: white;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Անցման լեզուն շրջանցում ու փակուղում է «բացը»՝ ջնջելով այն պահերը, երբ ազատության
երևակայականները զանցեցին այն «ազատությունը», որ դեռ պետք է արտադրվեր և իրացվեր: Անցումը դարձել է մի պատում,
որ ժամանակին ու տարածությանը վերագրում է կանոնակարգող լեզու՝ դեպի առաջ ուղղված շարժում և քաղաքական այլախոհության և այլասերության ժխտում:
Պատմության կտրվածքները—ժամանակաշրջանները, ռեժիմները, կյանքերը, մարմինները—փոխակերպումը
վերածում են անցման՝ քողարկելով արմատական
փոփոխության միտված ազատության կիրարկումները:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Պետությունների վերածված այս երբեմնի մտա(դրությունների) վերանայումը պահանջում
է պատմության (վեր)արտադրական գործընթացի (ապա)մոնտաժում: Ինչպիսի՞ ապագաներ կարող
են ի հայտ գալ այս միայն մասամբ (վերա)նշանված—կտրված—պատկերաթելերի միահյուսումից,
որ ժամանակն ու տարածությունը պահում են այլապեսի, այլ տեղի, դեռ չկայացածի երևան գալու
կարողականությամբ: Հիշողության վերաստեղծումը՝ այն ամենի, ինչ ժամանակին կար կամ կարող
էր լինել, հնարավորություն է տալիս կյանքը կյանք դարձնել (նորից)</span><span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN" style="font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdtnfJtR7yjqcEi9r1myU4os8BKLRLxm4pcN9HmsxqdaL1B-269e7r4eQVjQAoSpSLfIsNk_SoDfEViXI4_PT-UIfknC27FtynYjwZPNtX_XL36NmQk83BpthgVqdnzGKEXcJuAhJGV_kf/s1600/ARM_o1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="993" data-original-width="1600" height="396" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdtnfJtR7yjqcEi9r1myU4os8BKLRLxm4pcN9HmsxqdaL1B-269e7r4eQVjQAoSpSLfIsNk_SoDfEViXI4_PT-UIfknC27FtynYjwZPNtX_XL36NmQk83BpthgVqdnzGKEXcJuAhJGV_kf/s640/ARM_o1.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span lang="EN" style="font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPBbFpdaHrKjWspm6p2KZPz_VnqneAdNjkEjCRhuJZ_XVmGX-46D9yiUPscx_33GltYkgd07OazSUOZwe1nh3iSKpBtidS84_dMKBJRi_ZE84hbl-dusBvceOP6jgl1d8XNkoXy_K1_2mL/s1600/ARM_o2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="993" data-original-width="1600" height="396" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPBbFpdaHrKjWspm6p2KZPz_VnqneAdNjkEjCRhuJZ_XVmGX-46D9yiUPscx_33GltYkgd07OazSUOZwe1nh3iSKpBtidS84_dMKBJRi_ZE84hbl-dusBvceOP6jgl1d8XNkoXy_K1_2mL/s640/ARM_o2.jpg" width="640" /></a></div>
<span lang="EN" style="font-family: "tahoma" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
</div>
</div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6326805629849755094.post-6923973258992641822017-12-02T20:59:00.000+04:002017-12-04T13:19:41.948+04:00Freedom (not) yet again<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<h2 style="clear: both; text-align: left;">
<span style="color: #999999; font-size: small;">DECEMBER</span><span style="color: #999999; font-size: small;">_</span><span style="font-size: x-large;"><span style="color: #4c1130;">15</span><span style="color: #999999;">-</span><span style="color: #4c1130;">17</span></span><span style="font-size: small;">.</span><span style="color: #999999; font-size: small;">2017</span><span style="font-size: small;"> </span></h2>
<h2 style="clear: both; text-align: center;">
<span style="background-color: white; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;">OPENING</span><span style="background-color: white; font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;"> _____</span><span style="background-color: white; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 18px; text-align: left;">DEC</span><span style="background-color: white; font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;"> </span><b style="background-color: white; font-family: Arimo; font-size: 13.2px; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.5pt;">_</span></b><span style="background-color: white; font-family: "arimo"; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><span style="color: #741b47; font-size: x-large;">15</span></span><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 18pt; font-weight: bold;"> </span></span><span style="background-color: white; font-family: "times new roman" , serif; font-size: 13.5pt; text-align: left;">_____ </span><span style="background-color: white; font-family: "arimo"; text-align: left;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-weight: normal;"><span style="color: #c27ba0; font-size: large;">18</span><span style="color: #999999; font-size: small;">:</span><span style="color: #d5a6bd; font-size: small;">00</span></span></span></h2>
<h2 style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> ՀԱՅ</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;">ART</span><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> </span><span style="color: #666666; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;">mashtots 7a</span><span style="background-color: white; color: red; font-family: "arial" , sans-serif; text-align: left;"> </span></span></h2>
<div>
<span style="background-color: white; color: red; font-family: "arial" , sans-serif;"> </span><span style="background-color: white; font-family: "arimo";"><span style="color: red; font-family: "arial" , sans-serif; font-weight: normal;"><span style="font-size: small;"> </span></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbGZWGFZAK567aeZ00BmtkKGQ9y3Aw8150xqHONoV9v77-1LyA-YMmILF3fG4xtyVR3wrKL26hTaxnRRd8oZexJ0-Qa2QpCHqT4mHthzIN1vQtPZnMd44rW7AGlJ38W3lAZNs7ZKUPJirY/s1600/QY_ENG_300.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1105" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbGZWGFZAK567aeZ00BmtkKGQ9y3Aw8150xqHONoV9v77-1LyA-YMmILF3fG4xtyVR3wrKL26hTaxnRRd8oZexJ0-Qa2QpCHqT4mHthzIN1vQtPZnMd44rW7AGlJ38W3lAZNs7ZKUPJirY/s640/QY_ENG_300.jpg" width="442" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Creative modalities of pasts seem like the holding
still of a once moving image in the present: a production of history over the
creation of life and landscape by cutting at the reel of experiential and
experimental reality. While pasts are
discussed as monolithic bodies of time-space, they are composed of (re)writings
and (re)significations that render the possibilities that once were into
historical claims for the necessity of present op/repression. Rather than being
occupied by these displacements, can the (re)living of past moments of
transformation allow us to occupy possibility instead? Perhaps we can demand
alternative rewritings, the making of life between and through these parallel
(broken) time-spaces. How can these alternative makings of past experience open
up alternative readings of other pasts or, perhaps more vital, alternative
futures - the “flashes in a moment of danger” that are meant to be forgotten?
As example, the Soviet 1920s, rendered empty of the potential that did not
serve the history of what “happened” can
be rewritten vis-a-vis the post-Soviet
1990s that - as in a parallel time-space - have also been historically left
evacuated. What are these times of an unnecessary past - or, what can they be -
these “flashes in a moment of danger”? Historical (re)production produces
phallic time. What can historical creation open - an </span><i><span lang="EN">écriture féminine </span></i><span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">or a queering of pasts and
presents toward other worldings? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">The language of transition by/impasses the “open,”
erasing moments in which imaginaries of freedom went beyond the “freedom” that
was yet to be produced and sold. Transition has become a narrative that
inscribes a normative language to space and time - forward movement and a
denial of political deviance and perversion. Historical cuts - eras, regimes,
lives, bodies - render transformation into transition, obfuscating practices of
freedom toward radical change. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Rethinking these once states of mind made states
requires dismantling the process of historical (re)production. "What
futures can emerge through a weaving of these only-partially (re)signified
image-threads - fissured - that hold time and space with potential for the
(aesthetic) emergence of the otherwise, the other place, the
not-yet?" Recreating memory of
what once was or what could have been emerges potential to make life life
(again)<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrfWOdNMjhsoDTZ9REDe6BNxOLt1CHMWg2XVqquhZNFEBLfI6LesYgEEn02FOrTQMbnYV-Y8ocMjInBSqbm7AkBPAxNMqZgzTCj4WHosaeFTSbeIgzIR5sDgeJp8JaBX6I-qd-mSVRW3PE/s1600/ENG_o1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="993" data-original-width="1600" height="396" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrfWOdNMjhsoDTZ9REDe6BNxOLt1CHMWg2XVqquhZNFEBLfI6LesYgEEn02FOrTQMbnYV-Y8ocMjInBSqbm7AkBPAxNMqZgzTCj4WHosaeFTSbeIgzIR5sDgeJp8JaBX6I-qd-mSVRW3PE/s640/ENG_o1.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgl2ABo3ztP2NuR_RIx4qoYCCiooR59FFdJMqvAg29qS1aTNUqT7oOIhNua_ihsCXtOIJTFr0xOUzolOtYndaODjg3jd_4D9PKzJnzR5dCLfWwT_y0_sPdDVXaahOyc1PpE0OK0oGoJ_s1B/s1600/ENG_o2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="993" data-original-width="1600" height="396" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgl2ABo3ztP2NuR_RIx4qoYCCiooR59FFdJMqvAg29qS1aTNUqT7oOIhNua_ihsCXtOIJTFr0xOUzolOtYndaODjg3jd_4D9PKzJnzR5dCLfWwT_y0_sPdDVXaahOyc1PpE0OK0oGoJ_s1B/s640/ENG_o2.jpg" width="640" /></a></div>
<span lang="EN" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
</div>
լուսինե թալալյանhttp://www.blogger.com/profile/08576360142956999466noreply@blogger.com0